Andrew Parsons (v sivom) odovzdáva zlaté medaily hráčkam USA. (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
Samé superlatívy zneli zimným štadiónom v Dolnom Kubíne. Od utorka 26. septembra do nedele 31. septembra bolo mestečko na severe Slovenska epicentrom svetového parahokeja.
Historicky prvé majstrovstvá žien v tomto športe pod taktovkou Slovenského paralympijského výboru (SPV) chválil aj šéf Medzinárodného paralympijského výboru (IPC) Andrew Parsons. Štyridsaťosemročný Brazílčan sa bol osobne pozrieť na podujatí.
Pre prezidenta IPC to bola vôbec prvá návšteva Slovenska.
„Trvalo mi dlho, kým som sa dostal do tejto nádhernej krajiny. Je skvelé, že sa mi to podarilo pri tejto úžasnej príležitosti, keď Slovensko usporiadalo historicky prvé majstrovstvá sveta v ženskom parahokeji.
Znamená to pre nás veľa. Sme veľmi hrdí na spôsob, akým Slovenský paralympijský výbor priniesol svetu toto podujatie,“ vravel Parsons pre SPV.
Prekvapila ho úroveň
Na turnaji súperilo šesť družstiev. Výbery Kanady, USA, Austrálie, Veľkej Británie, Nórska doplnil Výber sveta. V ňom sa predstavili aj dve Slovenky Ema Mária Šimáková a Michaela Hozáková.
„Som pozitívne prekvapený z úrovne turnaja,“ pokračoval Parsons.
„Samozrejme, medzi top krajinami ako sú Kanada a USA a ostatnými budú vždy isté rozdiely. Pracujeme na tom, aby sme túto medzeru zmenšili. Dá sa to urobiť tak, že tento šport prinesieme do viacerých krajín sveta. Potrebujeme do parahokeja začleniť viac žien.
Stále je to niečo nové, o čom zrejme ešte ani nepočuli. Na tento účel podporujeme programy v rôznych krajinách. Krok po kroku budeme čoraz častejšie organizovať majstrovstva sveta a potom možno aj regionálne a kontinentálny šampionáty, aby sme vytvorili dobrý základ na začlenenie ženského parahokeja do programu paralympijských hier.“
Osem rokov je reálnejších, než päť
Otázka teraz znie, kedy by sa to mohlo podariť. Keďže hry v Miláne/Cortine d’Ampezzo sú už predo dvermi (6. – 15. marca 2026), najbližšie by to mohlo vyjsť o päť rokov, ale reálnejší scenár je o osem rokov.
„Uvidíme, ako veľmi bude rásť tento šport. Vieme, že najbližšia možnosť začleniť ho do paralympijského programu je v roku 2030. Päť rokov je možno ale príliš ambiciózny plán. Urobíme však pre to všetko.
Rodová rovnoprávnosť je pre ICP veľmi dôležitá. Chceme mať hry, na ktorých bude účasť žien a mužov v pomere 50 na 50 a to v ich letnej i zimnej edícii. Čo sa týka leta, dostaneme sa k tomu v Brisbane 2032. Bolo by teda úžasné, ak by to v prípade zimy bolo v roku 2030 vo francúzskych Alpách, respektíve v roku 2034 v Salt Lake City,“ odhadol Parsons.
Hozáková: Krásny pocit z víťazstva
Turnaj s výbornou atmosférou ovládli Američanky. Vo finále zdolali najväčšie rivalky z Kanady jasne 7:1. Súboj o bronz mal takisto jednoznačný priebeh, Nórky si poradili s Veľkou Britániou 6:0. Výber sveta s dvomi slovenskými zástupkyňami si pripísal konečne piate miesto. V súboji oň dominoval nad Austráliou 9:0, o štyri gólové prihrávky sa postarala Michaela Hozáková.
Michaela Hozáková (vo svetlom) v súboji proti Austrálii. (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
„Rozhodne sme chceli byť umiestnené vyššie, ale je krásny pocit vyhrať aspoň záverečný zápas. Hádam to budúci rok bude lepšie,“ konštatovala slovenská útočníčka pre paralympic.sk.
„Sme spokojné s výkonom proti Austrálii, ale bohužiaľ to takto vyšlo až v poslednom zápase. Nevadí, zohrali sme sa a budúci rok bude lepší. Viem, kde mám medzery, čo musím natrénovať. Získala som veľmi veľa nových skúseností, takisto kamarátok.
Po boku Emy sa mi hrá dobre, sme na seba zvyknuté, pretože aj spolu trénujeme, čiže z tohto hľadiska bolo super, že sme si spoločne mohli zahrať na majstrovstvách sveta.“
Šimáková: Som na seba hrdá
Ema Mária Šimáková naopak operovala na opačnom konci klziska v obrane. Aj 16-ročná rodáčka z Košíc hovorila po turnaji viac o pozitívach.
„Zápas proti Austrálii nám vyšiel. Nad radosťou trochu prevláda únava, ale určite sa z toho tešíme, že sa nám podarilo uzavrieť majstrovstvá sveta výhrou. Veľmi sa mi páčila atmosféra na tribúnach. Je to jedna z vecí, ktorá nás poháňala ďalej, chceli sme dať do toho všetko.
Ema Mária Šimáková sústredená na dianie na ľade. (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
Víťazstvo bola ideálna bodka za turnajom. Tento zápas sa nám naozaj vydaril, ale chceli sme hrať v semifinále, čiže to nás stále mrzí. Pre mňa to bola úplne nová skúsenosť, no išlo mi to celkom dobre. Som na seba hrdá.“
Výber sveta sa pod vedením českého trénera Jakuba Novotného síce nedostal do semifinále, ale na turnaji zanechal pozitívny dojem.
„Odnášam si plno nových skúseností, spoznala som veľa ľudí. Chcem sa zlepšovať vo všetkých smeroch a pokračovať v parahokeji.
Začali sme sa viac rozprávať, komunikovať a lepšie sme sa spoznali. Čím ďalej, tým nám to išlo lepšie na ľade, ale takisto v kabíne to bolo veselšie,“ dodala Ema Mária Šimáková.
