Taliansky tenista Jannik Sinner (vľavo) pózuje s trofejou po víťazstve nad Španielom Carlosom Alcarazom (vpravo) vo finále mužskej dvojhry na grandslamovom turnaji vo Wimbledone. (zdroj: TASR/AP)
Nebolo to také strhujúce a dychberúce finále, aké nám v súčasnosti dvaja najlepší tenisti sveta ponúkli pred piatimi týždňami v Paríži.
Z takmer päť a pol hodinovej päťsetovej bitky bola v nedeľu tentokrát trojhodinovka (3 hodiny a 4 minúty podľa oficiálnych údajov) so štyrmi dejstvami. V nich mal na wimbledonskej tráve navrch Jannik Sinner.
Svetová jednotka vrátila v kvalitnom finále najväčšiemu rivalovi Carlosovi Alcarazovi trpkú prehru 6:4, 7:6 (4), 4:6, 7:6 (3), 7:6 (2) z Roland Garros. V All England Clube triumfoval ako vôbec prvý Talian v histórii 4:6, 6:4, 6:4, 6:4.
Sinner mal pritom Alcaraza v Paríži „na lopate“, disponoval tromi mečbalmi. Po druhom najdlhšom grandslamovom finále v histórii trvalo dlho, kým spracoval trpkú prehru.
Práve zotavovanie sa zo zdrvujúcej straty takmer vyhraného zápasu vyzdvihoval po premiérovom triumfe na Wimbledone. „Práve na toto som najviac hrdý, pretože to nebolo jednoduché,“ vravel Sinner na pozápasovej tlačovej konferencii.
„Vždy som sa snažil byť k sebe úprimný a rozprávať sa so sebou. Vždy sa snažím akceptovať to, čo sa udeje. Verím, že keď prehráte grandslamové finále takým spôsobom, je to lepšie, ako keď vás niekto ,zabije‘ tak, že vyhráte len dve hry.
Potom sa snažíte ísť ďalej a zlepšovať sa. Do každého tréningu som vložil veľa intenzity, pretože som cítil, že môžem hrať veľmi dobre.
To je aj dôvod, prečo som po Roland Garros hovoril, že nie je čas, aby som sa dával dole, pretože prichádza ďalší grandslam a viedlo sa mi tu skvele.“
Robia zo seba lepšie verzie
Roland Garros pripomenulo fanúšikom s nostalgiou na takzvanú Veľkú trojku (Roger Federer, Rafael Nadal, Novak Djokovič), že budúcnosť vyzerá žiarivo a netreba smútiť za tým, čo tu bolo posledné dekády.
Parížske finále malo obrovskú kvalitu a pripomínalo bitky spomínanej trojice. Ani finále na Wimbledone nemožno označiť za nekvalitné, hoci nebolo tak dlhé a výmeny na centrálnom dvorci až tak veľmi a často nedvíhali divákov zo sedadiel.
Rivalita Sinner – Alcaraz ponúka do budúcna prísľub tenisu najvyššej kvality. Španiel ťahal do Wimbledonu sériu piatich víťazstiev za sebou proti úhlavnému rivalovi. Teraz je bilancia v prospech Alcaraza 8:5.
Ďaleko od seba nie sú už ani v počte titulov z turnajov veľkej štvorky. Sinner je na čísle štyri (Australian Open 2024, 2025, US Open 2024 a Wimbledon 2025), Alcaraz na päťke (Roland Garros 2024, 2025, Wimbledon 2023, 2024 a US Open 2022).
„Je to skôr emotívnejšie alebo motivujúcejšie, že máte niekoho mladého, kto vyhráva prakticky všetko. Musíte byť pripravený, ak s ním chcete držať krok,“ podotkol Sinner na margo vzájomnej rivality.
„Som šťastný, že naďalej ukazujeme, že odvádzame dobrú prácu a máme správnu pracovnú morálku. Nakoniec je najdôležitejšie, aby ste zo seba spravili najlepšiu verziu.“
Znovu si podal brata
Dvadsaťtriročný Talian prežíval triumf veľmi emotívne. Predtým, než sa vydal do svojej lóže za tímom, rodinou a blízkymi si najskôr zádumčivo čupol a po chvíľke rozjímania potľapkal trávu centrálneho dvorca. Akoby sa uisťoval, že sa mu to nesníva.
Sinner si musel po obhájení titulu na Australian Open dopriať trojmesačný oddych od tenisu pre dopingový prehrešok z minulého roka. Pred piatimi týždňami musel prehltnúť tvrdú prehru s rivalom.
„Bolo to emotívne, pretože len ja a moji blízki vedia presne, čím som si prechádzal na i mimo kurtoch a nebolo to vôbec ľahké. Snažili sme sa na to tlačiť v každom tréningu, dokonca aj keď som sa občas mentálne trápil.
