Strieľal nezabudnuteľné góly a bol večný optimista. Prečo si siahol na život, je dodnes záhada

Bol miláčik tribún a charizmatický vodca. Keď jeho tvrdá strela trafila brankára do pŕs, často sa neborák zapotácal. Tí, čo poznali majstra sveta z roku 1985 Dušana Pašeka a neskôr optimistického prezidenta hokejového zväzu, si jeho tvár pamätajú vždy široko usmiatu.

O to šokujúcejšie ich ranila správa, že 14. marca 1998 ho vo svojej pracovni našli mŕtveho. S dierou v hlave, pri ňom pištoľ na zemi. Nebyť tragédie, mal by Dušan Pašek 64 rokov. A o necelé dva mesiace (7. septembra) by oslavoval jubilejných 65.

Začínal s gymnastikou

Šesťročný Dušan Pašek začínal s gymnastikou. Našťastie si ho všimol na verejnom korčuľovaní tréner bratislavského klubu BEZ Bratislava Pavol Siroťák.

Fyzicky výnimočne disponovaný Pašek vynikal v mládežníckych kategóriách a čoskoro sa ocitol v Slovane.

„Bol to pre mňa silný impulz. Tešil som sa na každý tréning. Drinu som bral ako zábavu, chutila mi," vravieval „Ceco“, ktorý si extrémnu výbušnosť nôh i rúk individuálne zveľaďoval v posilňovni.

V šestnástich ho tréner Laco Horský vtiahol na pár zápasov aj s Dáriusom Rusnákom do áčka. V devätnástich boli obaja členmi majstrovského Slovana, ktorý pod líderstvom bratov Šťastných vybojoval prvý titul pre slovenské mužstvo v histórii.

Ceco Banán

Pašekov priamočiary kanadský štýl s tvrdou golfovou strelou ho vyniesol aj do československej reprezentácie.

Pre bratislavské hľadisko bol v tom čase už miláčikom, skandovaním „Ceco, banán" ho vyzývalo k jeho nechytateľným delovkám. Podobne ako desať rokov predtým Václava Nedomanského.

V bývalom československom tíme s kompaktným útokom Lukáč – Rusnák – Liba získal Pašek na olympiáde 1984 v Sarajeve striebro.

Dušan Pašek bol explozívny korčuliar, vynikal tvrdou strelou golfovým náprahom. (zdroj: FOTO - Sieň slávy Slovenského Hokeja)

Vo finále pražských majstrovstiev sveta 1985 dal brankárovi Myškinovi kuriózny gól zblízka, navyše jeho formácia ustrážila najnebezpečnejší útok súpera Makarov – Larionov – Krutov.

„Mali sme vnútorne silný tím. Všetkých nás mrzelo, že Sovieti nám rok predtým ušli z lopaty na olympiáde, kde sme boli herne lepší. O to radostnejšia bola satisfakcia pred vlastnými fanúšikmi," vravel Pašek.

NHL mu nesadla

Na ďalších troch šampionátoch vybojoval dve striebra a bronz, v roku 1988 strávil sezónu v tíme NHL Minnesota North Stars. (dnes Dallas Stars). Dal štyri góly, desaťkrát asistoval. Severoamerickí skauti si ho vybrali už skôr, no trvalo šesť rokov, kým mohol do Spojených štátov legálne vycestovať.

Debutoval 6. októbra 1988 proti St. Louis Blues.V zámorskej lige odohral len 48 zápasov a vrátil sa. Hovoril, že mu chýbalo Slovensko, ale najmä rodina a kamaráti, ktorých mal doma vždy veľa.

Hráčsku kariéru končil vo švajčiarskom Lugane, Ambri Piotta, Assiagu a vo fínskom KalPa Kuopio.

V bývalej československej lige dal Pašek 187 gólov, v národnom tíme bol tretím historicky najúspešnejším Slovákom, po Jozefovi Golonkovi (82) a Vincentovi Lukáčovi (70). Pašek dal 69. V počte odohraných zápasov je Bratislavčan (196) hneď za Košičanom Igorom Libom (211).

Trikrát na Kanadskom pohári

V československom drese mal Pašek premiéru v roku 1981. Na MS 1982 a 1983 získal striebro, na svetovom šampionáte 1987 bronz. Striebro mal z olympiády 1984 v Sarajeve.

Trikrát hral na Kanadskom pohári (neskôr Svetový pohár). V rokoch 1981 a 1987 Československo vypadlo až v semifinále. Raz so ZSSR (1981), druhýkrát tesne s Kanadou (1987). Pašek bol v roku 1987 najlepším strelcom okrem hráčov Kanady a ZSSR.

