Michal Sersen bol kapitánom Slovana Bratislava (zdroj: Šport/Jano Koller)
Jeden z lídrov Slovana Bratislava Michal Sersen bol kvôli zraneniu mimo hry tri mesiace, tím skončil na deviatom mieste a prvýkrát nepostúpil do štvrťfinále play-off. V rozhovore hovorí o tom, ako vnímal sezónu z pozície kapitána, čo podľa neho tímu chýbalo, a prečo časté zmeny v klube ovplyvnili nielen výkony, ale aj atmosféru. Ale aj to, čo s ním bude ďalej.
V sezóne ste v dôsledku zranenia nastúpili len na 28 zápasov, v ktorých ste získali 3 body za asistencie. Ako ju hodnotíte?
„Z osobného hľadiska to nebola vydarená sezóna. Určite sa na tom podpísalo aj zranenie, no najviac zanechal stopu celkový neúspech tímu. Mal som už aj vydarenejšie sezóny.“
Slovan obsadil konečné 9. miesto. Čo vravíte na sezónu z pohľadu celého tímu?
„Tých dôvodov je viac. V prvom rade treba povedať, že naše individuálne výkony neboli určite na dobrej úrovni – to je fakt, ktorý netreba skrývať. V hokeji však rozhoduje to, čo sa deje priamo na ľade, a tam sa toho udialo naozaj dosť.“
Slovan mal počas sezóny kolísavé výkony. Ako sa to prejavovalo v kabíne?
„V nej nemôže panovať dobrá atmosféra, keď sa prehráva. Keď ste na víťaznej vlne, všetko ide hladko a problémy sa riešia ľahšie. V takej nálade sa pracuje omnoho príjemnejšie. No keď prídu prehry, odrazí sa to aj na psychike tímu. Neboli tam síce žiadne osobné spory ani výčitky medzi hráčmi, ale prirodzene, keď sa nedarí, nie je dôvod na úsmevy. K tomu ešte pridajme neustálu rotáciu hráčov a veľké množstvo príchodov a odchodov, čo znamená, že káder sa prakticky neustále obmieňal. A to všetko pravdepodobne napokon vyústilo do tohto výsledku.“
Ako ste vnímali tlak fanúšikov počas hernej krízy?
„Keď sa vám takto nedarí, nie je to príjemné pre nikoho. V Slovane sú vždy veľké očakávania – už po jednej či dvoch prehrách to nie je ideálne. A my sme prehrávali zápasy jeden za druhým. Treba otvorene povedať, že tlak sme si postupne vytvárali aj sami na seba. Ako prichádzali prehry, rástlo aj vedomie, že jednoducho musíme začať vyhrávať. A s tým ruka v ruke ide aj atmosféra na tribúnach. Nemožno čakať, že fanúšikovia budú stále pozitívni a budú nás neustále hnať dopredu, keď im – a úprimne, ani nám – výkony nezodpovedali očakávaniam. Tá frustrácia sa potom prirodzene prenáša aj medzi ľudí na štadióne.“
Mali ste počas sezóny pocit, že váš herný štýl bol predvídateľný pre súperov, ktorí ho už dostatočne prečítali?
„Ťažko sa to hodnotí tak, že by náš herný štýl bol jednoznačne taký alebo onaký. Počas sezóny prišla zmena trénera, zmenila sa taktika aj prístup, no výsledky sa aj tak nedostavili. Pravda je taká, že najväčší problém sme mali sami so sebou. Neboli sme mentálne ani výkonnostne tam, kde sme mali byť, a neraz sme svojimi chybami v podstate pomáhali súperom.“
Bol nejaký zápas v základnej časti, ktorý vás „pochoval“ a pripravil o lepšiu pozíciu?
„Tých zápasov, kde sme stratili body, bolo jednoducho priveľa. Každá jedna prehra bolela, a keď sa na to pozrieme spätne, nazbieralo sa tam množstvo zbytočne stratených bodov. Z tohto pohľadu je úplne jasné, prečo sme sa nakoniec nedostali do play-off. Nebol to jeden zlý zápas, nešlo o jednu chybu – bola to séria, sériu negatívnych momentov, ktorá nás postupne stiahla dolu. A keď sa to deje opakovane, zasiahne to celé mužstvo – výkony, psychiku aj vieru v obrat.“
Ktorá séria prehier bola podľa vás tá rozhodujúca?
