Ema Mária Šimáková. (zdroj: SPV/Igor Kupčo)
Centrom svetového parahokeja je od utorka do nedele Dolný Kubín. Slovenskému paralympijskému výboru (SPV) sa podarilo na Slovensku zorganizovať historicky prvé majstrovstvá sveta v parahokeji žien. Domácu krajinu zastupujú dve hráčky vo Výbere sveta. Jednou z nich je obrankyňa Ema Mária Šimáková.
Len 16-ročná rodáčka z Košíc je na vozíku od piatich rokov. Ema bola účastníčkou dopravnej nehody, ktorú zapríčinil opitý vodič. Študentka anglického bilingválneho gymnázia sa na parahokej dala len nedávno.
„Dostala som sa k nemu cez jedného učiteľa v škole, ktorý sa ma opýtal, či by som nechcela robiť nejaký parašport. Povedala som si, že určite áno. Videla som predtým aj parahokej, tak som sa ho opýtala, či by bola možnosť skúsiť si tento šport. Prihlásil ma na kemp, ktorý bol práve v Dolnom Kubíne. Odvtedy som tu,“ vraví sympatická Košičanka.
Aby sme boli presní, odvtedy uplynulo približne pol roka.
Parahokej a ľadový hokej v podaní zdravých športovcov sa líši. V parahokeji všetci sedia na špeciálnych saniach a namiesto jednej hokejky, majú dve kratšie.
„Určite bolo náročné sa to naučiť. Zlepšenia však stále prichádzajú. Každý tréning sa naučím niečo nové. Hlavné je trénovať,“ upozorňuje Ema Mária Šimáková.
Pomáhajú kolegovia
Na Slovensku zatiaľ neexistuje ženská hokejová reprezentácia. Ema Mária Šimáková a Michaela Hozáková nemajú viac spoluhráčok. Oprieť sa môžu o mužských kolegov.
Slovenská seniorská reprezentácia má hlavný stan práve v Dolnom Kubíne, kde medzi seba na tréningoch prijali aj dve nové tváre. „Určite sú to skúsení borci. Veľa sme sa už od nich naučili. Stále nám ukazujú, ako sa môžeme zlepšovať. Napríklad ako môžeme držať hokejky či ako máme pracovať s pukom. Stále sa od nich veľa naučíme,“ pochvaľuje si Ema Mária Šimáková.
Z Košíc do Dolného Kubína to má sympatická parahokejistka dve hodiny cesty autom, no nesťažuje sa. „Niekedy sa robia tréningy aj bližšie k nám. Mali sme tréning už aj v Liptovskom Mikuláši, ale zas niekedy sú aj ďalej. Boli sme už aj v Malackách či Trenčíne,“ vysvetľuje Ema Mária Šimáková.
Hľadanie spoluhráčok, odovdzávanie posolstva
Veľká radosť srší z mladej parahokejistky pri téme historicky prvých majstrovstvách sveta v ženskom parahokeji. „Ako to popísať? Neviem. Je to úžasné, že aj ženy budú mať takúto možnosť.“
Po boku kamarátky Michaely Hozákovej si užíva možnosť byť súčasťou Výberu sveta.
„Je to pre mňa úplne nový pocit, keďže som predtým takto veľmi nešportovala. Nečakala som, že sa dostanem na majstrovstvá sveta. Teším sa z toho a veľmi si to vážim.“
Favoritkami turnaja v Dolnom Kuíne sú zámorské tímy, či už z Kanady alebo zo Spojených Štátov Amerických. Obe družstvá spolu hrávajú už dlhé roky a sú svetová špička. Ema Mária Šimáková sa viac než na umiestnenie sústredí na iné veci.
„Myslím si, že to má byť najmä o tom, aby sme si to užili, aj keď možno neskončíme na nejakom poprednom mieste. Mne osobne to neprekáža. Myslím si, že je to celé o tom, aby sa to rozvíjalo. Bola by som rada, ak by prišlo viac žien či dievčat zo Slovenska, ktoré by sa k nám pridali. Takisto by to malo byť o predaní posolstva, že aj keď máme nejaký hendikep, tak sa dá športovať,“ dodala Ema Mária Šimáková.
