Marián Ďurovkin spoločne so synom Marekom roky vedú rodinnú firmu Incar, ktorá 35 rokov poskytuje služby v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy.
Roky podporujú šport v Nitre na čele s hokejovým klubom, v ktorom sú od roku 2015 aj štvrtinovým spolumajiteľom. S otcom a synom sme prebrali v našom rozhovore zaujímavé témy, od výstavby nového štadióna, cez fanúšikov až po generačné talenty.
Športová vášeň
Keď sme sa rozprávali s vedením HK Nitra, povedali nám, že ste dlhoročným veľkým donorom športu v meste, je to tak?
Marián: „Áno, snažíme sa podporovať šport v meste, išlo to aj ruka v ruke ako dorastali deti. Marek je viacnásobný majster republiky na motoristických okruhoch a aj v pretekoch do vrchu. Dcéra hrala tenis. Potom sme podporovali futsal, v čom sme boli dvojnásobnými majstrami Slovenska, za klub Marek aj chytal. Teraz začal hrať sedemročný vnuk hokej. Hokej sa nám dlhodobo páčil, tak sme ho začali podporovať. Vždy boli pre nás dôležité vzťahy a hokejový klub v Nitre je založený na rodinnej atmosfére, neplatí tam, kto z koho. Robia to dobre, čo cítia aj hráči a pretavujú to pravidelne do úspechov.“
Postupne ste sa stali štvrtinovými majiteľmi klubu, čo vás k tomu viedlo?
Marek: Podporovali sme šport v Nitre dlhodobo, od dedinských futbalových klubov, atletických až po hokej. Postupne sme vstúpili do klubu aj ako spolumajitelia. Prišlo to v roku 2015, keď sa klub menil, mali sme kamarátske vzťahy. Je lepšie, keď to máte zo začiatku pod kontrolou. Viete, ako to je, dôveruj, ale preveruj. Zo začiatku som sa tomu venoval aj aktívnejšie, ale v Incare mám viac práce, tak to trochu utíchlo. Vedenie HK Nitra má našu plnú dôveru.“
Podporovať šport na Slovensku je často len o dotovaní, ako sa na to celé pozeráte?
Marek: „Robíme to preto, lebo chceme pomôcť športu v Nitre. K tomu je časť našej spoločnosti aj autobusová doprava. Celá Nitra by sa chcela voziť na klubovom autobuse, keďže je pekný a má sedadlá s menami hráčov. Všetky zájazdy si pýtajú len klubový autobus. Na jednej strane to má túto výhodu, ale na druhej v dnešnej dobe robíte šport pre radosť ľudí, aby mali kam chodiť a šport v Nitre sa rozrastal.“
Marián: „Objednávky na autobusy prichádzajú väčšinou zo základných škôl, od mladých chlapcov. Každý chce sedieť na sedadle, kde sú hviezdy tímu. Je to aj taká nepriama podpora vo vývoji týchto detí, ktoré to potom viac láka na hokej.“
Zodpovedné hospodárenie
Ste jedným z najväčších sponzorov hokejového klubu v Nitre, z akej časti sa podieľate na chode?
Marián: „To by som až tak nekonkretizoval. Klub žije najviac zo vstupného, aj zo starého, malého zimáku, väčšinou býva zaplnený, čo je naše veľké plus. Nitra je známa, že tu nie sú extrémne silní podnikatelia, ale je tu veľa vo vyššom strede, keď sa dá euro k euru, rozpočet sa vyzbiera.“
Marek: „Našťastie nás podporuje aj mesto, máme fanúšikovskú základňu a klub nie je postavený na jednom generálnom sponzorovi, máme to diverzifikované. Ako otec povedal, máme stredných sponzorov. Myslím si, že je to dobre rozložené.“
Keď sa klub potrebuje posilniť, máte prostriedky aj na navyšovanie rozpočtu, alebo ako to funguje?
Marián: „Tomáš Chrenko ako športový manažér a Miroslav Kováčik ako prezident klubu majú obnos peňazí, s ktorým musia hospodáriť. Všetko je plánované krok za krokom. Vedia, čo si môžu dovoliť a akých hráčov môžu vyjednať. Nechodia za nikým, že potrebujú viac peňazí.“
Marek: „Pred sezónou sú debaty, koľko peňazí je v klube. Nefunguje to však u nás tak, že nám vypadne hráč a ideme niekoho na silu hľadať. Aj s hráčmi sa dosť vyjednáva. Ak chce niekto prestreliť, tak po tom hráčovi nepôjdeme. Robíme to ekonomicky, aby sme aj po sezóne vedeli vyžiť a nenaháňali peniaze v strese pre ďalší ročník. A ani vedenie sa s nami nerozpráva, že teraz potrebujú tridsať, štyridsať tisíc na to, že im ochorel hráč. Prihliada sa na ekonomiku a zdravie klubu.“
Terajší storočnicový káder vyzerá byť podľa mien a počtu hráčov ako jeden z najdrahších, nenavyšoval sa rozpočet?
