Zdeno Chára spomínal aj na stretnutie s legendárnym českým vytrvalcom Emilom Zátopkom. Slávny obranca chce pokračovať v práci s hokejom, aj keď teraz sa viac sústredí na maratóny a úspešné triatlony.
Ako vnímate, že vás uviedli do Siene slávy slovenského hokeja?
„Je to obrovská pocta, človek si to spätne uvedomí až neskôr, koľko ľudí za ním stojí a čo všetko je za tým. Dojalo ma to na pódiu. Som na to veľmi hrdý, že som súčasťou slovenskej siene slávy."
Sledujete ešte slovenský hokej?
„Áno, pozriem si ráno štatistiky, výsledky, pracujem trošku pre Boston Bruins. Ostávam fanúšikom hokeja.“
Čo robíte pre Bruins?
„To zatiaľ nebudem konkretizovať, nechcem ísť do detailov. Máme dohodnutú spoluprácu. Ešte sa musíme dohodnúť, za akých podmienok a v akých rozmeroch.“
Súboj medzi Jurajom Slafkovským a Martinom Fehérvárym bol veľmi tesný. Kto je pre vás hokejistom roka?
„Je to dobré, ako to dopadlo. Je to dôkazom, že obaja mali výborné sezóny. Plus je, že je jeden útočník a druhý obranca. Zdravá súťaživosť je dôležitá. V našej ére sme mali viac hokejistov v NHL a vždy som sledoval, ako sa darí ostatným chalanom. Je to prestíž. Tak by to malo aj byť.“
Čo sa vám premietlo v hlave, keď ste videli krátky film o vašej kariére pred vstupom do Siene slávy slovenského hokeja?
„Uvedomil som si, ako to rýchlo ubehlo, a prišlo mi to ľúto. Nečakal som, že ma tak premôžu emócie. Predsa len pozerať sa na rodinu, deti... Uvedomíte si ako vyrástli.“
Čo je náročnejšie - stáť takto na pódiu alebo stráviť päť hodín na trati polovičného ironmana?
„Je to iné. Myslím si, že náročnejšie je byť v koži vašich najbližších ľudí, ktorí nedostávajú tie potľapkávania po ramene, diplomy, ocenenia a medaily, pritom sú strojcami podpory, pohody. Rodina, rodičia, manželka sa obetujú maximálne. Vy ste tam na to, aby ste robili, čo milujete, a máte možnosť získať ocenenia. Motivuje to a teší.“
Rozprávali sme sa pred vaším ocenením s Pavlom Hynkom, ktorý vás kedysi trénoval v juniorke Sparty Praha. Povedal, nech sa vás opýtame, ako to bolo so stretnutím so Zátopkovcami.
„Pre mňa bol Emil Zátopek jeden z historicky neskutočne inšpiratívnych ľudí, ktorí v pozitívnom zmysle slova zmenili atletiku. Jeho drina a pracovitosť bola obdivuhodná, nedal sa odbiť a šiel za úspechmi. Keď som bol v Prahe, mal som možnosť dostať sa k nemu na návštevu cez jedného spoločného priateľa. Boli sme na prechádzke a zazvonili sme mu. Bol veľmi skromný a pohostinný. Rozprával nám zážitky, bol to pre mňa úžasný moment. Splnil sa mi sen.“
Uviedli vás do Siene slávy IIHF, Siene slávy slovenského hokeja a čaká vás aj najslávnejšia torontská Hokejová sieň slávy. Chystáte rozlúčkový zápas?
„Zatiaľ sa k tomuto ešte nechcem vyjadrovať. Uvidíme, ako sa rozhodnem.“