„Všetky tie prehry hrali svoju rolu – keď prehráš päť zápasov po sebe, to je 15 bodov preč. A keď sa ti takéto série zopakujú dvakrát, trikrát za sezónu, je to obrovská strata. My sme mali aj sériu siedmich či ôsmich prehier v rade, a to je už naozaj kritické. Tieto výpadky nás stáli veľmi veľa a v konečnom dôsledku to bolo práve to, čo rozhodlo o tom, že sme sa do play-off nedostali.“
Hrať v predkole play-off muselo byť náročné, najmä ak ste boli predtým zvyknutí bojovať o titul. Aké to pre vás bolo?
„Predchádzajúce dve sezóny neboli o nič lepšie – vypadli sme hneď v prvom kole, čo bolo veľké sklamanie. Aj v tejto sezóne sme ešte 5–6 kôl pred koncom základnej časti verili, že to zvládneme a postúpime priamo do play-off. Nádej tam bola, ale svojimi výkonmi sme si ju vlastne sami zobrali. Namiesto toho, aby sme záver sezóny zvládli, sme ho nezvládli a všetko si zbytočne skomplikovali.
V konečnom dôsledku to vlastne nebol až taký rozdiel – aj tak už vtedy išlo o zápasy ako v play-off. Rozdiel bol len v tom, že tímy z prvej šestky mali voľno, zatiaľ čo my ostatní sme museli zabojovať navyše. My sme však ukázali, že do tej fázy jednoducho nepatríme – aspoň nie s tým, ako sme hrali v rozhodujúcich momentoch.“
Pred pár dňami bol ohlásený váš odchod po dlhých rokoch zo Slovana Bratislava. Ako to hodnotíte?
„Samozrejme, že som sklamaný, pretože som mal veľkú chuť pokračovať. Žiaľ, vedenie mi neponúklo túto možnosť a nedokázali pre mňa nájsť miesto v tíme. To ma určite mrzí. V závere sezóny som bol jedným z najvyťažovanejších hráčov, čo mi tiež ukazuje, že som sa snažil. Manažér mi povedal, že z hokejového hľadiska boli s mojím výkonom spokojní, rovnako aj s tým, ako to fungovalo v kabíne. Napriek tomu mi ale nevedeli nájsť miesto v tíme, čo je pre mňa sklamaním.“
Už ste v kontakte s nejakými tímami, v ktorých by ste mohli pôsobiť v budúcej sezóne?
„Ešte nie. Všetko nechávam otvorené. Môj koniec v Slovane bol oznámený len v utorok, tak ani nebol čas niečo riešiť. Nechávam všetko otvorené, budem chodiť na ľad 2-3 krát do týždňa, klasická letná príprava, čiže a uvidím čo príde.“
Slovan vám ponúkol možnosť pôsobenia v jeho štruktúrach po konci vašej aktívnej kariéry. Môžete nám povedať aké funkcie vám ponúkli?
„Ponúknutá mi bola pozícia asistenta trénera pri starších žiakoch, no nebol som úplne presvedčený, pretože som si istý, že s mojimi skúsenosťami v hokeji by som mohol prispieť aj v iných kategóriách, či dokonca na iných pozíciách. Mám aj syna v tomto veku a už som mal príležitosť pracovať s ním, ako aj s mladšími hráčmi, takže viem, čo to obnáša. Verím, že by som mohol prispieť aj inak, ako pri siedmakoch. Škoda, že počas sezóny som ňou o tomto nebola žiadna komunikácia. Ale vedenie sa rozhodlo takto, a ja už s tým nič nespravím.“
Čiže si viete predstaviť, že po kariére by ste sa vydali trénerskou cestou?
„Samozrejme, je to možné. Celý život hrám hokej, a preto som už v posledných rokoch pomáhal mladým hráčom, keď prišli s otázkami ohľadom rôznych herných situácií a riešenia problémov na ľade. Myslím si, že mám čo ponúknuť, a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“
Zohľadňujúc vaše skúsenosti a úspechy, čo vás stále poháňa k pokračovaniu v kariére, keď už máte v hokeji mnoho rokov za sebou?
