Stanislav Lobotka je pre slovenskú reprezentáciu najťažšie nahraditeľný hráč. Vyplýva to z jeho futbalových kvalít, typológie a systému mužstva.
Legionár Neapolu operuje na pozícii defenzívneho stredopoliara. Jeho poňatie pozície číslo šesť je veľmi špecifické a moderné zároveň. Takmer nikto v súčasnom futbale nie je schopný kopírovať tento štýl.
Unikátne vlastnosti
Výnimočný je v prvom rade preto, že trenčiansky rodák udrží prakticky každú loptu, ktorú dostane. Bez ohľadu na to do akej ťažkej pozície.
Vďaka nízkemu ťažisku, fantastickej technike, skvelému prvému dotyku a pozor - fyzickej dispozícii. Práve skutočnosť, že je extrémne silný a navyše enormne explozívny na krátku vzdialenosť z neho robí absolútny unikát.
V tomto smere sa mu nemá šancu rovnať žiaden slovenský reprezentant. Možno zranený Tomáš Suslov s loptou sa k nemu blíži najviac, ale bez nej to bude zas úplne iný príbeh.
Metronóm
Stanislav Lobotka je kľúčový pre rozohrávku nášho mužstva. Dokonca je taký dôležitý, že aj keď sa do nej nezapojí, určuje čo sa bude na ihrisku diať.
Súperi sa totiž pripravujú špeciálne naňho, teda konkrétne na to, aby ho vypojili z otvárania útokov. Z druhej strany si treba uvedomiť, že Slovensko chce hrať konštruktívne zozadu, preto sa snaží najlepšieho stredopoliara čo najviac do kombinácie zapájať.
On neustále rozmýšľa o niekoľko krokov dopredu. V praxi to znamená rozhodnutia, kedy si loptu vypýtať, hoc strážený minimálne jedným protivníkom a kedy sa schovať, čiže otvoriť priestor pre spoluhráčov.
Multifunkčnosť
Tým sa úlohy Stanislava Lobotku nekončia. Práve naopak. Keď sa náš tím dostane s loptou do vyššieho postavenia, väčšina akcií ide opäť cez hráča s číslom 22 na drese.
Krátke kombinácie, otáčanie ťažiska, príprava na kolmú prihrávku za obranu. Všade je dirigent našej medzihry. Keď loptu stratíme, práve on najrýchlejšie prepína do defenzívneho módu
Je to ďalšia svetová vlastnosť, ktorú postupom času úžasne zdokonalil. Bleskovo defenzívne skenuje situáciu, bleskovo sa dostáva do osobných súbojov a väčšinu z nich vyhrá.
Tie ktoré sa mu nepodaria vyhrať, neprehrá. Len málokedy sa stane, že súper aj s loptou nerušene pokračuje v rozvíjaní protiútoku.
Ak sa to stane, náš malý veľký muž hneď veľmi disciplinovane stráži strategický priestor v strede pred stopérmi.
Pokračujeme ďalej. Pri vysokom napádaní, ktoré slovenské mužstvo praktizuje takmer stále, je Lobotka vysoko vysunutý. Občas až na útočnú šestnástku.
Tam v šprinte napáda defenzívneho stredopoliara druhého tímu. Vzápätí je schopný sa presunúť oveľa nižšie, aby kryl protivníka pod hrotom. To všetko v obrovskej intenzite a na veľkom priestore.
Náhrada
Patrik Hrošovský, pri všetkej úcte a zaslúži si ju obrovskú, nemá šancu v spomenutých činnostiach Stanislava Lobotku zastúpiť. Presvedčili sme sa o tom viackrát v minulosti.
Nie je to chyba alternanta, rola zastúpiť tak komplexného futbalistu je skrátka mimoriadne náročná. Typologicky je Patrik Hrošovský iný a viac orientovaný na pozíciu o minimálne pol línie vyššie.
Nehrá tak telom, nemá takú kontrolu lopty, ani rýchlosť nôh v prvých metroch. Matúš Bero by možno z pohľadu defenzívy a osobných súbojov čiastočne obstál, s loptou sa pod tlakom ale nie vždy dôverne kamaráti.
Nahradiť neúčasť najlepšieho futbalistu posledných rokov môžeme len prerozdelením si jeho úloh medzi viacerých hráčov. Aj v Belfaste by to malo byť o slovenskom tíme, pre prospech ktorého sa obetujú všetci.
