Famózna premiéra Slováka v Španielsku. Talian Zanini sa mu prihovoril po slovensky

Keď slovenskí volejbalisti v roku 2008 pod vedením talianskeho trénera Emanueleho Zaniniho vyhrali Európsku ligu, mal Adrián Vančo šesť rokov.

Uplynulý víkend sa ich cesty preťali. Bolo z toho milé stretnutie. A taktiež vzrušujúca premiéra nášho mladíka v drese nováčika španielskej superligy UC3M Volleyball Leganés.

Milé stretnutie v Leganés

Zanini, ktorý okrem dvoch prvenstiev v Európskej lige 2008 a 2011 so Slovákmi obsadil na ME 2011 piatu priečku, priviedol na nedávnych MS na Filipínach k famóznemu siedmemu miestu Belgičanov.

Hneď naskočil na klubový kolotoč ako tréner Conqueidoru Valencia. A to bol prvý súper Leganés, do ktorého v lete z Malorky prestúpil 22-ročný Slovák.

„Ráno sme mali predzápasový tréning, po nás šla do haly Valencia. Úplne som zabudol na to, že ju trénuje Zanini. Prišiel za mnou, po slovensky mi hovorí - Dobré ráno, ako sa máš? A podal mi ruku.

Pozerám, že čo sa deje. Prešli sme na angličtinu a hneď mi to bolo jasné. Ospravedlnil som sa mu, že som ho v tej chvíli nespoznal, pretože ako trénera si ho vážim.

Vravel som mu, že som vo VKP Bratislava hral s nahrávačom Ďurom Zaťkom, ktorého viedol v reprezentácii.

Mali sme milý rozhovor. Veľmi ma potešilo, že ma vníma ako Slováka a po tých rokoch si pamätá ešte aj slovenské vety,“ opísal nám Adrián milé stretnutie.

Dve červené karty

S talianskym odborníkom, ktorý sa veľkými písmenami zapísal do histórie nášho volejbalu, prehodil pár slov aj po zápase. Zanini mu pochválil smečiarske rameno.

Mal na to dôvod. Leganés síce pri premiére v superlige doma síce prehralo 2:3 (22, 27, -21, -25, -14), ale Adrián v zápase dosiahol famóznych 41 bodov!

Vyšplhal sa k nemu aj s pomocou troch es a troch blokov. Dostal 71 nahrávok. Útokom dosiahol 35 bodov, mal v ňom 49-percentnú úspešnosť.

Zopakoval si tak svoje maximum z éry VKP, keď v sezóne 2022/23 zaznamenal 41 bodov v poslednom finálovom zápase play-off proti Prešovu. Bratislavčania vyhrali 3:2 a po dvanástich rokoch sa vrátili na majstrovský trón.

„Vtedy to bolo niečo neuveriteľné, veľmi som si to užil. Ale to, čo sa udialo teraz... Bol som neskutočne unavený, ale ani som nemal pocit, že som dal toľko bodov.

Cítil som záťaž, na konci však prevládalo skôr iba sklamanie z prehry. Viedli sme 2:0, v tajbrejku 14:16. Proti v minulej sezóne tretej Valencii sme boli outsider.

Už to, že sme s ňou odohrali päť setov, bol pre náš klub veľký úspech. Zároveň si myslím, že máme na viac,“ hovorí.

Zverenci lišiaka Zaniniho otočili vývoj aj tým, že od tretieho setu lepšie bránili, ešte viac sa sústredili na hru Slováka. V tajbrejku Vančovci nevyužili mečbal.

Vo štvrtom sete inkasovali po dvoch červených kartách dva trestné body. Mohlo byť 3:1 pre nich. Emócie ich stáli víťazstvo.

Lepšie ako na Malorke

Prvú legionársku sezónu si odkrútil v tíme Manacoru na Malorke.

„Bola pre mňa veľmi ťažká. Veľa nových podnetov, veľká tréningová nálož. Vysporiadať sa s tým bolo náročné, ale dalo mi to veľa. Keď som prišiel do reprezentácie, na tú úroveň a level tréningov som bol pripravený.

Za určitých podmienok, ktoré však pre mňa neboli výhodné, som mohol zostať na Malorke. Myslím si však, že môj potenciál tam nebol využitý,“ približuje prvú legionársku skúsenosť. S manažérom tak hľadali riešenie, ktorým bol prestup.

„Som typ hráča, ktorý je rád kŕmený nahrávkami a rád hrá vo vare. Už prvé momenty a kontakty s ľuďmi z nového klubu boli veľmi príjemné.

Keď sme so Slovenskom hrali turnaj Zlatej Európskej ligy v Lugu, poslali mi tam klubové tričko s listom,“ hovorí.

Leganés leží asi 15-20 minút cesty autom od Madridu, metrom s prestupmi asi päťdesiat minút.

Sponzorom volejbalového klubu je UC3M (Univerzita Karla III). Miestny futbalový tím účinkuje v druhej lige, ale pred desiatimi rokmi sa mihol aj v prvej.

„Nie som futbalový nadšenec. Tým, že som sa už dvakrát bol pozrieť zo zvedavosti na štadióne Realu Madrid, tak budem fandiť asi im,“ smeje sa.

Latku nastavil vysoko

Keď jeho nový tím v minulej sezóne vyhral druhú ligu, v jeho drese exceloval kolumbijský univerzál Sany Soto.

„Zostal v mužstve, k nemu na tento post angažovali aj mňa. Mal som trocha obavy, ale kolektív ma veľmi milo prijal. Necítim sa odstrčený, i keď sú v ňom hráči z Brazílie, Argentíny, Venezuely či Kolumbie.

Latinsko-americká partia a jeden východniar zo Starej Ľubovne. Dôležité bolo, že mám za sebou už jeden rok v Španielsku. Kultúru a ich zmýšľanie relatívne poznám,“ konštatuje. Na Malorke jeden byt zdieľali štyria hráči, teraz býva samostatne.

„Mám pokoj a môžem sa sústrediť, je to pre mňa veľký prínos a zásadná zmena. Navyše som si vybavil aj individuálny program v posilňovni, keďže už niekoľko rokov spolupracujem s kondičným trénerom Martinom Cihom.

Klub to akceptoval. V Manacore mi spoločná posilňovňa nesvedčala, aj preto som sa do národného tímu vrátil s určitými bolesťami a problémami,“ pokračoval.

Proti Valencii mal priemer 8,2 bodu na set, druhý v rebríčku hviezdny Talian kubánskeho pôvodu Osmany Juantorena z Guaguasu 6,0. Pekný a inšpiratívny pohľad.

„Latku som nastavil vysoko. Teraz bude najdôležitejšie i najťažšie, aby som pokračoval v podobnom nastavení a nasadení, dokázal tím potiahnuť a urobiť maximum,“ dodal Adrián.