Bol to šok! „Slovenský futbalista Marek Krejčí zahynul v noci na sobotu pri autohavárii neďaleko hornobavorského mesta Maitenbeth. Skonal po náraze do stromu po tom, čo jeho vozidlo dostalo šmyk,“ hovorila 26. mája 2007 agentúrna správa.
„Mal zlomený väz a na krku veľkú ranu,“ povedal jeden zo zasahujúcich hasičov pre denník Bild, v ktorom sa objavili fotografie zdemolovaného červeného Audi S3.
Samozrejme, že stručnú informáciu potom dopĺňali dohady. O veľkej rýchlosti, o alkohole, o zhorenom aute, o ďalších okolnostiach. Ba dokonca aj o stávkovej mafii, ktorá mala autonehodou ukázať, že má dlhé prsty.
Boli to hlúposti. Vyšetrovanie ukázalo, že hoci mal Marek Krejčí rád rýchle autá, v čase nehody išiel deväťdesiatkou. Po alkohole nebolo nikde ani stopy. Len po liekoch na alergiu, ktoré bral.
Talent i ťažká povaha
Marek Krejčí bol veľký talent. „Podľa môjho názoru najväčší v tom čase na Slovensku,“ spomínal tréner Jozef Bubenko.
Avšak nie úplne naplnený. Aj kvôli svojej ťažkej povahe, aj kvôli disciplíne a problémom s autoritami. Tréneri mali so svojim tvrdohlavým zverencom ťažkú prácu.
Denný rozvrh, stravovanie, regenerácia, životospráva, to boli pojmy, ktoré Marek Krejčí často ignoroval. Tridsaťminútová regenerácia? Odišiel po dvadsiatich minútach.
Vraj mu to stačí. Dostal ponuku. A potom ďalšiu. Žil na ihrisku, ale i mimo neho.
Vo februári 2000 ho zadržali príslušníci národnej protidrogovej jednotky pre podozrenie z predávania a užívania drog. Našli ich u jeho priateľov. Nakoniec v kauze vystupoval ako svedok bez toho, aby bolo vznesené nejaké obvinenie.
Stopér, potom strelec
Keď v júni 1997 nastúpil za bratislavský Inter, mal len 16 rokov a 203 dní. V tej chvíli bol šiestym najmladším ligovým debutantom v ére samostatnosti.
Mimochodom, keď začal hrať v áčku Interu, pôsobil vzadu, dokonca až na stopérskom poste. Na výjazde vo Francúzsku ho tréner Bubenko posunul do útoku a Marek Krejčí sa tam chytil.
Až tak, že už v drese Artmedie bol v sezóne 2003/04 s 15 gólmi spolu s Róbertom Semeníkom druhým najlepším strelcom súťaže. Zamerali ho aj v nemeckých kluboch.
Záujem o hráča s dravým ťahom na bránku, priebojnosťou, výborným výberom miesta a skvelým ovládaním lopty mal Wacker Burghausen i TSV 1860 Mníchov.
Krásny obrat
Na jeseň 2004 sa po piatich odohraných kolách v drese Artmedie sa upísal najprv vo forme hosťovania Burghausenu, v ktorom ho veľmi chcel tréner Markus Schopp, bývalý výborný stredopoliar Bayernu.
Strelecký účet v Nemecku si otvoril v októbri 2004 proti TSV 1860 Mníchov, teda proti druhému záujemcovi o jeho služby. Naskočil v 69. minúte za stavu 2:1 pre TSV 1860, ale Burghausen vyhral 4:2.
K obratu zavelil Marek Krejčí. Jeden gól dal, na druhý prehral bavorské derby sa stalo korisťou hostí. Z hosťovania sa stal prestup a výborná bilancia.
Za nemecký Burghausen odohral 87 zápasov, dal v nich 26 gólov, takže v každom treťom zápase skóroval. V sezóne 2005/06 sa Burghausen v druhej bundeslige vyšvihol na 8. miesto, k čomu pomohlo aj štrnásť gólov slovenského zakončovateľa.
V tabuľke najlepších strelcov skončil spolu s Talianom Federicom (Karlsruhe) na druhom mieste, pred nimi bol len 18-gólový Eigler z Greuther Fürth.
Líder kabíny
Spoluhráčom Mareka Krejčího v Burhausene bol takmer tri roky Marek Kostoláni. Bývalého výborného záložníka Nitry, Honvédu či Karvinej sme v týchto dňoch zastihli v slnečnom Taliansku.
Bol podporiť svojho syna Samuela, ktorý hrá ako defenzívny stredopoliar za sedemnástku Spartaka Trnava. Otcovi spravil radosť, so spoluhráčmi zdolali rovesníkov z Juventusu Turín (2:1)!
„Ako si spomínam na tie smutné okamihy? Ja som už bol vtedy v Nitre. Telefonovali mi spoluhráči z Nemecka. V tej chvíli som tomu nechcel veriť, ostal som v šoku.
Opisovali mi, že nám odišiel spoluhráč. Marek bol rád stredobodom pozornosti, vždy bol akoby na výslní, vždy chcel vynikať. V kabíne robil náladu.
