Timotej Kudlička (vpravo) v prvom zápase proti Švédom zaujal dravosťou. (zdroj: Šport/Jano Koller)
V minulej sezóne patril k oporám druholigových Malženíc. Pred touto si aj vďaka výkonom v nich vypýtal miestenku v kádri Spartaka Trnava.
„Bíli andeli“ ho angažovali zatiaľ na ročné hosťovanie. Chytil sa už v príprave, dal o sebe vedieť aj strelecky a pochválil ho aj tréner Michal Ščasný, ktorý ho chcel vo svojom tíme.
„Snažil som sa ukázať v čo najlepšom svetle. Som rád, že som sa mu zapáčil. Ale tak by to asi malo byť. Keď príde mladý hráč do prípravy, musí makať.“
Máme na to!
O 21-ročného útočníka Timoteja Kudlička bol záujem aj v niekoľkých českých kluboch. Aj on je však rád, že je v Spartaku. Je s ním spätý od útlych liet, prešiel jeho mládežníckymi kategóriami.
V kabíne Spartaka teraz stretol starých známych. Patricka Karhana i Mareka Ujlakyho. „Spolu sme hrali od trinástich do devätnástich rokov. Samozrejme, poznám Prochiho, Mikiho, Kika Koštrnu… Kabína ma celkovo prijala dobre,“ hovorí Timotej Kudlička.
Ten v prvom zápase 1. predkola Európskej ligy zažil súťažný debut v drese Spartaka. Napriek prehre v ňom je pred odvetou optimista. „Máme na to! Videli sme to aj v prvom zápase, hoci sme ho nešťastne prehrali. V posledných 20 minútach, ako sme začali viac pressovať, sme videli, akí sú Švédi nervózni.
Získavali sme lopty, zatlačili sme ich, v podstate stáli pred svojou bránkou,“ hovorí Timotej Kudlička. On sám zaujal dravosťou a mal dobrú šancu.
„Keby som ju trafil trochu nižšie… Mieril som pod brvno, čo nebolo zle myslené, lebo brankár čakal, že ho budem obstreľovať…“
Timotej Kudlička sa nezľakol ani dvojice Silas Andersen (vľavo) – Sigge Jansson. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Bez výhovoriek
Häcken však má niekoľkonásobnú výhodu. V prvom zápase u súpera vyhral. Odvetu hrá v domácom prostredí. Navyše na umelke, s ktorou si tyká ako málokto vo Švédsku. Trnavčania tomu podriadili aj prípravu.
„Nemyslím si, že to je pre nás až taký hendikep. Nebude to až také strašné. Aj oni prišli k nám, zvyknutí na umelku a tu hrali na prírodnej tráve. Nebudeme sa na to vyhovárať. Švédi sú zdolateľní. Síce v dvojzápase zatiaľ prehrávame, ale máme na to, aby sme to otočili.“
Bez okolkov priznáva, že zápas Spartaka proti BK Häcken bol zatiaľ najväčší v jeho kariére. „To určite áno. Nič väčšie som zatiaľ nezažil. V hľadisku som mal veľa kamarátov i príbuzných. Musím povedať, že sme početná rodina, bolo toho dosť,“ usmieva sa Timotej Kudlička nad tým, ako jeho rodinní príslušníci navýšili počet divákov na trnavských tribúnach.
„Otec, mama, bratia, strýko, jeden dedo, druhý dedo, priateľka… Mal som silnú podporu. Som za to vďačný. Mám sa s kým tešiť, prežívajú to so mnou.“
Žiaden kritik, ktorý by bol večne nespokojný, ako to občas býva, sa v rodine nevyskytuje. „To nie. Tým, že nie som zo športovej rodiny, tam nikto taký nie je. Sú na mňa hrdí a tešili sa aj z toho, že som hral taký zápas. Držia mi palce a pomáhajú mi, aby som sa stále zlepšoval.“
Tím Spartaka pred zápasom s BK Häcken. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Podávač lôpt
O miesto v Spartaku zabojoval najprv vo vlastnej hlave. „Už keď som zo Žiliny išiel do Malženíc, bolo to s vedomím, že budem blízko Trnavy a že mám šancu na Spartak. Aj keď som bol v Malženiciach, snažil som sa robiť niečo navyše. Makal som na sebe,“ hovorí hráč, ktorý dal v minulej sezóne za Malženice sedem gólov. Súťaž ho vraj dobre pripravila.
„Je súbojová. Tvrdá. Určite je lepšie, keď sa hráč obrúsi v nej, ako keď ide z dorastu hneď medzi mužov v lige,“ hovorí Timotej Kudlička, ktorý momentálne býva v Galante, ale je spätý s Trnavou.
„Bol som tu od trinástich, chodil som tu do škôl.“ A samozrejme na futbal. „Keď Trnava vyhrala titul, bol som podávač lôpt. Aj v tom rozhodujúcom zápase proti Dunajskej Strede, keď Spartak potvrdil zisk titulu.
To mi zostane v hlave a srdci navždy, aké emócie zažívali fanúšikovia a čo to znamenalo. Spomínam si na zápas s Lechom Poznaň. Hovoril som si, toto zažiť…,“ vyznal sa Timotej Kudlička.
