Svetelná tabuľka ešte nestihla prepnúť zo skóre 3:1 na 4:1, ale Timotej Kudlička už mohol oslavovať. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Keď vo štvrtok 7. augusta prehral trnavský Spartak na Štadióne Iona Oblemenca v Craiove rozdielom triedy 0:3, málokto mu dával šance do odvety. Pravda, samotní hráči hovorili niečo iné. „Musíme dať hlavy hore a byť silní… Náskok troch gólov je veľký, ale vo futbale je všetko možné.
A na trnavskom štadióne je všetko možné. Možno Rumuni si už myslia, že sú v play off, ale ešte to tak nie je,“ povedal nám ešte v Craiove obranca Spartaka Kristián Koštrna. Ďalší obranca Filip Twardzik sa v Craiove zranil, odveta sa ho netýkala. Teda, aspoň štartom na trávniku.
„Všetko je otvorené. Každý vie, že keď prídu ľudia, tak sa na štadióne v Trnave dokážu zrodiť veľké veci,“ povedal nám pred odvetným zápasom. „Keby sme neverili, tak vo štvrtok ani nemusíme vyjsť na trávnik. Zázraky sa dejú, a to hlavne na domácom štadióne. Tu sme veľmi silní. Zopakujem – verím, že vo štvrtok nás čaká zázrak,“ dodal zas útočník Michal Ďuriš.
Obozretný súper
Futbal hrajú dva tímy. Nasadenie a ciele jedného narážajú na túžby druhého. Trnava chcela, ale chceli aj Rumuni. Keď sme sa deň pred zápasom už po tlačovej konferencii rozprávali s trénerom rumunského CS Universitatea Craiova Mirelom Radoiom, nezabudol pripomenúť, že ešte nič nie je isté. Napriek tomu, že jeho tím mal po prvom zápase trojgólový náskok. Mirel Radoi, mal trpkú osobnú skúsenosť.
„Keď sme hrali proti Middlesbroughu, prišli sme o finále,“ zaspomínal si na rok 2006 a na semifinále Pohára UEFA 2008/09. Proti anglickému tímu vtedy nastúpila Steaua Bukurešť, v drese ktorej nastupoval Radoi. Rumunský tím vyhral doma 1:0 na na Riverside vyhrával pred 34 000 divákmi po prvom polčase 2:1. Mal teda dvojgólový náskok a od finále ho delil druhý polčas.
Mohol inkasovať dva góly a nič by sa nebolo stalo, v prípade gólovej rovnosti platilo pravidlo o góloch dosiahnutých u súpera. Ibaže, anglický tím dal tri góly. Svedkom tohto zázraku, ako potom niekoľko dní vypisovali anglické médiá, bol i Ľuboš Micheľ, ktorý bol v tomto zápase hlavný rozhodca.
Vôbec, keď v stredu končila tlačovka rumunského klubu, ku koncu sa chýlil aj zápas medzi tureckým Basaksehirom a nórskym Vikingom Stavanger. Bolo zrejmé, že víťaz dvojzápasu medzi Trnavou a Craiovou bude cestovať do Istanbulu. „O ďalšom súperovi nechcem počuť ani slovo. Kto z hráčov bude o tom hovoriť, v Trnave nenastúpi,“ rezolútne zahlásil Mirel Radoi.
Nezabudnuteľné
Scenár zápasu bol bláznivý a nezabudnuteľný. Spartaku idea vytvorenia si aspoň jednogólového vedenia v prvom polčase nevyšla. Hostia z Rumunska hrali koncentrovane a disciplinovane. Dlho tak, ako má mužstvo s tesným dohmatom postupu hrať. Keď bolo treba, natiahli čas. A dali prvý gól, keď Baiaramovi sadla lopta na utešenú strelu.
