Žiarivý úsmev na energickej tvári sprevádza Františka Straku celým životom. S výnimkou stavov, ku ktorým sa dostával aj vďaka svojej pomerne rýchlej zápalnej šnúre, čo sa v ňom zvykla odpaľovať počas nezriedkavých nepriaznivých výsledkových období.
Ani v krízových komunikačných fázach však nestrácal úroveň.
Vitajte, Jánošíci
Nedlho po páde železnej opony vyrážala každé leto posádka redaktorov denníka Šport na služobnej škodovke do vtedy ešte neznámych atraktívnych západoeurópskych krajín, aby mohla autenticky mapovať život našich popredných športovcov, predovšetkým futbalistov.
V septembri v roku 1990 sme tak zaparkovali aj neďaleko bývalého útulného štadióna Borussie Mönchengladbach pod kopcom Bökelberg, predchodcu dnešnej arény v Borussia Parku s kapacitou 54-tisíc miest.
V tichej uličke sme podľa inštrukcií Františka Straku našli neveľké súkromné rehabilitačné centrum, odkiaľ sa na nemocničné zvyklosti doširoka rozliehal nepatričný hurónsky smiech v neustále sa obnovujúcich salvách. Výlevy ponášajúce sa na herecké výkony českého klasika Vlastimila Buriana boli prešpikované jadrnými výrazmi.
Keď sa spod masívnej plachty na masérskom lôžku vvbalil známy úsmev Františka Straku, posmelil nás, že ani nás tam nečaká žiadny skalpel.
„Nazdar, Jánošíci“, vítal nás svojským pozdravom bývalý reprezentant, ktorý si u klubom doporučeného špecialitu dával dokopy už vyše týždňa zranený členok.
Za normálnych okolností by sa vraj drobný úlomok na spodnej časti členkového kĺbu riešil invazívnou chirurgickou metódou, no následná dlhšia rehabilitácia by si zrejme vyžiadala pre oporu obrany Borussie stop pred bundesligovým derby s Kolínom.
„Tak sa tu radšej bavím a hihňám s doktorom“, vysvetľoval.
Uvoľnený, mladícky vyzerajúci nemecký lekár svoju metódu čistenia kĺbu cestou zvonku vysvetlil.
„Základ je uviesť pacienta do stavu absolútnej duševnej pohody, aby sa mu vyplavili do žilového i lymfatického systému pozitívne endorfíny. Optimálne je, keď sa pacient smeje. Preto mám pripravené batérie vtipov, ktoré s typom, akým je pán Straka, kreatívne spolurozvíjame. I keď niekedy hlasnejšie,“ objasnil redaktorom Športu psychologickú predprípravu svojho fyzioterapeutického procesu, ktorá trvala minimálne polhodinu.
Popol zo sopečnej lávy
Potom siahol do kade s masážnou zmesou z lávového popola s ďalšími tajnými prímesami , ktorú krúživými pohybmi nanášal na Strakov členok. Snažil sa ťahavými pohybmi dlaní s ekvilibristickou súhrou prstov posunúť drobné úlomky preč.
„Chlapci, po piatom sedení, či skôr zvíjaní sa smiechom, je to s pohyblivosťou môjho členka lepšie,“ pochvaľoval si vtedy tridsaťročný rodák z Českých Budějovíc s nádejou, že na dôležitý zápas s Kolínom bude fit.
Zhovorčivý Franz sa živo zaujímal, ako sa darí jeho ďalším spoluhráčom, ktorých sme na cestách po kluboch v Rakúsku, Nemecku, Holandsku a Francúzsku navštívili.
Pýtal sa predovšetkým na bývalého parťáka z obrany Sparty Jozefa Chovanca, ktorý sa v tom čase bil o stabilné miesto v Eindhovene. Franto si neodpustil predstavu, ako sa počas vianočného voľna stretnú na tradičnej zabíjačke u jeho rodičov v Dolných Kočkovciach.
„Budem všetkým rozprávať, že v slávnej Borussii som našiel perfektné podmienky i zaujímavé peniaze, veď povedzme si celú pravdu o našej motivácii. Ale to blaho niečo stojí, musíte si strážiť miesto v tvrdej konkurencii a starať sa o svoje zdravie. Ja v týchto dňoch pre lepšiu cirkuláciu cievneho systému tlačím do pusy iba banány a rôzne multivitamíny. Obľúbený tataráčik dlho nebude, nanajvýš ľahšia pizza“,vravel a priblížil aj svoju úlohu na ihrisku.
„Žiadna veda, plním presne to, na čo ma sem kúpili a k čomu ma predurčuje moje priezvisko Straka. To znamená, čo najskôr súperovi uchmatnúť spred nosa loptu a rýchlo ju odovzdať najbližšiemu tvorivému spoluhráčovi. Mám na pamäti, že som síce Franz, ale nie cisár Franz, ako býval pán Beckenbauer. Mojou hlavnou pracovnou náplňou je rýchle a neomylné riešenie defenzívnych úloh. Na vymýšľanie sú tu iní,“ opisoval.
Zhovorčivý Straka sa už počas hráčskej kariéry v Borussii prihlásil na trénerské štúdium v Kolíne. Aké mal trénerské vzory?
„Vyčnievali dvaja páni – Václav Ježek a Jozef Vengloš. Neskôr, keď som hral v Nemecku, som sa bližšie zoznámil so štýlom Juppa Heynckesa či Arsena Wengera. Ale držím sa svojich zásad, hlavne pri rýchlostných kritériách.“
