Marián Hossa s Nicklasom Lidströmom. (zdroj: HHOF)
Do Štokholmu prišiel skautovať hráčov aj Nicklas Lidström. Pre mnohých možno najlepší obranca hokejovej histórie pracuje pre Detroit Red Wings, v ktorého drese získal štyrikrát Stanley Cup a sedemkrát pridal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL.
Prišli ste do Avicii Arény v prvom rade pracovať, ale čo pre vás znamená, že sa majstrovstvá sveta vrátili do Švédska?
„Je to vzrušujúce, že Švédi znova hostia šampionát, predsa len to už bolo naposledy pred dvanástimi rokmi, keď sme získali zlato. Pre hráčov to je vždy zábava hrať pred domácimi fanúšikmi. Švédi postavili silný tím s najvyššími ambíciami. Mnohí chceli prísť, keď im skončila sezóna v NHL.“
Videli ste úvodný zápas vášho tímu proti Slovensku?
„Bolo to dobré, Slováci hrali veľmi dobre najmä na začiatku. Mohli vyhrávať, ale Markström podržal svoj tím.“
Páčil sa vám niekto zo slovenského tímu?
„Poznámky si nechám pre seba, ale pozerám sa po starších zručných hráčoch, ktorí dobre korčuľujú a sú súťaživí.“
Je to ťažšie skautovať, keďže v Avicii Aréne je najširšia možná ľadová plocha?
„Musíte s tým počítať, lebo hráči majú viac času a priestoru s pukom. Stále však vidíte zručnosti a korčuľovanie hráčov. Je to šanca pre mnohých sa ukázať.“
Páčil sa vám v poslednom čase niekto zo Slovákov?
„Samozrejme sme sledovali Dalibora Dvorského. Kariéru absolvoval vo Švédsku, poznal som jeho kvality už pred draftom, keď mal šestnásť, sedemnásť rokov. Ukázal progres, dostal už šancu aj v St. Louis Blues. Vyzerá, že jeho progres ide správnym smerom.“
Dvorskému výrazne pomohol vo Švédsku Thomas Storm, s ktorým ste pracovali aj vy, ako si na to spomínate?
„Pracoval pre Red Wings ako skills coach, keď som hrával. Robí to roky, je v tom výborný. Vie vás naučiť mnoho vecí. Tiež som si zlepšil korčuľovanie pod jeho vedením. Trénovali s ním skoro celý tím Detroitu.“
Mladého centra vychovalo Švédsko, čo si o tom myslíte?
„Pomohlo mu to, mal pätnásť, či šestnásť rokov, keď sem prišiel.“
Bol tu už v deviatich rokoch...
„Áno, máte pravdu. Prišiel sem veľmi skoro. Pomohlo mu to v raste. Hrať juniorský hokej vo Švédsku bolo pre neho dôležité.“
Rozprávame sa pred zápasom Švédska s Fínskom, ako vnímate derby?
„Bude to vzrušujúci zápas. Je to vždy zábava, sme veľkí rivali. Určite to bude v aréne hľučné. Bude to mať náboj. Teším sa na zápas. Na ľade sme nepriatelia, ale mimo ľadu mám mnoho dobrých kamarátov z Fínska.“
Spája vás priateľstvo s Mariánom Hossom, s ktorým ste si zahrali a boli ste aj na jeho rozlúčkovom zápase v Trenčíne, ako si na neho spomínate?
„Prvé mi napadne, ako bolo náročné proti nemu hrať. Bol rýchly, pracovitý a mal výbornú strelu. K tomu bol veľmi dobrý v defenzíve. Užíval som si s ním hrať v jednom tíme, keď bol v Detroite. Bol super, že som mohol hrať aj na jeho rozlúčkovom zápase.“
S Hossom ste hrali len jednu sezónu, ale veľmi ste si za krátku dobu povahovo sadli, keď ste ho neskôr uvádzali aj so Siene Slávy, čo je za vaším špeciálnym vzťahom?
„Hneď sme si sadli, keď prišiel do Detroitu z Pittsburghu. Rozumeli sme si na ľade aj mimo neho a príjemne ma prekvapilo, ako si ma vybral, aby som ho uviedol do Siene Slávy. Bola to pre mňa česť. Za krátky čas sme sa strali výbornými kamarátmi.“
Kariéru ste končili v 42 rokoch, nechýba vám?
„Už to je jedenásť rokov, čo som naposledy hral v NHL. Nechýba mi toľko hranie ako to, keď ste súčasťou atmosféry vo vypredaných arénach. Vždy si to užívam, keď sa vraciam do Detroitu a pozerám zápasy profiligy naživo.“
Jaromír Jágr je o vás mladší len o necelé dva roky a stále hráva, čo na to poviete?
„Je to šokujúce, že stále hrá hokej na najvyššej úrovni v Česku. Je úžasné, že je stále profesionál. Hokej miluje celým srdcom.“
Ako zvládate novú pozíciu, keď ste tretím rokom viceprezidentom pre hokejové operácie Detroitu Red Wings?
„Užívam si to, vidím na hokejistoch iné veci. Všímam si maličkosti, odlišnosti ako je len korčuľovanie a hokejové zručnosti. Práca ma baví a robím ju rád.“