Dôležité bolo, že Kratochvíl vyrovnal. Trnavské tornádo prišlo po hodine hry a po dobrom trojitom striedaní. Nwadikeho rybička za loptou, Azangova strela po utešenej prihrávke po signále od Moiscrapišviliho a Kudličkov gólový volej takmer zvalili tribúny. Inak, Gruzínec bol pri všetkých troch druhopolčasových góloch Spartaka…
Rumuni boli zdeptaní a Mirel Radoi mal čo robiť, aby z lavičky zastavil chaos, ktorý sa šíril šíkmi jeho tímu. V predĺžení najprv schladil očakávania Baluta šťastnou zadovkou. Keď dal francúzsky útočník Nsimba tretí gól Rumunov, štadión mal stíchnuť. Pravdou bol opak. Tribúny začali tlieskať. Spartaku. Svojmu Spartaku.
Steven Nsimba upravuje na 3:4 z pohľadu Craiovy. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Prvýkrát v histórii
Vôbec prvýkrát v histórii sa stalo, že slovenský pohárový zástupca v súťažiach pod kuratelou UEFA stiahol trojgólovú stratu z prvého zápasu. Hovoríme o Lige majstrov a jej predchodcovi v podobe Európskeho pohára majstrov (EPM).
O Európskej lige a jej predchodcovi v podobe Pohára UEFA a Pohára veľtržných miest. Už o neexistujúcom Pohári víťazov pohárov, ako i o súčasnej Konferenčnej lige, ktoré existuje ešte len niekoľko rokov. Ak náš pohárový zástupca prehrai v prvom zápase aspoň o tri góly, so súťažou sa lúčil.
V konečnom dôsledku sa to stalo aj súčasnému Spartaku Trnava, ale platí, že trojgólovú stratu z prvého zápasu dokázal upratať. Hoci, v prípade dvojzápasu proti CS Universitatea Craiova sa dokonca dostala do štvorgólového hendikepu, keďže Baiaram dal prvý gól zápasu v Trnave.
Trpká skúsenosť Slovana
Do štvrtka platilo, že naše tímy v pohárovej Európe trojgólový náskok v niekoľkých prípadoch akurát premrhali. Asi najbolestivejšiu lekciu dostal bratislavský Slovan. Ten v sezóne 1989/90 v PVP v prvom kole porazil po góloch Jaroslava Timka, Vladimír Vankoviča a Dušana Tittela doma švajčiarsky Grasshopper jasne 3:0.
Tím, ktorého trénerom bol Jozef Jankech, mohol vyhrať aj vyšším rozdielom. „Slovan hral výborne, vyhral zaslúžene,“ priznal tréner švajčiarskeho tímu Ottmar Hitzfeld, ktorý sa neskôr presadil ako kouč hviezdnych nemeckých klubov Borussia Dortmund a Bayern Mníchov.
„Tešíme sa na odvetu,“ povedal Vladimír Ekhardt, vtedy v službách Slovana. V odvete však Slovan prehral rovnako 0:3 a po góle v predĺžení 0:4. Mimochodom, Vladimír Ekhardt nechýbal na štvrtkovom zápase v Trnave a samozrejme, fandil Spartaku.
Po kurióznej hlavičke
Tri góly k dobru a nakoniec ich strata, túto schému zažil aj Spartak Trnava. Avšak nie v rámci spomínaných európskych pohárových súťaží, ale v letnom UEFA Intertoto Cupe. V júni 2004 sa stretol s maďarským DVSC Debrecín. Doma ho zdolal 3:0 a zdalo sa, že odveta bude formalitou. Nebola, Debrecín totož dokázal zmazať trojgólové manko a vyhral 4:1.
V záverečných minútach ešte naháňal piaty gól, ale Trnavčania postup vďaka gólu strelenému na ihrisku súpera ubránili. Dôležité bolo, že ich útočník Miroslav Kriss dokázal ešte v prvom polčase korigovať skóre zápasu na 1:2 a ďalšie dva góly dostali Trnavčania až v poslednej pätnásťminútovke.
Zvlášť kuriózny v 84. min, keď Bogdanovič z DVSC prekonal Mareka Čecha v bránke Spartaka hlavičkou z 28 metrov. Mimochodom, aj pamätník z tohto dvojzápasu bol vo štvrtok na tribúne štadióna v Trnave. Peter Ďuriš pred rokmi proti Debrecínu hral a teraz prežíval trnavský príbeh ako spolukomentátor.
