Patrick Kane hral naposledy za reprezentáciu v roku 2019, keď bol na MS na Slovensku kapitánom tímu USA. (zdroj: TASR)
„Ako malý chlapec som chodil na zápasy Buffala Sabres. Pamätám si, ako som sledoval Mariána Hossu v drese Ottawy a mal pocit, že proti Sabres vždy skóruje. Bol skvelý korčuliar.
Hokejku si páskoval veľmi špecifickým spôsobom, mal tam len dva alebo tri pruhy pásky. Výborne mu to išlo aj v Atlante s Kovaľčukom. Rád som ho sledoval aj v Pittsburghu a Detroite. Bolo úžasné, že som si s ním mohol zahrať v Chicagu vyhrať trikrát Stanley Cup. Až keď skončil a už sme nevedeli postúpiť do play-off, som si uvedomil, ako bol Marián pre nás potrebný,“ píše v biografii Mariána Hossu Patrick Kane.
Neodmysliteľný kúzelník úspechu Blackhawks. Pán kľúčových momentov. Kane už ako 21-ročný rozhodol o prvom triumfe dynastie v roku 2010 víťazným gólom proti Philadelphii v šiestom zápase v 64. minúte predĺženia.
Patrí medzi top100 histórie NHL
Dnes je nevysoký krídelník tridsaťšesťročným veteránom ovenčeným aj Conn Smythe Trophy pre najlepšieho hráča play-off, Art Rossovou trofejou pre najproduktívnejšieho hráča sezóny a aj najcennejšou individuálnou cenou, Hartovou trofejou pre najužitočnejšieho hráča sezóny.
Ako najmladší Američan prekonal tisícbodovú hranicu a zaradili ho aj medzi 100 najlepších hokejistov histórie NHL.
Už nie je hráčom, ktorý bojuje o čelo produktivity, ale po epizóde v New York Rangers, sa v drese Detroitu Red Wings stále blíži k priemeru bodu na zápas.
S celkovo 1343 bodmi je v produktivite amerických hokejistov na treťom mieste. Pred ním sú už len legendy Mike Modano a Brett Hull. Na prvého Hulla stráca 48 bodov, čo by mu pri zdravej sezóne nemalo robiť problém prekonať.
Preto sa pýta otázka, čo ešte potrebuje Patrick Kane na to, aby bol najlepším americkým hokejistom v histórii. Odpoveď je jasná.
Okrem spomínaných bodov, by mu na pomyselné čelo rebríčka určite pomohlo zlato z olympiády.
Američania ukázali na februárovom turnaji Four Nations, že sa nemusia báť nikoho. V prvom dueli zbili Kanaďanov a vo finále padli až po predĺžení gólom Connora McDavida v predĺžení.
Niekto hovorí, že budúci rok vo februári nebude v Miláne väčší favorit ako reprezentácia USA. Dá sa o tom polemizovať, ale je to reálne.
Z olympiády mu chýba zlato
Otázne je, či v nabitom kádri ostane miesto pre Kanea. Na Four Nations sa nezmestil a naposledy reprezentoval v roku 2019 na majstrovstvách sveta na Slovensku. Bol kapitánom tímu, ktorý vypadol vo štvrťfinále. Kane si zahral aj na dvoch olympiádach, z Vancouvru má striebro a k tomu má bronz z MS.
Kane sa stal po sezóne v roku 2007 senzáciou. V OHL explodoval 62 gólmi a 145 bodmi v 58 zápasoch. Potom to šlo rýchlo, jednotka draftu, spojenie s Jonathanom Toewsom v Chicagu a Stanley Cupy, ale v mládeži to nebolo až také jednoznačné. Na prvé kempy mladíka ani nezaradili a nebol ani medzi top hráčmi v americkom programe.
„Dostal som sa do zostavy, až keď sa zranilo pár hráčov, zavolali ma po pár týždňoch sezóny. Zrazu to kliklo a bol som jednotka draftu. Vždy som sníval, že môžem patriť medzi najlepších, ale nikdy by ma nenapadlo, že môžem raz byť najproduktívnejším americkým hokejistom v histórii,“ spomínal Kane pre The Athletic.
O tom, že americká reprezentácia veterána neodpísala, svedčí, že ho generálny manažér tímu Bill Guerin zavolal do kempu, kde pozvali 44 potenciálnych reprezentantov pre olympijské hry v Miláne. „Zlatá medaila z olympiády je niečo, čo mi chýba," hovoril.
Minulú jeseň mu Guerin osobne povedal, že sa nezmestí do zostavy pre Four Nations. Aj tam bolo vidieť, aký rešpekt prechováva Patrick Kane. Krídelník Detroitu nebol prekvapený. V sezóne predtým mu operovali bedrový kĺb a mal slabý začiatok sezóny. Dokončil ju však so 45 bodmi v 42 zápasoch, čo znova vzbudilo pozornosť aj z americkej reprezentácie.
„Káder je extrémne nabitý. Spravím však všetko preto, aby som mal vydarený úvod sezóny a dostal sa na olympiádu. Vlani som neurobil preto nič, teraz to chcem zmeniť,“ vravel rozhodne krídelník.
Ďalšia šanca už nepríde
Na kempe Američanov patril k najrešpektovanejším hráčo. Tak ako on vzhliadal Pata LaFontaina, Chrisa Cheliosa a Mika Modana, mnohí majú za idol jeho.
„Zahral som si s Patrickom na svojom prvom svetovom šampionáte. Bolo to úžasné. Odmalička som ho obdivoval, dynamický hráč so skvelým videním a schopnosťami,“ chválil Kanea strelec zlatého gólu z posledného svetového šampionátu Tage Thompson.
Dostať sa do olympijskej zostavy však bude extrémne náročné. Okrem legendy a Thompsona sa na Four Nations nedostali ani také mená ako Clayton Keller, Jason Robertson, Matthew Knies a Cole Caufield. „Mám 36, budem mať 37, dostanem ešte niekedy šancu? Skôr nie. Spravím preto všetko,“ zdôrazňuje Patrick Kane.
