Naši futbalisti si v septembri užili veľa radosti. (zdroj: TASR/Martin Baumann)
Slovenskí futbalisti vstúpili do kvalifikácie majstrovstiev sveta 2026 tým najlepším spôsobom. Najskôr v Bratislave šokovali Nemecko (2:0) a potom zvíťazili aj v Luxemburgu nad domácou reprezentáciou (1:0). O vydarenom štarte sme debatovali s bývalým kormidelníkom nášho národného tímu Jánom Kocianom (2006 – 2008), ktorý má veľké hráčske i trénerské skúsenosti s nemeckým futbalom.
Víťazstvo nad Nemeckom (2:0) sa zapíše do histórie nášho futbalu. Čo viedlo k tomuto úspechu?
„Súpera sme zaskočili agilitou a aktivitou, jednoducho dobrou hrou. Nemci hovorili, že majú prečítaný náš systém 4-3-3. Hoci si to nepriznajú, podcenili nás. Respektíve, sami seba presvedčili, že proti oslabenému Slovensku to nemôžu pokaziť.
Cítiť to bolo aj zo slov trénera Juliana Nagelsmanna, ktorý vyhlásil, že plánujú prejsť skupinou dominantne nielen z pohľadu výsledkov, ale aj herne. Naši hráči súpera dokonale zaskočili spôsobom hry, po góle na 1:0 sa upokojili, kým favorit znervóznel.
Čo ma teší, nielen s pomocou morálno-vôľových vlastností, ale aj zásluhou kvality, sa Slovákom podarilo dotiahnuť zápas do úspešného konca. Podľa môjho osobného názoru to bol najlepší výkon tímu v ére samostatnosti. Možno by sme našli výsledky, ktoré znamenali viac a výraznejšie zarezonovali vo svete, no takúto kvalitu hry si ja nepamätám.
Zvlášť, keď sme čelili takému silnému súperovi. Mužstvo dominovalo herne celých deväťdesiat minút. Nemci sa nedostali ani len do záverečného tlaku nakopávaním, nepustili sme ich k ničomu.“
Veril som, že môžeme pri heroickom výborne remizovať s Nemcami a získať štyri body. Dnes je naša situácia ešte lepšia.“
Prečo Slováci nenadviazali na tento výkon v Luxembursku?
„Otázne je, či bolo vôbec fér to očakávať. Francesco Calzona dal do zápasu tú istú jedenástku v duchu kréda: Nikdy nemeň víťaznú zostavu. Na hráčoch však bolo badať, že proti Nemcom vydali zo seba maximum a išli aj cez kŕče.
Luxembursko nemalo čo stratiť, dobrou organizáciou hry nás nepustilo do vážnych šancí. Naši nemajú radi pozíciu, keď oni sú tí, ktorí sú v role favorita, musia byť kreatívni a snažiť sa prekonať pevný obranný blok. V kombinácii s fyzickou únavou z toho vzišli trápenie a veľa chýb v defenzívnej fáze.
Domáci nastrelili dva razy žrď, niečo chytil Martin Dúbravka, ich gól neplatil pre tesný ofsajd. To je vzhľadom na kvalitu Luxemburska veľa. Po hodine hry by už naši brali zrejme aj bod, vzhľadom na priebeh stretnutia sa javil ako dobrý vrabec v hrsti.
Neboli sme lepší, ale trénerovi vyšli striedania. Vykúpili nás žolíci Ľubomír Tupta s Tomášom Rigom, ktorí zrežírovali gólovú akciu. Tento fakt treba oceniť o to viac, že na lavičke chýbali hráči, ktorí majú v národnom tíme viac skúseností a neboli na nej ani rýchlostné typy, ktoré by trhali obranu súpera. Pritom tréner potreboval zlepšiť hru po krajoch, ale chýbali mu Lukáš Haraslín, Tomáš Suslov a Ivan Schranz. Striedania mu napriek tomu vyšli a Slováci so šťastím vyhrali. Máme šesť bodov, a to je fantastická východisková pozícia.“
Okrem spomenutého tria chýbal aj štvrtý člen základnej zostavy Denis Vavro. Čím to je, že mužstvo si poradilo napriek rozsiahlej maródke?
