Uznával som Sagana a neviem sa dočkať návratu Vlhovej, vraví Hašek

Pre mnohých fanúšikov či odborníkov neexistuje v histórii lepší hokejový brankár. DOMINIK HAŠEK bol stelesnením dokonalosti. Českú reprezentáciu doviedol k zlatu na legendárnom turnaji storočia na zimnej olympiáde v Nagane v roku 1998. K tomu chytal úžasne šestnásť sezón v NHL. Za ten čas zdvihol dvakrát nad hlavu Stanleyho pohár, šesťkrát získal Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára a dvakrát Hartovu pre najužitočnejšieho hráča.

Je člen hokejovej Siene slávy NHL v Toronte. „Dominátor“, ako ho radi prezývajú, stále hráva aktívne hokej za amatérsky tím Ševci Nový Knín. Už nie však v bránke, ale nastupuje v obrane. 29. januára oslávil šesťdesiatku a v rámci toho nám venoval rozhovor nielen o hokeji, ale aj o jeho vášni pre zjazdové lyžovanie a cyklistiku.

Čítali sme váš nedávny rozhovor pre magazín českého denníka Sport. Hovorili ste, že sa veľa bicyklujete, lyžujete, stále hrávate aktívne hokej. Takto neznie šesťdesiatnik, čo poviete?

„Práve ste ma zachytili v momente, ako sa pripravujem na hokejový zápas. Kondícia tam už nie je ako kedysi, ale snažím sa. Prekorčuľujem klzisko hore dolu a chytám po dychu. Život bez športu si však neviem predstaviť. Pred dva a pol rokmi mi operovali chrbát. Nie je to ideálne, ale stále sa môžem hýbať. Chcem v tom pokračovať. Verím, že to zvládnem, aj keď sa budeme rozprávať o desať rokov.“

Hrávate na poste obrancu, aké to je pre celoživotného brankára?

„Sú tam dva dôvody. Obranca má bližšie k brankárovi. Mám celý ľad pred sebou podobne ako z bránky a lepšie sa mi číta hra. Plus na pozícii obrancu môžete lepšie prispôsobiť vašu menšiu rýchlosť situáciám, na rozdiel od útočníka. Môžete hrať pozične, viac rozohrávať puky, ako sa do niečoho tlačiť. Útočník, keď stratí rýchlosť, dostane sa horšie do šancí. Obranca je pre mňa príjemnejšia pozícia.“

Veľmi pekne o vás rozprával Nicklas Lidström, o ktorom mnohí hovoria, že je najlepší obranca histórie. Od legendárneho švédskeho beka ste nepochytili zopár grifov?

„Pre mňa je Nick najlepší obranca, akého som kedy videl hrať. Bol som v NHL približne dvadsať rokov a on nemal konkurenciu. V obrannej aj útočnej fáze bol skvelý. Čítal hru, rozohrával puky, skvele ich sklepával. K tomu bol silný a nikto ho nepretlačil. Nikto to nevedel ako on, bol komplexný obranca, nie náhodou vyhral sedemkrát Norrisovú trofej.“

Máte trojročného synčeka, už vníma, kto bol jeho otec?

„Ešte nie, keď niekto za mnou príde a chce sa odfotiť, pozerá s nedôverou, kto mu berie tatinka. Minule sa pozeraz na spomínaný časopis, ktorý bol venovaný mojej šesťdesiatke a ukazoval žene, že je tam tato, ale že by to vyložene vnímal, to si nemyslím.“

Po kariére ste zostali športový fanúšik, čo najviac sledujete?

„NHL nesledujem vôbec od ruskej agresie na Ukrajine. V zime mám na prvom mieste zjazdové lyžovanie, aj práve teraz ako telefonujeme, sa pozerám na preteky zo záznamu. Len mi nehovorte, ako sa skončili... Bol som so synom vonku, tak si to púšťam neskôr.“

To by sme si ani nedovolili. A čo vás ešte baví pozerať sa?

„V zime hokej, v lete zase futbal a cyklistika. Už sa teším na jarné klasiky. Ak rodina nič nepotrebuje, v pohode si pustím o jedenástej preteky a sledujem ich až do konca. Som celoživotný športový fanúšik. Odmalička som si kupoval časopisy Stadion a Gól. Chodil som nedočkavo k dedovi ráno cez letné prázdniny pre noviny, kde som hneď hľadal maličkú správu na konci, ako sa skončila etapa na Tour de France.“

Máte ešte sny, čo by ste chceli vidieť naživo?

„Áno, chcel by som sa ísť pozrieť na Tour de France. Bavil by ma dojazd niektorej z horských etáp a preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní. Jedna vec však je, niečo chcieť a druhá si na to zorganizovať čas. V poslednom čase nad tým rozmýšľam.“

Spomínate dva športy, ktoré dlhé roky hrajú prím na Slovensku vďaka Petrovi Saganovi a Petre Vlhovej. Čo na nich vravíte?

„Samozrejme, že ich oboch vnímam dlho. Sagan a jeho špurtérske schopnosti boli fenoménom, obdivoval som jeho výkony na Tour de France a na majstrovstvách sveta, ktoré trikrát vyhral. Petre Vlhovej držím dlho palce a teším sa na jej návrat. Ako to s ňou vyzerá?“

Skôr to vyzerá, že sa sústredí až na olympijský rok...

„Aha, škoda. Sledoval som preteky v Jasnej, kde sa zranila. Vyzeralo to ako normálny pád, ale, žiaľ, nakoniec ju to stálo sezónu. Verím, že ju ešte uvidím v plnej forme súperiť s Mikaelou Shiffrinovou, ktorá sa vracia v najbližšom čase.“

Hovorí sa, že Shiffrinová je taká fenomenálna aj vďaka Vlhovej, s ktorou sú rivalky. Mali ste to podobné pri súboji o post najlepšieho brankára sveta s Patrickom Royom a Martinom Brodeurom?