Niké liga má za sebou tretinu súťaže a zatiaľ jedným z najpríjemnejších prekvapení súťaže sú výkony MFK Zemplín Michalovce, ktoré nazbierali 18 bodov a zatiaľ sa vyhrievajú na výbornom 4. mieste.
Veľa však nechýbalo, aby v neúplnej tabuľke boli bodovo plece pri pleci s 21-bodovým Slovanom, ktorý však má dva zápasy k dobru.
I tak je to zatiaľ pre Michalovce doteraz najlepšia jeseň. O nej, ale i o poslednom zápase sme sa pozhovárali s generálnym manažérom MFK Zemplín Ivanom Gondorom.
Michalovce zaskočili azda všetkých. Nielen výsledkami, ale hlavne herným prejavom. Ako sa vám pozerá na tabuľku?
„Veľmi dobre. Máme 1,64 bodu na zápas, čo je výborné číslo. Ani neviem, či niekedy v minulosti mali Michalovce podobné číslo po tretine súťaže. Zatiaľ sme veľmi spokojní s doterajším priebehom sezóny. Zatiaľ sme prehrali iba tri stretnutia. Zhodou okolností posledné dva s východniarmi a zakaždým hneď po reprezentačnej prestávke. Energia i celkové nastavenie mužstva je však pozitívne. Na základe toho si veríme do ďalšej časti súťaže.”
Hodnotenie mohlo byť ešte sľubnejšie a priemer ste mohli mať dokonca 1,9 bodu na zápas. Zavládlo veľké sklamanie po zápase v Košiciach?
„Áno, súhlasím. Zabolelo to. Klamal by som, keby som povedal, že nie. Zabolelo to hráčov, trénerov aj nás v manažmente. Nie je to však nič neobvyklé a tragické. Takéto veci sa stávajú. Viacerí majú v živej pamäti finále Ligy majstrov spred 20 rokov, keď AC Miláno viedlo po polčase 3:0 nad Liverpoolom, no trofej získal anglický celok. A finále Ligy majstrov je trochu iné, ako 11. kolo Niké ligy. Máme dosť kvalitné mužstvo a zrelý realizačný tím na to, aby sme sa vedeli stráviť túto prehru do budúceho zápasu.”
Prečo sa potom my kluby ÚLK skladáme na systém VAR a potom ho nepoužijeme v zápase po zákroku, o ktorom sa bavia fanúšikovia na celom Slovensku, a prakticky ide o zdravie hráča?“
Na košickom štadióne ste odohrali štvrtý vzájomný zápas a všetky štyri ste prehrali. Naposledy ste mali doteraz najlepšie rozohraný súboj, no ani tak ste nebodovali. Ruku na srdce: verili ste po hodine hry za stavu 0:2, že prelomíte nepriaznivú sériu v Košiciach?
„V 65. minúte som bol skalopevne presvedčený, že tento zápas zvládneme. Žiaľ, nezvládli sme ho a to nás mrzí najviac. Naozaj sme mali skvele rozohrané stretnutie. Mali sme nielen gólovú prevahu, ale hlavne prejav na ihrisku bol z našej strany tak dominantný, až nám to v konečnom dôsledku uškodilo. Nikomu nenapadlo a ani si nepripúšťal, že sa to všetko môže zvrátiť.”
Po zápase sa veľa hovorilo nielen o veľkom obrate Košíc, ale i o zákroku Jána Kriváka na Samuela Ramosa, ktorý sa udial v 72. minúte za stavu 1:2, keď domáci stopér dohral súboj pri autovej čiare lakťom do Ramosovej tváre. Košičanom po znížení narástli krídla, momentum bolo na ich strane a tento moment mohol, no nemusel im pristrihnúť krídla. Nakoniec rozhodca vytiahol žltú kartu. Váš názor?
„Zákrok som videl pomerne zblízka, sedel som od neho možno 15 metrov. Bol to nepekný faul. Je pravda, že vylúčenie hráča vie zamávať s mužstvom, no na druhej strane, niekedy mužstvo ešte viac zmobilizuje a povzbudí. Samotný zákrok, či bol alebo nebol v súlade s pravidlami na červenú kartu, nebudem riešiť. Nie je to v mojej kompetencii. Čítal som o tom zákroku a videl som ho v médiách, no nechám to na posúdenie rozhodcovskej komisie.”
Zostali ste prekvapený, že z toho bola iba žltá karta?
„Áno, bol som. Po tom, čo som videl v Trnave, za čo dostal červenú kartu Mikovič, tak som zostal prekvapený.”
Na druhej strane začiatkom februára v prvom jarnom kole doma s Podbrezovou hosťujúci Smékal predviedol podľa nás ešte brutálnejší faul lakťom na Risvanisa, keď ho vo výskoku doslova vypol, grécky obranca bezvládne spadol na trávnik a po 30 minútach sa preňho zápas skončil a odniesli ho do nemocnice. Ani vtedy VAR neintervenoval, komisia rozhodcov SFZ rozhodcom odobrila len žltú kartu a pripojila aj inštruktážne video o tom, že postupovali správne. V tomto kontexte aj tento verdikt zapadá do nastaveného metra - žltá karta bez intervencie VAR-u.
„Osobne si myslím, že tento zákrok na Sama bol horší. Bol nečakaný po odohratí lopty. Nebolo to v priamom súboji o loptu. Ešte som vnímal aj akoby nejakú emočnú dohru. Viem, že to rieši celé Slovensko, ale ja sa k tomu nechcem odborne vyjadrovať. Na to sú tam iní ľudia.”
Podali ste sťažnosť proti verdiktu, resp. na výkon hlavného rozhodcu Marhefku?
„Nie. Stále opakujem, všetci sme ľudia a všetci robíme chyby. Rovnako tak i rozhodcovia. Trápi ma a nerozumiem iba jednej veci - prečo neintervenoval VAR? Prečo sa potom my kluby ÚLK skladáme na systém VAR a potom ho nepoužijeme v zápase po zákroku, o ktorom sa bavia fanúšikovia na celom Slovensku, a prakticky ide o zdravie hráča? Má potom zmysel zaňho platiť? Obávam sa toho, či to nebude návod pre hráčov v nižších súťažiach. Či sa neoplatí za žltú kartu robiť v budúcnosti takéto zákroky.”
Hovorili ste s hráčmi a trénermi, ako im rozhodca Marhefka odprezentoval, prečo udelil žltú kartu?
„Mám zásadu, ktorej sa držím: 24 hodín pred a po zápase nekomunikujem s kabínou. V utorok som sa rozprával s trénermi na obligátnej pozápasovej porade, no konkrétne som sa na to nespýtal. Nebavili sme o o žltej či červenej karte. Spravili sme rozbor, kde sme my urobili chybu. Takýto zápas sme mali uhrať sami. Aj bez prípadného vylúčenia.
Zápas sme si prehrali vlastnou chybou, nie chybou rozhodcov a VAR-u. Neprehrali sme pre tento jeden diskutabilný zákrok. Urobili sme chyby, z ktorých sa musíme poučiť do budúcna. Hráčom som poslal odkaz, že je potrebné zdvihnúť hlavy hore a pokračovať v nastavenom trende. Treba si udržať energiu, ktorú máme v tíme a ísť ďalej. Takéto zaváhania patria k futbalu a nesmú nás zlomiť.”