„Slovensko nemá široký káder, a preto Francesco Calzona na nominačnej tlačovej besede hovoril o najnáročnejšej situácii v jeho ére. Chápem, že nahradiť štyroch dôležitých hráčov sa javilo ako ťažko uskutočniteľné. Tréner siahol po správnych alternatívach a náhradníci sa ukázali vo výbornom svetle.
U skúseného Ľubomíra Šatku sme to možno aj očakávali, ale Leo Sauer a Dávid Ďuriš určite veľmi príjemne prekvapili. Najmä proti Nemecku hrali až nečakane dobre, skvele si rozumeli s Davidom Strelcom. Chlapci dostali šancu a odvďačili sa nielen trénerovi, ale celému Slovensku, za dôveru. Tak trochu si uplietli na seba bič, lebo dnes vieme, čoho sú schopní a každý bude ich ďalší výkon porovnávať s tým, ktorý predviedli v zápase s Nemeckom.“
Nakoľko ich podržal jasne daný herný systém?
„Významne, keďže v tréningovom procese reprezentácie sú už dlhší čas. Pravidelne sa objavujú v nominácii, sú súčasť zrazov národného tímu už niekoľko rokov, nasávajú nielen atmosféru, ale aj dôležité informácie. Poznajú taktické zámery trénera a vedeli, čo sa od nich čaká. Navyše, tréner si ich vybral v minulosti preto, lebo mu do systému sedia. Práve z toho dôvodu by som rád vypichol aj jedno malé negatívum septembrového zrazu…“
Nech sa páči.
„Škoda, že na tomto zraze nebol Samuel Kopásek. Viac-menej bolo jasné, že na poste pravého obrancu nastúpil Norbert Gyömbér, ale bolo by dobré, keby proces nasávania atmosféry a herného systému odštartoval typický pravý bek s potenciálom raz nastupovať v základnej zostave reprezentácie.
Jeho absencia mi prekáža určite viac ako nominácia Petra Pekaríka. Ten nech tam pokojne je a odovzdáva skúsenosti v pozícii mentora. Samuel Kopásek hral dobre v rozostavení 4-3-3 za národný tím do 21 rokov. V Žiline nastupuje v schéme 3-4-3 ako krídelný obranca, a preto by mu pomohlo, ak by absolvoval zraz, lebo by si mohol zase osvojovať taktické nuansy štvorčlennej obrannej štvorice.
Fakt, že nedostal šancu byť súčasť kádra, vnímam ako malú škvrnu vynikajúceho septembrového asociačného termínu. Súhlasím s trénerom, že ešte nie je úplne pripravený, aj ja by som postavil Norberta Gyömbéra. Ale Samuela Kopáseka by som si chystal pre budúcnosť. Myslím si, že aj pre Francesca Calzonu by bolo prospešné, keby ho videl pracovať v tréningovom procese a navyše by mohol pozorovať jeho správanie v rámci kolektívu.“
Slovensko vedie tabuľku so šiestimi bodmi. Hrá dnes náš národný tím o priamy postup a nielen o druhú barážovú priečku?
„Hrá. Veril som, že môžeme pri heroickom výborne remizovať s Nemcami a získať štyri body. Dnes je naša situácia ešte lepšia a súperov sme dostali pod tlak. S týmto nikto nepočítal.
Severní Íri budú musieť najbližšie proti nám ísť za víťazstvom, čo nám hrá do kariet. Verím, že vzhľadom na fungujúci herný systém sa tam môžeme presadiť, lebo domáci potrebujú riskovať. Nemci už tiež nesmú zaváhať. Sme v hre, i keď stále platí, že každý zápas je pre nás šesťbodový.“
