Za deväť rokov osem titulov. Najúspešnejší slovenský plážový volejbalista sa živí aj ako programátor

Ako libero štartoval na dvoch ME 2015 a 2021. S Prievidzou a s VKP Bratislava získal tri majstrovské tituly.

Tridsaťročný zvolenský rodák Ľuboš Nemec sa však po predminulej sezóne rozlúčil s halovým volejbalom a sústredil sa iba na plážový volejbal.

Spolu s o osem rokov mladším Adriánom Petrufom už tretí raz po sebe ovládli finálový turnaj Niké Summer Beach Tour a dosiahli zlatý hetrik.

Nielen o ňom, ale aj o zákulisí tohto športu, sme hovorili sme s čerstvým rekordérom.

Na piesku ste získali už ôsmy majstrovský titul a zároveň vyrovnali rekord niekdajšej úspešnej reprezentantky Natálie Přidalovej Dubovcovej. Považujete to za určitý medzník vo vašej beachovej kariére?

„Úprimne, až tak to nevnímam, že by som tu chcel všetkých prekonať. Keď som vlani dosiahol siedmy beachový titul, stal  som sa rekordérom medzi mužmi. Viac sa však teším z toho, že som na finálovom turnaji štartoval desiatykrát. S výnimkou prvej sezóny, keď som v roku 2016 hral s Mariánom Puškárom a vypadli sme vo štvrťfinále, som sa vždy dostal vo finále. V ňom som prehral iba raz v roku 2022.“

Kto vás zlanáril z haly na piesok?

„Vždy som mal rád plážový volejbal, chodil som ho hrávať. Manželka Eva ma najskôr zavolala na mixový turnaj, neskôr na vážnejšie turnaje. K beachu ma teda dotiahla ona, k volejbalu Marek Ludha.“

S manželkou Evou sú neoddeliteľnou súčasťou nášho plážového volejbalu. (zdroj: FOTO SVF)

Vlani sa tešila z titulu aj ona, teraz skončila na Draždiaku druhá. Koľkokrát ste zažili majstrovské oslavy spolu?

„Má dve zlaté, takže dvakrát, čo bolo super. Na ´bedni´ však stála veľakrát.“

Spomínaná Natália Dubovcová stihla vyhrať osem titulov za desať rokov s dvoma partnerkami, vy za deväť rokov so štyrmi spoluhráčmi. Na rekord ste tak siahli o rok skôr. V čom je rozdiel medzi vašimi kariérami?

„Počas jej éry som beach až tak nesledoval, takže to neviem úplne porovnať. Myslím si, že keď s Dominikou Nestarcovou začínali, tak to brali na vyššej úrovni. Snažili sa chodiť na zahraničné turnaje, hneď tam bol cieľ olympiáda. Do takého obdobia som sa dostal až teraz s Aďom.“

S Adriánom Petrufom ste si pripísali zlatý hetrik, predtým ste po dva tituly získali spolu s Patrikom Pokopcom a Marekom Ludhom, jeden s Michalom Kollárom. Je spolupráca s ním iná?

„Predtým to bolo skôr o tom, že sme sa v lete stretli a zahrali si slovenskú sériu a nejaké turnaje v zahraničí. S Aďom je to iné v tom, že obaja sme nechali halový volejbal a plážovému sa venujeme celoročne. To je veľký rozdiel. Na základe toho prišli aj nejaké úspechy a rozdiel v porovnaní s konkurenciou u nás. Dávame a obetujeme tomu veľa.“

Koľko dní v roku sa objavíte na piesku?

„Skôr sa ma opýtajte, koľko nie som... Či už ako hráč alebo tréner som na ňom skoro každý deň. Na bratislavskom Draždiaku trénujem manželku, deti i amatérov.“

Okrem beachu máte aj iné aktivity?

„Som programátor, takže sa snažím svoj voľný čas, ktorého je teraz málo, venovať aj tomuto. Počas cesty alebo turnajov otvorím notebook a pracujem.“

Dá sa z plážového volejbalu vyžiť?

„Nie. Myslím si, že v zahraničí to dokážu iba tie najlepšie dvojice. Musím však objektívne povedať, že podmienky, ktoré máme zo strany SVF teraz, sú najlepšie, aké som zažil. Stále to však nie je také, aby sme sa beachu mohli venovať naplno. Aj Aďo je tréner, študuje. Tie podmienky sú však každoročne lepšie.“

Minulý mesiac ste vyhrali turnaj MEVZA. Ako sú na tom vaši kolegovia v rámci strednej Európy?

„Väčšinou sú to podobné osudy. Všetci popri plážovom volejbale pracujú a nejako fungujú. Robia to ako hobby, podobne ako my. Tvárime sa, že sme už nejakí poloprofesionáli. Tie najlepšie dvojice v Česku a v Rakúsku sa dostanú do nejakého strediska, v ktorom majú plat. Na takej úrovni ešte nie sme, aj keď už bola snaha.“

Ľuboš Nemec (vpravo) s Adriánom Petrufom získali spolu tri majstrovské tituly za sebou. (zdroj: FOTO SVF)

Raz ste nám povedali, že máte aj vyššie ciele ako slovenské tituly. Podarilo sa vám ich dosiahnuť alebo ste sa k nim aspoň priblížili?

„V tomto roku sme vyhrali dva turnaje Futures na Filipínach a v Číne. Také pocity sme ešte nezažili, bolo to pre nás veľké zadosťučinenie. V budúcnosti sa chceme viac zamerať na turnaje vyššej úrovne Challenger. V tomto roku sme mali hlavný cieľ kvalifikovať sa na ME. Nevyšlo nám to, takže cieľ pre budúci rok je jasný.“

Beach je letný a plážový šport, ako trénujete v zime?

„Našťastie, na Draždiaku máme dve zakryté haly. Snažíme sa dostať niekde k moru, do tepla a k vetru, aby sme sa adaptovali na prostredie a našli lepší sparing. Veľkú úlohu zohráva vietor, s tým máme najmenšie skúsenosti. Buď sa s tým trápite, alebo ho využijete.“

Minulý mesiac slovenskí volejbalisti uspeli v kvalifikácii ME 2026, v plnom prúde je svetový šampionát žien. Hala vám nechýba, nesníva sa vám o nej?

„Momentálne mi nechýba. Ako libero som neútočil, iba bránil. Pri beachi využijem všetky herné činnosti, takže z tohto pohľadu je pre mňa atraktívnejší. Nikdy som však nepovedal, že sa niekedy k šestkovému volejbalu nevrátim.“