Dávid Hancko sa raduje z gólu v zápase Slovensko - Nemecko. (zdroj: TASR)
Víťazná mentalita. Za ňou sa skrýva tajomstvo septembrového úspechu slovenskej reprezentácie v kvalifikácii o postup na svetový šampionát.
Vďaka vnútornému nastaveniu vyhrali naši futbalisti senzačne 2:0 nad Nemeckom a následne vydreli „škaredé“ víťazstvo 1:0 v Luxembursku.
Druhý triumf má dokonca väčšiu cenu než prvý. V zápase sa nám nedarilo, nehrali sme dobre, trápili sme sa a trpeli sme.
Priebeh na našich hráčov padal, na priaznivcov pozvoľna padala depresia. Všetci by sme brali bod, vzhľadom na dianie sa ligotal v zlatých odtieňoch.
Až do deväťdesiatej minúty.
Paradox boja
Matúš Bero podľa vlastných slov od únavy nevidel. Stredová formácia sa nevedela dostať do deja. Nevychádzali nám štandardné situácie.
V podstate neexistoval spôsob, akým by sme mohli duel v Luxemburgu vyhrať. Bolo to na palicu.
Nemci ľahli popolom a akési futbalovo bezvýznamné veľkovojvodstvo ťa herne plieni.
Jeden z posledných ťahov. Stanislav Lobotka posiela dlhý pas do šestnástky súpera. Žiadalo by sa napísať, že za chrbát súperovej obrany.
Nebolo by to presné. Lopta padla presne na chrbát obrancu Laurenta Jansa. Odtiaľ sa odrazila k striedajúcemu Ľubomírovi Tuptovi.
Náš útočník si ju tromi dotykmi pripravil na strelu. Zakončil. Viac technicky než silou. Balistická krivka sa nepribližovala ideálu.
Lenže rana nebola vypálená na tréningu, lež vo vypätom kvalifikačnom virvare. Brankár Antony Moris ju neudržal, hoci ju udržať mal. Prípadne ju mohol vyraziť na rohový kop.
Neurobil to, Tomáš Rigo priletel svetelnou rýchlosťou a z dorážky rozsvietil slovenskú eufóriu.
Batoh skúseností
Proti Luxembursku rozhodovali detaily. Náš tím mal medzi žrďami Martina Dúbravku. Brankársky veterán síce nehral ani zďaleka tak dobre nohami ako jeho náprotivok, veď je produkt starej školy, lenže chytal o triedu lepšie.
S Tuptovou strelou by si poradil, tak ako si poradil so všetkými luxemburskými šancami. Navyše si skvele postavil bránkovú konštrukciu, keďže mu dvakrát za chrbtom zacinkala zvonkohra žrdí.
Raz síce inkasoval, ale z ofsajdu. Kto si pozrie znovu video predmetnej situácie, zistí, že Slovensko zachránil Norbert Gyömbér.
Tesne pred centrom vystúpil ako posledný z línie o dva kroky dopredu, čím vystavil Tomasa de Souzu do postavenia mimo hry.
Neurobil by to, pokiaľ by nemal plný batoh skúseností z medzinárodného futbalu. Podobne ako Martin Dúbravka.
Osobnosti
Kapitán Milan Škriniar. Hlavný konštruktér mentality národného mužstva. Vedel, že sa nedarí, že sa plavíme dolu vodou. Na veliteľskom mostíku zachovával pokoj.
Veril, aj keď iní zalamovali rukami. Vieru čerpal z princípu bytia, nie z výkonu družiny, ktorú viedol. Veril, pretože nepochyboval o tom, čo druhovia okolo dokážu.
Veď Nemecko rozbili ako porcelánovú vázu. Malý kúsok šance, zlomok sekundy, záchvev geniality, rozhodujúci okamih...
Pomáhali nám žrde, pomáhali nám ofenzívni hráči domácich, pomáhali sme si sami. Víťazný gól sme si pritiahli.
Vďaka tomu, že máme Dávida Hancka, Stanislava Lobotku a Milana Škriniara. Majstrov Talianska, Holandska či Česka a Slovenska.
Ešte máme Ondreja Dudu, silnú reprezentačnú persónu. A vyššie spomínaných borcov. Inšpiratívnych ľudí.
Ukázali sa na Eure, prirodzene túžia ukázať sa na fóre najvyššom. Svetovom.
Magická formula
Svetovo sme si poradili s Nemeckom. Pripravili sme mu historickú prehru v kvalifikácii na MS vonku. Teda, my sme boli doma, zato sme poriadne vyprášili nemecký kožuch.
Stopéri Realu Madrid a Bayernu Mníchov by dosvedčili. Rozprávali by legendu o Davidovi Strelcovi, ktorý im pomotal hlavy.
Rozprávali by strhujúci príbeh o magickom víre Tehelného poľa, ktorý ich odstredil ničivou silou. Ruku na srdce, pred zápasom proti veľmoci neverci vysoko prevažovali optimistov.
Takmer nikto si nevedel predstaviť, že Nemcov zdoláme a už vôbec nie, že ich futbalovo zničíme. Stalo sa. Náhoda? Možno. Možno ani nie.
Dávno preč sú časy, keď sme sa bojazlivo krčili pred veľkými protivníkmi. V súčasnosti na nich smelo poľujeme.
Vysoko napádame, agresívne dostupujeme do osobných súbojov, hráme prinajmenšom ako rovný s rovným. Aktívna obrana, kompaktný stred poľa, sebavedomie s loptou. Pracovitosť i majstrovstvo.
Začali sme fantasticky. S Nemeckom sme získali o tri body viac než sa predpokladalo, z Luxemburska sme priviezli o tri body viac, než sme za predvedený výkon mali.
Šťastie? Možno. Možno ani nie. Skôr víťazná mentalita, nepoddajný bojový duch súdržnosti.