Bol jej lídrom, radil, podporoval ostatných. Musím povedať, že kabína ho mala rada. Aj s jeho vlastnosťami. Vedel strhnúť ostatných,“ povedal nám 42-ročný Marek Kostoláni, ktorý momentálne pôsobí ako hrajúci tréner v Klasove.
Šialené dni
Len deň pred tragédiou si na Slovensko odskočila manželka Mareka Krejčího Zuzana. Po smutnej správe sa musela vrátiť do Nemecka. Kvôli identifikácii. „V prvej chvíli som sa nedokázala naňho pozrieť. Podlomili sa mi nohy a odpadla som. Až potom som sa ako-tak pozviechala.
Povedala som mu - miláčik, už ma nikto tak krásne po tvári nepohladí, ako si to dokázal ty. Ďakujem ti za všetky krásne chvíle,“ povedala vtedy pre Šport.
Zažívala šialené dni. S manželom a vtedy deväťročnou dcérkou Robertou-Vivien, ktorú mala z predchádzajúceho vzťahu, ale ktorá sa na Mareka upla, sa chystala na dovolenku do Mexika. Mali letieť o týždeň…
A keď Zuzane zatelefonovali z pražského klenotníctva a povedali jej, že Marek Krejčí si u nich objednal briliantové náušnice s prsteňom, kolená sa jej podlamovali opäť.
Takto sa dozvedela, že ich mala nájsť v piesku na pláži. Tak si to naplánoval muž, ktorý možno aj kvôli pevnému vzťahu – so Zuzanou boli svoji tri roky - prechádzal istou premenou. Tí, čo ho poznali ako ľahkovážneho mladíka, boli uveličení z toho, ako rozvážne fungoval.
Stalo sa o 5:35. Dvakrát
Šialený bol aj čas nehody. 5:35 ráno. Ona sama mala nehodu dva týždne predtým. Bez ujmy na zdraví, hoci na jej mercedese bola škoda vo výške 20 000 eur. Havarovala o 5:35…
Mala šťastie. Manžel nie. „Pri náraze sa neotvoril airbag, čo pravdepodobne zapríčinilo Marekovu smrť,“ hovorila Zuzana pre Šport.
Útočníkovi Burghausenu, ktorý sa vracal z Mníchova domov do Braitenhaslachu, sa stala osudnou cesta B12. Todesstrecke. Cesta smrti. Tak sa jej vtedy hovorilo.
Úzka, s rovinami, ktoré zvádzajú k väčšej rýchlosti, ale i následnými ostrými zákrutami a stromami okolo. So silným ťahom nákladných kamiónov, ktoré sú často skúškou trpezlivosti.
„Za posledných dvadsať rokov tu zahynulo 350 ľudí,“ uviedol v máji 2009 nemecký portál Merkur.de. „Každý, kto po nej často jazdí, vie, že je to jedna z najnebezpečnejších ciest v celom Nemecku,“ uviedol Merkur.
„Poznám tú cestu, išli sme ňou viackrát. Autá na nej doslova letia. Na jednom úseku bola neobmedzená rýchlosť, čo mnohí šoféri využívali. Miestami kľukatá…
Marek sa vracal v noci a žiaľ, nevybral zákrutu,“ hovorí Marek Kostoláni.
Vyradená jedenástka
Na konci mája 2007 sa malo po skončení sezóny uskutočniť záverečné posedenie hráčov a činovníkov klubu. Aj bolo. Zmenilo sa však na kar.
Miesto Mareka Krejčího ostalo prázdne. Na miesto tragédie – nachádza sa asi 40 kilometrov od Mníchova – nosili fanúšikovia mnoho dní kvety. Zasypali nimi aj vchod štadióna v Burghausene a miesto, nad ktorým bola fotografia slovenského hráča.
V priateľskom zápase proti klubu z nižšej súťaže nastúpili všetci hráči Burghausenu s číslom 11. To nosil Marek Krejčí. Potom bolo toto číslo na jeho počesť vyradené.
Podobne ako v prípade Petra Dubovského a Realu Oviedo, aj smrť Mareka Krejčího otriasla Wackerom Burghausen. „Potom vypadol z druhej ligy do tretej a potom dokonca do štvrtej. Stal sa amatérskym klubom. Strašne veľa hráčov poodchádzalo,“ hovorí Marek Kostoláni.
Kto bol Marek Krejčí
Narodil sa 20. novembra 1980 v Bratislave. Hral za Inter Bratislava (1998-2000), Trnavu (2000-2001), Senec (2001, hosťovanie z Trnavy), FC ETO Györ (2001-2003), Artmediu Bratislava (2003-2004) a Wacker Burghausen (2004-2007, najprv hosťovanie z Artmedie).
S Interom získal v roku 2000 double, s Artmediou v roku 2004 vyhral Slovenský pohár. V slovenskej lige odohral výborný útočník 99 zápasov, strelil 23 gólov.
V slovenskej reprezentácii odohral jeden zápas, a to 31. marca 2004, keď nastúpil v Bratislave proti Rakúsku (1:1).
Tragicky zahynul 26. mája 2007 v blízkosti bavorského mesta Maitenbach.