Zdeno Chára, Marián Hossa a Marián Gáborík priniesli Stanley Cup na rovnakú ulicu v Trenčíne. (zdroj: Archív Mariána Hossu)
Zo slovenských hokejistov nemá nikto bližší vzťah so Zdenom Chárom ako Marián Hossa. Začínali svoje hviezdne kariéry na prelom tisícročia v Ottawe Senators. Potom sa ich cesty rozdelili, zahrali si proti sebe aj finále NHL v roku 2013. Od mladosti ich spája kamarátstvo a veľký vzájomný rešpekt. Hossa sa teší, že cez víkend Cháru uvedú do Siene slávy IIHF a verí, že ho čoskoro doplní aj v Sieni Slávy v Toronte.
Zdena Cháru cez víkend uvedú do Siene slávy IIHF, zrejme vás to vôbec neprekvapilo?
„Určte si to zaslúži. Je to veľká vec, predsa len v Sieni slávy IIHF je mnoho osobností, ktoré mali výborné reprezentačné kariéry. Za tvrdú robotu to je správna odmena.“
Asi očakávate, že vás v najbližšom čase doplní aj v torontskej Sieni Slávy?
„Samozrejme, to je bez debaty. Otázkou je len kedy.“
Vy po kariére cvičíte, boxujete, hráte golf, ako vnímate, že Chára behá maratóny a triatlony?
„Neprekvapuje ma to, že Zdeno robí podobne náročné disciplíny. Je zvyknutý na drinu a ťažkú fyzickú prípravu. Vybral si to najťažšie. Každý robí, čo ho baví. Niekto hrá golf, veľa ich nebude, čo sa rozhodnú po hokejovej kariére pre triatlon.“
Zdeno Chára dvíha cenu za druhé miesto na svetovom šampionáte v ľadovom hokeji 2012. (zdroj: TASR)
Ako vás poznáme, vy by ste sa skôr dali na šprint ako na maratón, nemýlime sa?
„Vždy som bol na krátke trate, šprinty. Pri dlhých tratiach som bol medzi poslednými. Som dynamickejší typ.“
Zdeno to urobil na konci kariéry podobne ako vy, keď ste podpisovali jednodňový kontrakt s Chicagom Blackhawks a on takto zakončil svoje hokejové roky s Bostonom Bruins, čo na to hovoríte?
„Je to symbolické. Zdeno mal veľmi dlhú kariéru vo viacerých kluboch, ale najlepšie momenty prežil v Bostone. Aj keď neodohral posledný zápas v NHL v drese Bruins, bolo jasné, že to skončí takto. Je to posledná bodka za jeho bohatou kariérou.“
Fanúšikovia riešia, kto bol najlepším slovenským hokejistom v ére samostatnosti, vy alebo Chára?
„To radšej nechám na druhých. Obaja sme mali bohaté kariéry. Nedovolím si povedať, kto bol lepší.“
Spolu s play-off odohral v NHL 1880 zápasov v NHL, to až vyráža dych, čo poviete?
„Je to neuveriteľné číslo. Podobnú dlhovekosť, odolnosť a chcenie má v sebe málokto. Jeho rekord ešte dlho žiadny obranca neprekoná.“
Čo vám napadne ako prvé pri spomienke na najlepšieho obrancu slovenskej histórie?
„V prvom rade som rád, že sa so Zdenom poznáme od žiakov. Hrávali sme spolu potom aj v NHL v Ottawe, kde sme sa viac zblížili a dodnes máme vynikajúci vzťah. Chcem mu týmto spôsobom zagratulovať ku skvelej kariére. To čo dokázal, je neuveriteľné. Poznám presne jeho príbeh ako začínal v Trenčíne. Nemal to vôbec jednoduché. Nemal možno toľko talentu ako iní hráči, ale jeho výnimočnosť bola, ako si to vydrel a dokázal vyťažiť maximum. Je to inšpirujúci príbeh veľkého hokejistu, o ktorom sa bude rozprávať ešte veľmi dlho. Veď na začiatku sa hovorilo, že ani nebude hrať hokej, posielali ho na basketbal. Odišiel do Ameriky a všetko si vydrel. Všetko prekonal a stal sa jedným z najlepších obrancov v novom tisícročí. Jeho kariéra je ideálnym scenárom pre film.“
Prirodzenou autoritou a rešpektom naprieč NHL by to mohol dotiahnuť až na pozíciu generálneho manažéra, čo poviete?
„Vôbec by som z toho nebol prekvapený. Je veľmi chytrý, férový a pokorný. Má na to predpoklady. Na čom sa s ním dohodnete, to platí. Otázkou nie je, či na to má, ale či to bude chcieť robiť.“
Máte s ním možno najlepší vzťah spomedzi slovenských hokejistov, súvisí to aj s tým, že ste nemali problém rešpektovať jeho hru, keď nerobil na ľade rozdiely medzi tým, kto je jeho sused a kamarát a kto úplne neznámy?
„Mal som možnosť s ním hrať v klube. Videl som to dennodenne. Chalani sa aj niekedy snažili s ním rozprávať deň dopredu, či neskôr na ľade, ale nerobil rozdiely. Na večeri bol priateľský, ale keď prišiel zápas, nepoznal kamaráta. Bol nekompromisný. Preto mal aj tak úspešnú kariéru. Aj mne ako kamarátovi nič neodpustil, čo som rešpektoval. Sme kamaráti, ale na ľade som vedel, že Zdeno mi nič nedaruje ako súper. Mohli sme si zájsť na večeru, ale v zápasoch išiel aj proti mne rovnako tvrdo ako proti každému. Bol čistý profík, ktorý nerobil rozdiely.“
Dva možno najlegendárnejšie vaše spoločné momenty prišli, keď ste si podávali ruku po finále NHL v roku 2013 alebo ste neskôr aj s Mariánom Gáboríkom ukázali spoločne Stanley Cup na ulici v Trenčíne, kde žijete, vidíte do podobne?
„Čo sa týka mňa so Zdenom, asi by som vybral tieto dva momenty. Je z toho krásna fotografia, keď sme sa objali po finále Chicaga s Bostonom z roku 2013 a druhá je zas so Stanley Cupom na našej ulici, čo je v hokejovom svete raritné.“
