Jörgen Jönsson v sezóne 2024/2025 povedie vo Färjetade aj Marián Studeniča. (zdroj: farjestadbk.se)
Jörgen Jönsson je s 285 zápasmi rekordérom vo švédskej reprezentácii. V NHL odohral len jedinú sezónu, ale aj tak patril k ikonám troch koruniek. Zahral si na dvanástich majstrovstvách sveta, z ktorých má dve zlaté medaily, tri striebra a štyri bronzy.
K tomu je dvojnásobným olympijským víťazom. Slovenskí fanúšikovia si ho pamätajú aj zo zlatého Göteborgu, kde nedal proti Slovákom ako jeden zo štyroch neúspešných švédskych strelcov nájazd a umožnil im cestu zo semifinále za historickým titulom majstrov sveta. Dnes pôsobí ako tréner Färjestadu.
Ste jediným hokejistom v histórii, ktorý vyhral v jednom roku (2006) olympijské hry, domáci titul vo švédskej lige a majstrovstvá sveta, ako na to spomínate?
„Mal som najmä šťastie. Bolo to úžasné obdobie, najprv sme uspeli na zimnej olympiáde v Turíne, potom o mesiac a pol sme uspeli s Färjestadom a dokonali sme to titulom majstrov sveta v Rige. Boli to najlepšie tri mesiace mojej kariéry.“
Obdivuhodné na vás bolo, že ste nepotrebovali pôsobiť v NHL, aby ste sa prebojovali do najsilnejších zostáv Švédska, čo na to vravíte?
„Bol som šťastný, že sa mi podarilo dostať aj do najsilnejších tímov a mal som tam dôležitú rolu.“
Vašu jedinú sezónu v zámorí ste strávili na prelome tisícročia aj v New Yorku Islanders po boku Zdena Cháru, ktorého uvedú do Siene slávy IIHF, tušili ste už vtedy, že môže byť hviezdou NHL?
„Ukázal od začiatku, že môže byť hviezdou v profilige. Bol ohromne silný a rástol každým rokom. Mohol som to sledovať aj o pár rokov neskôr, keď sme sa znova spolu stretli vo Färjestade počas výluky. Zdeno je super chlapík.“
Na ľade nikomu nič nedaroval, mimo však bol priateľský, ako ste vnímali túto jeho dvojtvárosť?
„Mnoho hráčov je takých. Keď si nasadia prilbu, akoby niečo prepli a dokážu sa úplne prevteliť.“
Pre Slovensko je stále najväčším turnajom v histórii zlato z Göteborgu v roku 2002, kde ste si zahrali, ako si na turnaj spomínate?
„Slováci mali na šampionáte množstvo výborných hokejistov, ktorí mali za sebou skvelé kariéry. Aj po rokoch to je pre nás sklamanie, lebo sme chceli vyhrať pred vlastnými fanúšikmi.
Nepodarilo sa nám, lebo na druhej strane stál veľmi silný protivník s nabitou zostavou. Keď som vstupoval do Siene slávy IIHF, tak tam bol Miroslav Šatan, Ziggy Pálffy.“
Pri kom vám najviac vybehnú myšlienky na jeho hru?
„Zrejme Ziggy Pálffy. Nebol vysoký, ale nesmeli ste mu dať kúsok priestoru na ľade, lebo by hneď skóroval. Pamätám si ho najviac.“
V trénerskej kariére budete pokračovať vo Färjestade, viete niečo o Mariánovi Studeničovi?
„Ešte sme sa nestretli, počul som o ňom len dobré veci, mimo ľadu sa stále usmieva a na ňom je rýchly, zručný, vie dávať góly, veď bol v top 10 bodovania SHL, čo o niečom svedčí. Teším sa na neho.“
Môže mať ešte šancu sa vrátiť do boja o NHL?
„Vždy máte šancu, ale myslím si, že v momentálnej situácii sa cíti najlepšie vo Švédsku.“
Vedeli ste, že ho nenominovali do slovenskej reprezentácie pre majstrovstvá sveta?
„Počul som, že tam bola kontroverzia v olympijskej kvalifikácii, po ktorej ho už nepozývajú do reprezentácie. Je to smutné. Dúfal som, že ho zoberú do Štokholmu, aby som ho mohol vidieť na majstrovstvách sveta.“
Ako vnímate, že sa majstrovstvá sveta vrátili do Švédska?
„Je vždy pekné, keď máte šampionát doma. Páči sa mi, ako sa hrá šampionát každý rok inde.“
Najväčšie prekvapenie prišlo vo štvrťfinále, keď Dáni šokovali Kanadu, čo na to vravíte?
„Páči sa mi to, že na šampionáte sú stále tímy, ktoré dokážu urobiť podobne veľké prekvapenia. Na turnaji už nie sú slabé zápasy. Hokej rastie, ide to pomaly, ale zlepšuje sa to.“