Dres vymenil za funkcionárske sako generálneho manažéra Slovana, kam pritiahol aj jedného zo sponzorov Juraja Širokého. V roku 1992 si ho prvý prezident slovenského zväzu Ján Mitošinka vybral za generálneho manažéra.

Pašek brilantne zvládal diplomaticky zložité úlohy. Spolu s trénerom Júliusom Šuplerom doviedol mladú slovenskú reprezentáciu v najkratšom čase z C do A kategórie MS.

„Páni, boli to väčšie nervy ako hrať o titul majstra sveta v predĺžení,“ smial sa Dušan Pašek pri otváraní sektu na oslavný prípitok po kongrese v Mníchove počas MS 1993.

Ráno kráčal Ceco na zasadnutie exekutívy Medzinárodnej hokejovej federácie s malou dušičkou. Večer predtým Francúzi vyradili z A kategórie Švajčiarov, ktorí by sa tak stali našimi súpermi v kvalifikácii na olympijský Lillehammer 1994. Alebo by nám úplne vyfúkli šancu.

Pašek naštartoval plamennú reč, ktorú postavil na princípe olympizmu, že každý na svete má právo bojovať aspoň v kvalifikácii.

Stretnutie legendárnych kapitánov Slovana i bývalej československej reprezentácie Jozefa Golonku s Dušanom Paškom. (zdroj: FOTO - Sieň slávy Slovenského Hokeja)

Jeho prejav prešiel pomerom hlasov 50:32. Pôvodne mala byť kvalifikácia v Davose, no po odstúpení Švajčiarov sa presunula do Sheffieldu. Náš prvý veľký tím s Bondrom, Šťastnými i Šatanom tu hral v roku 1993.

„Dušana som poznal od detstva. Bol nezničiteľným optimistom. Keď vošiel do kabíny, chrlil vtipy, na ktorých sa najviac smial sám. Nezmenil sa, ani keď sa stal prezidentom Slovana či zväzu," spomínajú jeho bývalý spoluhráči spoločným tónom.

Štrnásteho marca 1998 ostalo hokejové Slovensko šokované. Dušan Pašek si vo veku 38 rokov vzal život.

Zanechal iba rozlúčkové listy najbližším. Otázku prečo sa to stalo, si zobral so sebou. Podľa oficiálnej verzie vyšetrovateľov išlo o samovraždu. Dušanova matka, dne už nebohá Irma Pašeková, ju vytrvalo odmietala.

„Vždy bol dobre naladený, miloval život, nikdy nepanikáril. Nemal sklony k skratovými konaniam,“ hovorila o synovi. Krátko po Pašekovej smrti získal Slovan prvý slovenský titul a hráči ho venovali večne usmiatej legende.

Zlatú medailu prevzal na ľade po finálovom triumfe nad Košicami jeho syn Dušan z rúk obrancu Róberta Pukaloviča.

Syn sa pobral za otcom

Rodinu Pašekovcov postihla 5. novembra v roku 2021, dvadsaťtri rokov po odchode zo sveta otca Dušana, ďalšia tragédia. Dušan Pašek mladší vo veku 36 rokov spáchal samovraždu.

Dva po tom, ako hokejista Boris Sádecký neprežil kolaps, ktorý utrpel v zápase Capitals Bratislava na ľade rakúskeho Dornbirnu, čo si prezident klubu Capitals vnútorne vyčítal.

Dušan Pašek v saku funkcionára klubu Capitals Bratislava. (zdroj: TASR)

Pašek prišiel autom na bratislavskú Kolibu, kde sa obesil na strome.

Pašek mladší počas svojho života pokračoval v šľapajach svojho otca a naplno sa venoval hokeju. V A-tíme Slovana debutoval v sezóne 2003/2004. Netrvalo dlho a už v nasledujúcom ročníku sa s bratislavským klubom dočkal majstrovského titulu.

“Malý Ceco“sa od ročníka 2006/2007 stal hráčom Skalice, kde strávil tri sezóny. Neskôr sa presunul do HC Košice a v zápase proti Banskej Bystrici 23. novembra 2010 zaznamenal svoj prvý hetrik v najvyššej slovenskej súťaži. Na konci sezóny sa tešil zo zisku svojho druhého extraligového titulu. Vo februári 2016 však ukončil hráčsku kariéru pre dlhodobé zdravotné problémy a venoval sa funkcionárskej činnosti v klube iClinic Bratislava Capitals.

Celkovo odohral v slovenskej extralige 657 zápasov s bilanciou 152 gólov a 168 asistencií.

V roku 2018 sa vrátil ako hráč na ľad českého treťoligového klubu  V Hodoníne, ktorý trénoval  vtedy bývalý slovanista Ivan Dornič, odohral iba odohral tri zápasy s bilanciou 3 góly a 1 asistencia.