Kopásek túži po kariére v štýle Pekaríka: Verím, že keď budem podávať také výkony, príležitosť príde

Na domácom Eure do 21 rokov odohral všetky tri zápasy, strelil gól Španielom a ukázal, že na poste pravého obrancu rastie nástupca Petra Pekaríka.

So Samuelom Kopásekom z MŠK Žilina sme zhodnotili šampionát a atmosféru, pýtali sme sa ho aj na jeho šance presadiť sa v seniorskej reprezentácii.

Gól a silný tímový duch

Ako hodnotíte svoje účinkovanie na majstrovstvách Európy do 21 rokov?

„V prvom rade som rád, že som sa na šampionát dostal. Myslím si, že svojimi výkonmi som sa trénerovi odvďačil za čas, ktorý som strávil na ihrisku.

Odohral som plnú minutáž v troch zápasoch, za čo som veľmi vďačný. Celkovo je však škoda, že nám to výsledkovo nevyšlo a nepostúpili sme zo skupiny. Myslím si, že tento názor zdieľa celá kabína aj celý realizačný tím.“

Počas turnaja ste sa zapísali do histórie ako prvý slovenský strelec. Aký význam mal tento moment pre vás v rámci celého šampionátu?

„Streliť gól na Eure je vždy výnimočné. Bol to fantastický pocit, najmä preto, že na tých zápasoch bolo veľké množstvo divákov – omnoho viac, než sme zvyknutí v našej lige.

Ten gól ma určite potešil, ale ešte viac to bolo výnimočné práve vďaka tej atmosfére pred 20-tisícovým publikom.“

Tréner Jaroslav Kentoš vyzdvihol charakter tímu aj napriek vypadnutiu. Ako ste vnímali tímovú mentalitu počas celého turnaja a v kritických momentoch?

„Táto myšlienka sa ukázala už v prvom zápase, keď sme prehrávali 0:2 proti Španielom, no dokázali sme sa vzchopiť a vyrovnať.

Aj keď to nakoniec nevyšlo, držali sme sa až do konca zápasu, v ktorom sme smolne inkasovali. Myslím si, že aj v druhom zápase sme nadviazali na ten tímový charakter – výkon bol opäť veľmi dobrý.

Síce výsledkovo to opäť nevyšlo, ale reakcia tímu bola skvelá. V treťom zápase sme už konečne uspeli aj výsledkovo.

Takže tá veta o charaktere tímu sa podľa mňa potvrdzovala v každom jednom zápase, aj keď prišli nepríjemnosti.“

Ako hodnotíte prípravu a herný systém, ktorý vám tréner Kentoš nastavil pred šampionátom? V čom vidíte najväčšie pozitíva a kde ešte vidíte priestor na zlepšenie?

„Myslím si, že sme to mali nastavené veľmi dobre. Mali sme dobré prechody medzi systémami – stred poľa dobre rotoval, a niekedy sme z toho vytvorili trojobrancový systém, kde sme sa ako krajní hráči posúvali vyššie.

Inokedy sme hrali klasicky na štvorobrancový systém. Tieto variácie a zmeny sa týkali najmä stredových hráčov, ktorí to podľa mňa zvládli veľmi dobre.

Práve tam bol aj kľúč – dokázali sme držať krok s veľmi kvalitnými súpermi. Naša najväčšia sila bola vo výstavbe hry a v prechode do útoku, no práve tam to zároveň najviac viazlo.

V útočnej fáze sme si mohli vytvoriť viac šancí, a keď sme sa do nich aj dostali, často prišlo zlé finálne riešenie. To bola asi naša achillova päta – práve tá posledná fáza.“

Myslíte si, že by vám pomohlo, keby ste pred samotným turnajom odohrali aj kvalifikačné zápasy a lepšie sa tak pripravili na náročných súperov počas hlavnej časti turnaja?

„Tých súperov sme mali najkvalitnejších – len tie posledné štyri zápasy pred Eurom sme hrali s takmer celou európskou špičkou.

Lepšie krajiny tu asi ani nie sú. Tú prípravu sme mali kvalitnú – povedzme si, už asi len to Anglicko chýbalo a mali by sme všetkých.

Možno by nám práve aj tá kvalifikácia pomohla, že by sme bojovali o body do tabuľky. Mali sme inú cestu a v nej sme sa porovnávali s tými najlepšími.“

Rozhodli detaily

Čo podľa vás stálo za tým, že tím nevyužil svoje šance vo finálnej fáze, hoci bol často veľmi blízko?

„Lepšie rozhodnutia, lepšie prevedenie – chýbali nám tam dôležité detaily. Dokázali sme sa do tých situácií dostať, no často to zlyhalo práve v kľúčovej chvíli.

Bolo to o rozhodovaní – ja som napríklad mohol vystreliť, ale radšej som prihral, niekto iný mohol prihrať, no rozhodol sa vystreliť.

Veľa to stálo práve na tej rozhodovacej fáze – ak by sme sa v tých momentoch rozhodli lepšie, mohlo to vyzerať úplne inak.“

Podpora fanúšikov počas turnaja mala nepochybne vplyv na váš výkon. Aký dopad mala atmosféra na tímovú pohodu?

„Jednoznačne. Dovolím si tvrdiť, že keby prišlo menej ľudí, alebo by neboli v takej nálade a nepodporovali nás tak intenzívne, aj tie zápasy by možno vyzerali inak.

