Počas Wimbledonu 2025 mali dôvod na radosť aj fanúšikovia slovenského tenisu. Postarala sa o to Mia Pohánková, ktorá ako nenasadená ovládla dvojhru junioriek. Zopakovala vlaňajší úspech Renáty Jamrichovej. Ako prežíval ťaženie talentovanej 16-ročnej hráčky NTC jej otec, bývalý úspešný basketbalista z Levíc ĽUBOŠ POHÁNKA, nám viac povedal v rozhovore.
Ako ste prežívali wimbledonskú jazdu vašej dcéry zavŕšenú ziskom titulu?
„S Miou sme boli na šiestom grandslamovom turnaji. Na prvých z nich sme si s manželkou užívali hlavne atmosféru. Teraz to už býva trošku iné. Sme už viac v napätí a očakávaní, aby sa jej podarilo odohrať kvalitný zápas. Boli sme vďační za každý postup do ďalšieho kola.“
O Mii je známe, že nemá prehnaný rešpekt pred žiadnou súperkou, čo sa opäť potvrdilo. Zvládla ťažký žreb proti víťazke US Open v 1. kole, neskôr vyradila svetovú jednotku. Motivujú ju papierové favoritky k lepším výkonom?
„Konfrontáciu s najlepšími vyhľadáva. Tak vníma aj žreby. Určite nechodíme do kostola s prianím, aby dostala rebríčkovo slabšiu súperku. Výzvy má rada a v jej veku je to tak správne. Je potrebné si užívať každý zápas a tiež musí byť vďačná, že má možnosť merať sa s najlepšími. Tak to bolo aj vo Wimbledone. Len tento prístup posunie človeka ďalej a dá mu odozvu, že čo robí, robí dobre.“
V šiestich dueloch stratila iba jeden set. Kedy ste začali veriť, že dokráča až k zisku trofeje?
„Ak sa vrátim k žrebu, každý jeden zápas mohla aj prehrať. Spoločne s trénermi sme si vedomí, čoho je schopná a akú kvalitu má. To nás predurčuje k viere, že pokiaľ bude mať svoj deň a všetko sa jej podarí, môže vyhrať hociktorý turnaj.
V tom sme naladení pozitívne. Všetko však tvorí súlad rôznych okolností. Každá súperka chce uspieť rovnako, môže mať tiež lepší deň, úlohu môže zohrať počasie.
Tento turnaj bol navyše dlhý, zápasov bolo veľa, takže to nebolo jednoduché. Uspieť na ňom sa nepodarí každý rok.“