Marek: „Máme kvalitný káder, ale nemyslím si, že je najdrahší. Ostalo veľa hráčov z minulých rokov. Rozpočet je vyrovnaný.“
Marián: „Samozrejme, každý rok rastie rozpočet, predsa len je tu inflácia a každý si pýta na plate viac. K tomu prišli hráči z Čiech, ktorí zarábali v českej extralige väčšie peniaze ako tu, ale od toho máme dvoch manažérov, ktorí ich musia vrátiť cenovo na Slovensko. Výhodou je, že máme v tíme kopu odchovancov. Je tu hrdosť na mesto, mali aj lepšie ponuky, ale zvolili si Nitru, lebo odtiaľto pochádzajú. Predsa len cez storočnicu zabojovať o titul je lákadlo.“
Marek: „Neviem, či v Európe alebo na svete existuje klub, kde je komplet celé vedenie, čo sa týka majetkového vlastníctva a realizačného tímu z mesta, odkiaľ je klub. Všetko sú tu odchovanci nitrianskeho hokeja alebo sa narodili v Nitre.“
Tlak z tribún
Najdiskutovanejšou témou je výstavba novej arény, ako vidíte šance na nový zimák v Nitre?
Marián: „Nechcem spomínať politiku, ale je to politická záležitosť. Musí sa na tom podieľať vedenie krajiny. Predsa len náklady stúpajú a treba na to 50 miliónov eur a viac. Musia sa na tom podieľať mesto, vyšší územný celok a štát v rámci svojich orgánov, či už cez ministerstvo športu alebo niektoré iné spoločnosti. Ak sa povie, že nie je v národnom záujme stavať štadión v Nitre, je to náročné. Môj názor je, že chýba súdržnosť. Navonok to každý deklaruje, ale rýchlosť je veľmi pomalá. Postupne sa robia projekty, aj to už je pokrok. Na druhej strane prebieha konsolidácia a nie je najpriaznivejšia doba na výstavbu novej arény.“
Marek: „Treba otvorene povedať, my ako klub nemáme finančné prostriedky, aby sme postavili nový zimný štadión a tréningové haly. Vyvinuli sme však maximum, čo sme vedeli. Kontaktovali sme zástupcov mesta, župy či štátu, iniciovali sme stretnutia, urobili sme vizualizácie na naše náklady. Ako povedal otec, bijeme do toho, Nitra si zaslúži zimák, máme slušnú návštevnosť, ale nie je to len na nás. Niekedy mám pocit, že sú to len reči, aby si niekto spravil PR, čo ma mrzí.“
Marián: „V tomto je rozdiel medzi nami a Českom. V Čechách je oveľa vyššie percento milionárov a miliardárov. Pre podobne bohatých ľudí je zlomok, postaviť nový štadión v Pardubiciach, Jihlave. Sú to veľmi silní podnikatelia, ktorým podobná suma za štadión nebude chýbať. V tom je veľký rozdiel oproti Slovensku. U nás sú najsilnejší podnikatelia väčšinou vo futbale, nie v hokeji.“
Je ťažké, alebo ľahké robiť hokej v Nitre pri náročnosti fanúšikov?
Marek: „Vidíte počet medailí za desať rokov, vyhrávame ich skoro každú sezónu. Je pravda, že nitriansky fanúšik očakáva viac. S fanklubom musíte robiť opatrne a komunikovať, aby ste splnili ich očakávania.“
Marián: „Ja zas razím víziu, že nemôže rozhodovať fanklub. Robíme všetko pre rozvoj hokeja. Fanúšikovia sú na to, aby to podporovali, nesmú veci diktovať, musí to byť vo forme spolupráce.“
Nitriansky fanklub je vášnivý a niekedy až príliš vulgárny, musíte vyberať slová, ako s ním komunikovať?
Marek: „Ako povedal otec, mala by to byť situácia, ktorá je win – win. Fanklub si vážime, ale zas oni musia chápať aj nás. Niektoré veci sú cez čiaru a aj my máme svoje mantinely. Snažíme sa nájsť kompromis, aby nevznikali príliš emotívne situácie.“
Z vašich slov je cítiť, že vám veľmi záleží aj na tom, že klub vychováva a zapája do áčka mladých hráčov, nemýlime sa?
Marián: „Ohliadnuc od toho, že aj druhý vnuk mi pôjde zrejme na hokej, chcem povedať, že Slovensko je malá krajina pre vynikajúcich hráčov. Všetci skôr či neskôr odídu do zahraničia, či sú to silné európske ligy alebo Amerika. Veľmi nás teší, že sa v našom drese objavili Šimon Nemec, Adam Sýkora, Juraj Pekarčík, Tomáš Pobežal a iní. Prácu s mládežou by som vyzdvihol najviac. Dobre to robí Tomáš Chrenko, venuje sa rozvoju. Bohužiaľ, štadión je veľmi malý, teraz nám pribudla pomocná hala na Klokočine, kde trénuje veľa malých detí. S počtami hráčov nemáme v klube problém, čo je veľmi pozitívne. Veríme, že v tom budeme pokračovať aj v budúcnosti.“