Predsa len – hrá sa oveľa lepšie, keď vás 20-tisíc ľudí ženie dopredu a tlieska vám, ako keď je na štadióne ticho a pochmúrna atmosféra. Fanúšikovia boli náš dvanásty hráč.“

V tíme ste hrali s viacerými talentovanými hráčmi. Ako by ste opísali vzťahy v kabíne a tímovú chémiu počas šampionátu?

„Tú cestu ťaháme už dlho – nie je to tak, že by sme sa poznali len pár zrazov. Ako chalani medzi sebou máme dobrý vzťah.

Každý z nás má predsa len niekoho, s kým sa baví viac a s kým menej. Partiu máme skvelú, čo sa ukázalo aj na ihrisku – a nie len v tých rečiach.“

S ktorým z vašich spoluhráčov na šampionáte ste si rozumeli najviac aj mimo ihriska?

„Najviac som sa bavil s Ľubom Belkom a Timom Jamborom – prevažne mojimi spoluhráčmi zo Žiliny.“

Ako hodnotíte úroveň a štýl hry súperov na šampionáte? Ktorý tím alebo hráč vám dal najviac zabrať a prečo?

„Všetci boli nepríjemní, každý bol rozdielny. Napríklad v poslednom zápase s Rumunskom – v prvom polčase tam hral Octavian Popescu, ktorý hrá v Steaue Bukurešť – ten bol výborný jeden na jedného.

V prvom zápase sme hrali proti Španielom, tam hral Diego López z Valencie – postavil sa na čiaru, držal šírku ihriska a čakal si na loptu. To bolo nepríjemné – reagovať na ten priestor.

Samuel Kopásek (vľavo) a Diego Lopez počas zápasu základnej A-skupiny Slovensko - Španielsko. (zdroj: TASR)

Mal výbornú spoluprácu s ľavým obrancom Gerardom Martinom z Barcelony – boli na seba zvyknutí, súčinnosť mali naozaj nepríjemnú. To by som zhodnotil ako dvojicu.

V druhom zápase proti Taliansku hrali nepríjemný systém s viacerými strednými záložníkmi. Tam som mal zamestnanie u ľavého obrancu Mattea Ruggeriho – ťahavý, skôr to riešil centrom alebo prihrávkou, mal veľmi dobrú kopaciu techniku.

Z každej krajiny tí hráči mali vysokú úroveň. Keď sa pozriete, kde hrávajú, tak to svedčí o ich kvalite.“

Túži po kariére Pekaríka

Čo sa dialo v šatni po rozhodujúcich zápasoch? Kto vtedy prehovoril a čo zaznelo? Alebo ste to boli vy?

„Ja sa nepasujem za lídra. V kabíne bolo viac lídrov – nebolo to tak, že ty si kapitán, ty budeš líder. Kto niečo chcel povedať, povedal. Z niektorých hráčov sa stali lídri, aj keď by to pred turnajom možno ani nepovedali.

Niektoré veci sme si vedeli povedať aj sami – bez trénera – čo by sa mohlo zlepšiť a na čom by sme mali zapracovať do ďalších zápasov. Samozrejme, tréner nám k tomu mal vždy najviac čo povedať.

Vedel nás pripraviť na každý jeden zápas aj celkovo na šampionát. Boli sme dobre nachystaní po taktickej aj mentálnej stránke.“

Mali ste počas turnaja nejaký tímový rituál alebo talizman, ktorý vám mal priniesť šťastie?

„Tieto rituály a talizmany si rieši každý sám – myslím si, že nikto by ani nechcel nejaký spoločný. Každý robí to, čo mu vyhovuje. Ja nič také špeciálne nemám – prídem a idem hrať.“

Hoci tím na turnaji skončil, tréner Kentoš hovoril o veľkom potenciáli tejto generácie. Ako vidíte svoju budúcnosť v reprezentácii a čo pre vás znamená prechod smerom k seniorskému tímu?

„Verím tomu, že keď budem podávať také výkony, aké som predvádzal teraz, a budem na sebe stále tak pracovať, tak tá možnosť môže prísť.

Verím, že keď sa tam raz dostanem, tak ukážem trénerovi, že by som tam mal patriť. Budem čakať na svoju príležitosť – do nejakého zápasu, kde sa to budem snažiť predviesť.“

Samuel Kopásek(vľavo) a Cher Ndour (Taliansko). (zdroj: TASR)

Peter Pekarík dlhé roky patril medzi stabilné opory slovenskej reprezentácie na pravom kraji obrany. Vy by ste mohli byť jeho nástupcom. Boli ste už v kontakte s trénerom Calzonom?

„Zatiaľ som nebol v kontakte – nielen s trénerom, ale ani s nikým z realizačného tímu A-mužstva. Nástupca Pekaríka? Ťažko sa k tomu vyjadruje, keďže som v áčku ešte ani nebol – ani na žiadnom tréningovom kempe.

Všetko sa ukáže časom. Bolo by to, samozrejme, pekné – zažiť podobnú reprezentačnú kariéru ako on – dostať sa do toho mužstva a toľko rokov reprezentovať krajinu.“

Prejavili o vás počas turnaja nejaké tímy záujem? Riešite už nejaké konkrétne ponuky? Rokoval váš agent s niekým o prestupe?

„Zatiaľ som túto otázku ani neriešil. Predsa len – keď som bol na Eure, skôr som sa sústredil na tréningy, mítingy a hlavne na tie zápasy, aby som ich odohral kvalitne.

Vieme, že takýto šampionát priláka veľké množstvo skautov a všetci to sledujú. Na očiach sme boli – nielen ja, ale aj ostatní z nášho mužstva.

Verím tomu, že som niekoho zaujal, no zatiaľ nemám žiadne presné informácie, že by som mal niekam prestúpiť.“