Možno ešte viac práve v tréningoch, pretože v zápasoch dokážem vypnúť a sústrediť sa len na hru. Verím, že toto mi pomohlo najviac. To, že som tento moment mohol zdieľať s celou rodinou je najúžasnejšia vec, ktorá sa mi kedy stala.“
Sinner vyzdvihol prítomnosť rodiny aj v slávnostnom príhovore na kurte. A podobne ako po prehratom finále tento rok na antuke v Ríme (s kým iným ako s Carlosom Alcarazom), si to odniesol jeho brat.
„Špeciálne ďakujem môjmu bratovi, ktorý radšej ako by bol tu, je v Imole a sleduje F1,“ poďakoval sa súrodencovi približne pred dvomi mesiacmi.
Mark už v Londýne nechýbal. „Je úžasné, že tu mám celú rodinu. Špeciálne ďakujem bratovi, pretože tento víkend sa nekonajú žiadne preteky F1 a preto je tu.“
Nasledoval obrovský smiech.
Nebezpečný korok
Wimbledon je výnimočný turnaj, najstarší v histórii športu. Organizátori stále trvajú na viacerých pravidlách. K trávnatému grandslamu v Londýne patria jahody so smotanou i šampanské.
Uprostred finále sa dokonca Sinner musel uhýbať pred korkovou zátkou z fľaše, ktorá letela na kurt z hľadiska. Túto činnosť si viacerí fanúšikovia na turnaji nechávali výhradne na moment, keď hráči na kurte podávali...
„Ešte sa mi to nikdy inde nestalo. Je to ale jeden z dôvodov, prečo tak milujeme hrať tu. Je to kvôli tomu aj veľmi drahý turnaj,“ žartoval Sinner a publikum mu opäť dalo za pravdou hlasným smiechom.
Nuž, Sinner za víťazstvo zinkasoval 3 milióny libier (asi 3,5 milióna eur) pred zdanením...
Prehru zobral s úsmevom
Carlos Alcaraz mal v nedeľu na centrálnom dvorci All England Clubu v Londýne o čosi viac naklonené publikom. Ani to ho nedotlačilo k tretiemu triumfu na turnaji za sebou.
Jannik Sinner bol tentokrát lepší hráč. Španielovi akoby chýbala energia a najmä mu nefungoval podľa predstáv servis.
Stále len dvadsaťdvaročný rodák z El Palmaru sa napriek prehre po zápase usmieval, hoci sa skončila jeho päťzápasová víťazná šnúra proti Jannikovi Sinnerovi.
„V ničom ma neprekvapil, pretože viem že je naozaj milý hráč a veľký šampión. Šampióni sa učia z prehier.
Od začiatku som vedel, že sa poučí z parížskeho finále a neurobí tie isté chyby, ako na Roland Garros.
Hral naozaj na veľmi vysokej úrovni. Nie som vôbec prekvapený. Vedel som, že bude hrať takto,“ hovoril Alcaraz na pozápasovej tlačovej konferencii.
Vďaka rivalite sa zlepšuje
Svetová dvojka prechováva voči svojmu najväčšiemu rivalovi obrovský rešpekt. Obaja majú výborný vzťah aj mimo kurtov. Svedčilo o tom aj vrelé objatie a gratulácie bezprostredne pri sieti.
„Som naozaj veľmi rád, že máme takúto rivalitu. Je to skvelé pre nás aj pre tenis. Vždy, keď proti sebe hráme, úroveň hry je veľmi vysoká. Už som to povedal niekoľkokrát, naša rivalita sa stále zlepšuje a bude to tak aj naďalej.
Som za to naozaj vďačný, pretože mi to dáva príležitosť dávať do tréningov sto percent a byť každý deň lepší.“
Naučil sa prehrávať
Alcaraz má síce len krátko po dvadsiatke, ale už disponuje obrovskými skúsenosťami. Môžeme to vidieť aj na tom, ako zvláda prehry. Stratiť finále s najväčším rivalom a ešte na turnaji ako je Wimbledon je ťažké.
Zverenec Juana Carlosa Ferrera to zobral s gráciou. Na tvári mu po zápase nechýbal typický úsmev.
Je to v kontraste napríklad s tým, ako plakal po prehratom finále s Novakom Djokovičom vlani na olympiáde v Paríži. Pred televíznymi kamerami ho utešoval krajan Alex Corretja, bývalý skvelý tenista a expert televízie Eurosport.
„Minulý rok na olympiáde som bol na tom po finále emočne zle. Bolo pre mňa v danú chvíľu nesmierne ťažké akceptovať to. Prešiel som si rôznymi situáciami a poučil som sa z nich. Teraz som v pozícii, že akceptujem všetko, čo sa stane a ako sa to stane.
Je to akoby som si povedal fajn, prehral som finále grandslamu, ale som veľmi hrdý, že som sa tam dostal. Nie som teraz na tom celkovo zle. Som šťastný.
Usmievam sa, pretože v mojej hlave je, že som hral finále a som za to vďačný,“ dodal Carlos Alcaraz.
