Igor Demo v spoločnosti vicemajstra sveta z roku 2002 Olivera Neuvilleho (vľavo) a majstra sveta z roku 1990 Lothara Matthäusa (vpravo). (zdroj: ARCHÍV (id))
K ikonickým klubovým značkám nemeckého futbalu patrí Borussia Mönchengladbach. Práve k jej lídrom patril v rokoch 1999 – 2005 bývalý slovenský reprezentant Igor Demo.
Svojim nasadením si získal srdcia fanúšikov Borussie a prezývku Fussballgott, teda futbalový boh. „Je to môj druhý domov,“ hovorí 49-ročný Demo.
Kvalifikáciu na MS 2026 začíname proti Nemecku. Ako vnímate súčasný nemecký tím?
„Je najsilnejší v skupine a je jej favorit. Tréner Julian Nagelsmann ho čiastočne omladzuje. Niektorí hráči mu chýbajú kvôli zraneniu, medzi nimi Musiala a ter Stegen. Hoci ter Stegen, v minulosti spätý s mojim nemeckým klubom Borussiou Mönchengladbach, je výborný, brankársky post Nemcov trápiť nebude. Majú tam vyrovnané osobnosti a Baumann, ktorý bude určite chytať, je spoľahlivý. Inak Nagelsmann povolal, koho mohol.“
Zaujímavý je prípad Leroya Saného, ktorý prestúpil z Bayernu do Galatasaraya, v ktorom sa akoby hľadá. Nagelsmann ho nenominoval. Čo vy na to?
„Všimnite si, že to bolo normálne a stopercentne odkomunikované. Nebolo to tak, že ho nenominoval a koniec. Odkomunikovali to. Tak to v Nemecku chodí. Aj keď bude niečo negatívne, tam si to odkomunikujú. Chce to verejnosť, chcú to fanúšikovia. Neostáva nič nevypovedané. Nagelsmann to vysvetlil. Leroy Sané prijal. Bodka. Nikto nemusí nad ničím špekulovať.
Nemci sú pedantní i v komunikácii. My sme pravý opak. U nás sa verejnosť chce niečo dozvedieť a nemá ako. Máme problém poskladať obranu, ale v Španielsku máme výborného stopéra, dokonca už kapitána Mallorcy, a v nomináciách nie je.
Prečo? Niečo chabé zaznelo, ale ja by som sa rád naozaj dozvedel, prečo tam nie je. V nominácii máme hráča, ktorý nemá klub, od mája nehrá. Pekaríka si veľmi vážim. Dlhé roky sa udržal na vrchole, za obdobie v bundeslige si zaslúži dať klobúk dole. Aj za to, čo dal reprezentácii. Ale prečo je v nominácii teraz, tak tomu nerozumiem.“
Nemci do áčka posunuli už aj hráčov z dvadsaťjednotky, ktorá hrala na ME na Slovensku.
„Áno, tréner sa snaží omladiť tím. Nie je to len o ňom, je to o debate v realizačnom tíme Nemecka. Ale zas odbočím. Práve na týchto ME ukázal svoju kvalitu žilinský Kopásek. Mne je jedno, či je hráč z Nitry alebo Žiliny, ale tento chalan ukázal svoje schopnosti. A povedať si, že my nemáme, to je pre mňa jedno veľké alibi. Kedy boli ME? V júni. Dnes je začiatok septembra. Nerozumiem, prečo tam Kopásek nie je. Stále počúvame, že nemáme náhradu za Pekaríka. Máme. Ale musíme jej dať šancu. Bez nej sa ťažko niekto ukáže.“
Čo očakávate od Nemcov v Bratislave?
„Nepodcenia ho. Nepodcenia nič. Hlavne, keď je to začiatok kvalifikácie. Majú silný tím, je v ňom svetová úroveň. Ja držím našej reprezentácii palce. Hral som za ňu, bolo to pre mňa to najviac. Ale budem krutý. Nevidím šancu, že by sme proti terajšiemu Nemecku mohli uspieť. Chýba nám Suslov, Vavro, najnovšie Haraslín, to sú traja už stabilní hráči. Žiaľ, nemyslím si, že v tomto zápase uspejeme.“
Váš bývalý spoluhráč v Borussii Mönchengladbach a kamarát Jeff Strasser sa stal novým trénerom Luxemburska, ďalšieho z našich súper v kvalifikácii.
„Boli sme spolu v Mönchengladbach pri príležitosti 125 rokov klubu a rozprávali sme sa o tom. Vtedy bol jedným z kandidátov, bolo to pár dní predtým, ako sa to potvrdilo. Keď sa stal trénerom reprezentácie, pogratuloval som mu. Je rád a už sa teší aj na zápas na Slovensku. Určite sa v Trnave uvidíme.“
V nemeckom futbale ste pôsobili dlhé roky. Aký bol pre vás prechod doň?
„Ja som išiel do Borussie z holandského PSV Eindhoven, kde som bol dva roky. Futbal v každej krajine vyžaduje niečo iné. Holandská škola je pre mladých hráčov to najideálnejšie, čo môže byť – to budem tvrdiť vždy. Tam to však bolo také ťuk, ťuk, ťuk… Keď som prišiel do Nemecka, musel som sa zobudiť a zorientovať. Bolo treba dvakrát – trikrát behať viac, ísť do súbojov, akceptovať tvrdosť a agresivitu. Je to tvrdšia liga. Musíte byť nabitý kondične, tam je to podobné ako v Premier League. Behá sa hore – dole, hore – dole…“
V Gladbachu ste boli šesť rokov. Ako na ne spomínate?