„Hokej ma jednoducho baví. Samozrejme, výkonnosť už nie je rovnaká ako pred desiatimi rokmi, ale stále ma teší chodiť do kabíny. Pre mňa je to šport a zábava, hral som ho vždy s radosťou, aj ako dieťa, a stále to vnímam rovnako. Keby ma to nebavilo a robil by som to len z povinnosti, nemalo by to zmysel, ale hokej ma naozaj napĺňa.“
Výkonný výbor SZĽH schválil, že od budúcej sezóny tímy z extraligy nebudú priamo vypadávať do prvej ligy, ale bude sa hrať baráž. Takisto, obmedzili počet legionárov v tíme na 6. Ako hodnotíte tieto kroky?
„Myslím si, že zavedenie baráže je výhodné pre všetkých, pretože priamy zostup môže byť finančne náročnejší pre niektoré kluby. Pokiaľ ide o počet šiestich legionárov, čas ukáže, či je to správny krok. Aktuálna situácia ukazuje, že legionári sú pre našu ligu potrební. Ak prídu kvalitní hráči, je to určite prínos.“
V extralige sa každoročne vymení desiatky legionárov. Ako vnímate prístup legionárov k hre?
„Všetko závisí od jednotlivcov. Určite boli tu borci, ktorí naozaj dali mužstvu všetko, pomohli tímu a ukázali, že im na tom záleží. Ale potom tu boli aj tí, ktorí sa na to vlastne vykašľali, akoby im bolo jedno, ako sa sezóna skončí.
Samozrejme, nechcem nikoho konkrétne menovať, ale každý si to vie všimnúť – či už z tribúny alebo aj z pohľadu obyčajného fanúšika. A keď máte v tíme takéto rozdielne prístupy, je to vidieť a cítiť. Je to o tom, že čím viac máte legionárov, ktorí na tom záleží a sú ochotní dať tomu všetko, tým má mužstvo väčšiu šancu na úspech. Ak máte v tíme 6-7 cudzincov, ktorí by mali byť nositeľmi kvality, ale z toho 4 je im to jedno, tak sa s tým ťažko pracuje.“
Myslíte si, že zahraniční hráči dvíhajú kvalitu ligy, alebo naopak brzdia rozvoj domácich talentov?
„Je to naozaj individuálne. Niektoré kluby dávajú mladým hráčom veľký priestor, čo je určite chvályhodné. Na druhej strane však treba uznať, že nie vždy máte možnosť vytiahnuť tých najkvalitnejších mladých hráčov. Mladí hráči majú svoj potenciál, ale musia mať aj potrebnú kvalitu. Nie je to len o tom, že sú mladí, a preto by mali hrať. Podľa mňa by mali mať príležitosť, ale zároveň musia preukázať dostatočnú výkonnosť, aby sa dostali do zostavy.“
Ktorý mladý hráč je podľa vás najlepší v Slovane?
„Stále vnímam Adama Lukošíka ako mladého hráča s potenciálom. Tomáš Kráľovič má takisto predpoklady, a ak na sebe bude ďalej pracovať, môže sa v budúcnosti stať oporou. Z nedávnych zápasov, konkrétne z finále juniorky proti Banskej Bystrici, ma zaujal Adrián Fabuš – myslím si, že by sa mohol stať platným členom seniorského tímu.“
Poďme ešte k reprezentácii. Ako vidíte šance Slovenska na MS?
„Ťažko odhadnúť, ako to dopadne, pretože veľa bude závisieť od toho, ktorí hráči sa pripoja, najmä chalani z NHL alebo zámoria. Niektorí už vypadli v prvom kole. Ak by sa všetci zapojili, bolo by to skvelé, ale momentálne neviem, ako to s nimi vyzerá. Čo sa týka európskych hráčov, som presvedčený, že každý, kto dostane príležitosť, sa bude snažiť zo všetkých síl, aby dosiahol čo najlepší výsledok. Verím, že to dopadne dobre.“
Tím bude viesť pán tréner Vladimír Országh. Čo hovoríte na tento rok reprezentácie?
„Žiaľ, stalo sa, čo sa stalo, a bohužiaľ zdravie je nevyspytateľné. Nikto nikdy nevie, čo sa môže stať. Dôležité je, aby sa tréner Ramsay dal zdravotne do poriadku a všetko dopadlo čo najlepšie. Vlado má určite veľké skúsenosti, aj z medzinárodného hokeja, keďže niekoľko rokov trénoval v Čechách. Myslím si, že to bola prirodzená voľba.“