Nemilé otočky
Slovan i trnavský Spartak zažili aj obraty, ktoré sa nemerali záverečnými hvizdmi rozhodcov, ale obsahovali trojgólový rozdiel. V sezóne 1974/75 v 1. kole EPM vyhrával Slovan po prvom polčase po dvoch góloch Masného a jednom od Novotného nad Anderlechtom Brusel 3:0. Zápas skončil jeho víťazstvom 4:2, v odvete v Bruseli prehral 1:3 a so súťažou sa rozlúčil.
Smolný nebol len premrhaný náskok, ale aj fakt, že postupový gól v odvetnom zápase dali Belgičania v 89. minúte. Trnavčania zas v roku 1997 dokázali trojgólový náskok prešustrovať v pekle ikonického štadióna Toumba – skutočne prívetivý názov, teda Hrobka – v gréckom Solúne.
Na trávniku tamojšieho PAOK vyhrávali v 27. min po dvoch góloch Mareka Ujlakyho a jednom Ľubomíra Luhového už 3:0. „Domáci začali náporom, behom pár minút sme ale strelili tri góly a štadión utíchol,“ spomína Marek Ujlaky. Po ďalších štyroch minútach preňho zápas skončil. Po rohovom kope PAOK-u zahral rukou, domáci dostali výhodu penalty a Marek Ujlaky červenú kartu.
„Bol to inštinkt, vyletela mi ruka.“ Domáci penaltu využili, do prestávky dali ešte dva góly a po nej ďalšie dva. Vyhrali 5:3, v odvete v Trnave 1:0. Dvojzápas ešte mohol mať zaujímavý dozvuk, pretože po Ujlakyho službách zatúžil grécky Olympiakos Pireus, ale k transferu nedošlo.
Marek Ujlyaky (vpravo) a Balázs Borbély na snímke zo septembra 2002 bojujú o loptu. Aj hráč Trnavy, aj hráč Artmedie zažili zaujímavé obraty. (zdroj: TASR)
Pohrávanie s nervami
S najväčším negatívnym obratom v histórii účastí slovenských zástupcov v pohárovej Európe sa najviac pohrával bratislavská Artmedia. Po tom, čo senzačne vyprášila doma Celtic Glasgow aj po Halenárovom hetriku 5:0, v odvete napínala nervy svojich fanúšikov.
Aj vďaka skvelému Čobejovi a kusisku šťastia prehrala „len“ 0:4 a postúpila. A krásny obrat potom na štadióne Dragao v Porte pred 38 708 divákmi vykonala ona. S tamojším gigantom FC Porto prehrávala 0:2, aby ešte v prvom polčase Peter Petráš znížil a po prestávke Ján Kozák ml. a Balázs Borbély pretočili skóre zápasu na famózne víťazstvo 3:2.
Aj slávna sezóna s naháňaním náskokov
Najslávnejšia sezóna Spartaka v pohárovej Európe sa spája s ročníkom 1968/69 a jeho ťažením v EPM. Spartak sa vtedy v 1. kole stretol s rumunskou Steauou Bukurešť. Po 51 minútach zápasu v Bukurešti prehrával 0:3, tri góly teda stihol dostať skôr ako jeho nástupcovia po takmer šiestich desaťročiach. Našťastie, Ladislav Kuna dal gól, ktorým znížil skóre na 1:3. V odvete mal Spartak zápas pod kontrolou a po jednom góle Šveca a následnom hetriku Jozefa Adamca vyhral 4:0. Dostal sa až do semifinále daného ročníka EPM, v ktorom v prvom zápase prehral na Olympijskom štadióne v Amsterdame s Ajaxom 0:3. Odveta, kltorá sa hrala 24. apríla 1969, sa zmenila na zápas zápasov z pohľadu Spartaka a patrí do jeho výkladnej skrine. Ladislav Kuna dal dva góly, ale spartakovci mohli dať päť – šesť ďalších. Nepodarilo sa im to. Zo zápasu sa stala legenda, ale nie prvý obrat po trojgólovej strate.