„Päť rokov som hral na starom štadióne Bökelberg, na ktorom hrali ešte legendy ako Vogts, Netzer, Heynckes, Simonsen a ďalší. Jeden rok som už hral na novom štadióne, takže som rád, že som si zahral na dvoch ikonických miestach. Zažil som tam skvelé roky a rád sa tam vraciam. Je to pre mňa druhý domov. Musím povedať, že vo futbalovej sfére sa tam cítim lepšie ako doma.“
Igor Demo v drese slovenskej reprezentácie v októbri 2000 v zápase v Moldavsku. (zdroj: TASR - Pavel Neubauer)
Pri príležitosti 125. výročia vydala Borussia reprezentatívnu publikáciu. Je v nej 25 osobností. Ste jednou z nich, spolu s menami ako Netzer, Heynckes, Matthäus, Meyer, ter Stegen, venovali vám desať strán. Čo to pre vás znamená?
„Veľa. Je to česť a veľká pocta. Pozrite sa, kto každý hral za tento klub a vybrali tam aj mňa. Asi to nebolo ľahké rozhodovanie pre tím, ktorý publikáciu skladal. Bol som pozvaný aj na oslavy 125. výročia založenia klubu, bola famózna. Toľko osobností a ja medzi nimi! Ja sa tam vraciam stále rád. Pred niekoľkými rokmi som pred 54 000 divákmi pred zápasom s Dortmundom krstil svoju knihu, veď vy o nej viete, robili sme ju spolu. V decembri 2022 ma nominovali na zápas legiend a tešilo ma, že som mohol stretnúť starých známych. To všetko je odraz toho, čo som pre klub za tie roky odvádzal.“
S kým každým ste sa stretli na výročí klubu?
„Kto z pozvaných mohol, ten prišiel. Günther Netzer, Bertie Vogts, Lothar Matthäus, Oli Neville, Ivo Ulich, Jeff Strasser, Marcel Keteller, Marcel Jansen. Toni Polster sa nám prihovoril cez video, nemohol prísť, lebo mal vážny dôvod – vydával dcéru. Chýbal ešte Effenberg, Dahlin či Peterssen.
S tými, ktorí prešli, sme debatovali o kadečom. Poviem vám, že takéto stretnutia vám dajú viac ako konferencie a sympóziá. Jupp Heynckes bol trénerom Bayernu v jeho najväčšej sláve. Keď vyhrali tripple a teda všetko, čo mohli, sám vravel, že to bolo o behaní. Povedal, že keď Robben a Ribery pochopili, že musia hrať dozadu a nielen dopredu. Vtedy Bayern povyhrával všetko. Debata s Bertiem Vogtsom je tiež vždy zážitkom, bol skvelý tréner i skvelý hráč. Stačí vám počúvať.“
Igor Demo a Bertie Vogts, majster sveta z roku 1974. (zdroj: ARCHÍV (id))
Keď listujeme v publikácii k 125. výročiu, vidíme vás na fotografii zo súčasnosti, ale pri schodoch a ohrade starého štadióna Bökelberg. Čo sa s ním stalo?
„Vyrástla tam obytná štvrť. Ale zo starého štadióna nechali schody, časť ohrád, naznačenia tribún v podobe terás. Obytná štvrť je vlastne doňho zasadená, ponechali i časť plochy. Duch Bökelbergu v podstate ostal, je to tam cítiť. Aj na tom vidieť, čo pre Nemcov znamenajú tradície a história.“
Úvodná dvojstrana z kapitoly o Igorovi Demovi. Na snímke ho vidieť na mieste bývalého štadióna Bökelberg. (zdroj: Mojmír Staško, REPROFOTO)
Čo z nemeckého futbalu by ste najradšej preniesli k nám?
„Pokiaľ ide o nejaké vlastnosti, tak tú tradičnú nemeckú nepoddajnosť či húževnatosť. My sa často oháňame bojovnosťou, ale má má byť predsa samozrejmá. Tú má mať každý, v hociktorom tíme. Za seba, za klub, za to, aby ste si zarobili. Také financie ako v nemeckom futbalu, také tu nikdy nebudú. Čo iné? Palo Malovič, známy doktor, rád hovoril, že stačí, keď si prenesieme len kúsok z niečoho. A to platí pre všetko. Organizáciu, fungovanie, myslenie… Úctu k niekomu, kto niečo dokázal. V Nemecku vládne úcta, tu neúcta. “
Vy sám ste proti Nemecku nastúpili dvakrát. Spomienky na to?
„Áno. Raz proti tímu, ktorý hral pod hlavičkou Nemecko A2. V Prešove sme vyhrali 4:1, pamätám si, že Nemcov trénoval Horst Hrubesch a prišli s veľmi solídnym tímom. Druhýkrát v priateľskom zápase v Brémach v čase, keď sme hrali kvalifikáciu na MS 2002. Tam sme prehrali 0:2 a určite nebolo šťastné, že sme vôbec hrali. Čakali nás kvalifikačné zápasy vo Švédsku a Azerbajdžane a pridať si k dvom súťažným zápasom priateľský… Ale chápem, že zväz na tom zarobil. A pokiaľ ide o Azerbajdžan, tam sme si za prehru mohli sami.“
