Peter Fraňo potvrdil príslušnosť k svetovej trailovej špičke. Na svetovom šampionáte v dlhom traile (81,2 km, prevýšenie 5413 m) v španielskom Canfrancu skončil v konkurencii takmer dvoch stoviek bežcov piaty.
Pyreneje drsné, aj krásne
„Som veľmi spokojný. Podľa mňa sa v Pyrenejach zišla historicky najkvalitnejšia účasť na ultratrailových pretekoch, preto si môj výsledok naozaj vážim,“ povedal nám 29-ročný člen banskobystrickej Dukly.
„Každé majstrovstvá sveta sú špecifické, keďže je to horský beh, nie maratón či polmaratón na ceste alebo behy na dráhe, ktorá je profilom vždy rovnaká. Teraz to bolo iné ako pred dvoma rokmi v Innsbrucku a úplne niečo iné ako ešte rok predtým v Thajsku. Toto boli Pyreneje. Drsnejšie, technickejšie, náročnejšie, ale aj krajšie. Aj keď som si panorámu počas behu neužil.“
Pred štartom nemal predstavu o konkrétnom výsledku.
„Nie, žiadne umiestenie som si za cieľ nedával – neovplyvním, kto sa na štart postaví. Hlavne som chcel byť spokojný sám so sebou, mať pocit, že som dal do pretekov všetko, čo bolo v mojich silách. Čo sa aj stalo.“
Piate miesto viac ako bronz
Fraňo získal predvlani na MS v Innsbrucku bronzovú medailu v 160-člennom štartovom poli, teraz skončil piaty zo 179 trailistov.
Na prvý pohľad výsledkovo ústupok, no on to tak nevidí. „Áno, bežný človek si možno povie, je to o dve miesta horšie, popravde, ja si piate miesto vážim asi viac.
Som presvedčený, že môj výkon bol teraz lepší ako pred dvoma rokmi, ibaže náš šport napreduje, konkurencia rastie, takže môj progres stačil do prvej päťky.
Viaceré mená, ktoré boli teraz za mnou, však nikdy predtým za mnou neskončili. Preto beriem piatu priečku viac ako medailu,“ netajil.
Na MS 2022 v thajskom Čiang Mai bol ôsmy, predvlani tretí, teraz piaty, minulý rok na ME siedmy.
„Neviem, či niekto iný bol na týchto vrcholoch vždy v desiatke. Som preto vďačný za konštantnosť, akú mám,“ konštatuje Fraňo.
„Rozdiely medzi nami v popredí sú veľmi malé, o to viac si vážim, že som stále v top desiatke. Pred tromi rokmi, keď som sa ocitol niekde vpredu, súperi na mňa hľadeli, že čo tu tento robí, ten tu o chvíľu aj tak nebude.
Dnes sa poznáme po menách a tak, ako ja vnímam ich, oni vnímajú mňa. Že nie som len nejaký náhodný bežec, čo sa tam iba vyskytol a o chvíľu stade zmizne.“
Poškuľuje po ceste
Kým v Európe sa šampionátom v Canfrancu trailová sezóna pozvoľna končí, Fraňa sa ešte vydá na opačný koniec sveta.
„O mesiac mám preteky na 50 km v Austrálii a koncom novembra 100-kilometrový beh v Južnej Afrike. Zhodou okolnosti v rovnakej oblasti, kde budú najbližšie majstrovstvá sveta, takže bude to aj skvelá príprava na ne,“ hovorí.
Kým v horách patrí Peter Fraňo k svetovej špičke, na ceste či na dráhe ho nevídať. „Veľmi ma to láka,“ priznáva.
„Už budúci rok by som sa rád pripravil aspoň na polmaratón. Moja trailová sezóna je však veľmi dlhá, navyše v zime sa venujem ešte aj skialpinizmu, takže nájsť si dnes tréningové okno na dlhý cestný beh, nie je u mňa možné.
Cestné behy sú viac-menej po rovine, kým v traile sa kopcom človek nevyhne. Ak chce čo len priemerne obstáť, musí trénovať aj výbehy, aj zbehy, takže potom aj technika behu je iná, zapájanie svalov, zmeny tempa.
Ak sa teda už pre nejaké cestné preteky rozhodnem, nechcem sa len tak zúčastniť, chcem podať výkon, aby som bol s ním spokojný. A tomu musí predchádzať seriózna príprava. Zatiaľ mi to nevychádzalo, no určite po ceste poškuľujem," prezrádza.
