„Hoss,“ povedal mi. „Len pre istotu buď pripravený. Lebo ak dnes všetko pôjde tak ako má, tebe podám pohár ako prvému.“ Zastihol ma nepripraveného. Nečakal som, že to povie. „V poriadku,“ odvetil som. Nevedel som, čo viac povedať.
Väčšinou som si dával pozor, aby som takéto veci pred veľkými zápasmi nehovoril. Nechcel som nič zarieknuť. Vrátil som sa do izby v hoteli a hovoril som si, že to dvadsaťdvaročné decko si verí, keď mi niečo také celkom pokojne povie, píše Mariána Hossa vo svojej biografii, keď spomína Jonathana Toewsa.
Situácia sa stala v roku 2010 pred rozhodujúcim finálovým zápasom Chicaga proti Philadelphii. Bolo logické, že Hossa mal pochybnosti, predtým dvakrát po sebe neuspel vo finále v dresoch Pittsburghu a Detroitu.
Tentokrát sa však nič také nestalo, Toewsov parťák Patrick Kane rozhodol víťazným gólom, že Stanley Cup sa vráti do Chicaga. Toews svoj sľub splnil a ako prvému podal najvzácnejšiu hokejovú trofej Hossovi.
Dynastia Blackhawks
Spolu s ďalšími výbornými hráčmi vytvorili dynastiu Blackhawks, ktorá si zopakovala cestu na vrchol ešte dvakrát. Podobne ako slovenského velikána však aj Kanaďana dostali zdravotné problémy. Hossa musel skončiť pre alergiu na výstroj, Toewsa dobehol postcovidový syndróm.
V roku 2023 po sezóne bez zmluvy stiahol z verejného života, telo prestalo zvládať nároky vrcholového hokeja. Kanadský útočník sa už počas sezóny 2020/21 ocitol mimo hry pre zdravotné ťažkosti, ktorým sa spočiatku ani on sám nedokázal dopátrať.
Lekári mu napokon diagnostikovali chronický imunitný a zápalový syndróm (CIRS), poruchu, ktorá spôsobuje extrémnu únavu, bolesti svalov a celkové zlyhávanie organizmu pri záťaži. Toews neskôr priznal, že sa cítil, akoby ho telo zrádzalo pri každom pokuse o návrat na ľad.
Problémy sa ešte prehĺbili po prekonaní Covid-19. Kapitán Blackhawks trpel dlhodobými následkami infekcie, ktoré sa u neho prejavovali ako „long covid“. Mal problém s energiou, dýchaním aj regeneráciou, čo ho opakovane vyradilo z hry počas sezóny 2022/23. V jednom z rozhovorov povedal, že „dosiahol bod, v ktorom už nemal inú možnosť, než sa zastaviť a zamerať sa na svoje zdravie“.
Obrovský bojovník, ktorého vždy zdobilo, že čím dôležitejšie zápasy tím čakajú, tým hrá lepšie, sa nechcel vzdať. V NHL si získal obrovský rešpekt. Nie nadarmo sa o ňom hovorilo ako o najlepšom kapitánovi v profilige.
V ponímaní kanadskej reprezentácie bol vyššie s céčkom len najlepší hokejista nového tisícročia Sydney Crosby. Toews po jeho boku získal aj dve olympijské zlaté medaily. V zbierke má aj triumf na Svetovom pohári a zlato z majstrovstiev sveta.
Konečne v rodnom Winnipegu
Toews však nechcel takto končiť v NHL. Opakoval, že potrebuje čas, aby sa dal dokopy. Po mesiacoch ticha sa objavili správy, že by sa mohol pokúsiť o návrat do NHL – ideálne v rodnom Winnipegu.
Krátkodobo trénoval, ale zdravotný stav mu opäť nedovolil prejsť kompletnou prípravou. Napriek tomu nevylúčil, že sa ešte raz objaví na ľade. „Nie som spokojný s tým, ako to v Chicagu skončilo. Ešte vo mne niečo je,“ povedal v rozhovore pre The Athletic v marci tohto roky.
Svoje slová splnil. Dvadsiateho júna oznámil, že sa vracia. Nie však do Chicaga, ale do rodného Winnipegu Jets, s ktorým podpísal ročnú zmluvu.
Vrátil sa po 910 dňoch v 37 rokoch. Winnipeg si pre neho pripravil dojemné privítanie. Keď vykorčuľoval na ľad, sedemnásťtisíc fanúšikov v Canada Life Centre mu venovalo potlesk v stoji. Captain serious, ako často prezývali Toewsa, im privítanie opätoval úsmevom.
„Bol to krásne privítanie, ale postupne som na to nechcel príliš myslieť. Chcel som si to v prvom rade užiť,“ hovoril Toews zámorským médiám.
Jeho tímu úvodný duel sezóny nevyšiel, keď prehral s Dallasom tesne 4:5. Toews odohral vyše 18 minút, ale do produktivity sa nezapísal.
