V nedeľu večer prišli na Slovensko prvé správy o zranení Stanislava Lobotku a už na druhý deň sa potvrdili najhoršie obavy. Líder stredu poľa nebude k dispozícii trénerovi Francescovi Calzonovi ani na jeden z dvojice dôležitých októbrových kvalifikačných zápasov proti Severnému Írsku (10. 10. v Belfaste) a Luxembursku (13. 10. v Trnave).
V zostave ho s najväčšou pravdepodobnosťou nahradí skúsený Patrik Hrošovský, ktorý je za éry Taliana prvá voľba pri absencii Neapolčana. Odchovanec prievidzského futbalu, ktorý v utorok nechýbal na mediálnom termíne v Senci, nastúpil na pozícii číslo šesť vždy, keď Stanislav Lobotka chýbal.
Pravidelne hráva v klube
Počas októbrového zrazu budete patriť medzi hráčov, na ktorých sa bude upierať veľká pozornosť, a to aj pod vplyvom toho, čo sa stalo Stanislavovi Lobotkovi. Ako vnímate súčasnú situáciu a to, čo vás zrejme čaká?
„Vnímam to tak, že nikto nie je rád, keď sa naši najlepší hráči zrania. Ani Stanovi to, samozrejme, neprajem. Verím, že sa čoskoro uzdraví. Čo sa týka mojej pozície, ja som pripravený. Pravidelne som teraz hral aj v klube a verím, že zápasy zvládneme tak, ako si všetci prajeme.“
V kvalifikačnom dueli ste naposledy odohrali výraznejšiu porciu minút v novembri 2023 v Bosne a Hercegovine pri víťazstve 2:1. Čo hovoríte na to, že do naozaj dôležitého duelu nastúpite po takmer dvojročnej pauze?
„Ani som si neuvedomil, že už je to tak dlho. Situácia je taká, že som doteraz vždy čakal v pozícii za Stanom. Keď je k dispozícii, je to jeden z najlepších hráčov na svojom poste nielen u nás, ale celkovo vo svetovom futbale. Ja, samozrejme, verím, že som nachystaný. Fyzicky a vzhľadom na aktuálnu fázu svojej kariéry aj mentálne sa cítim naozaj dobre.“
Pozíciu defenzívneho stredopoliara každý hráč interpretuje vlastným spôsobom. Ktoré elementy chcete priniesť do hry vy, možno aj z tých, ktoré nemá Stano Lobotka?
„Každý sme iný typ futbalistu, máme svoje vlastnosti, a preto sa to nedá príliš porovnávať. Ja predovšetkým dúfam, že dokážem pomôcť tímu. Myslím si, že mám dobré čítanie hry a celkovo sa budem snažiť hrať najlepšie, ako budem vedieť.“
Verejnosť vás vníma ako alternatívu k Stanislavovi Lobotkovi, ale aj vzhľadom na to, že v tejto či v minulej sezóne ste zvykli v klube nastupovať aj vyššie, dokonca pod hrotom, neašpirovali ste niekedy na tento posun aj v národnom mužstve?
„V reprezentácii hrávame zväčša takým štýlom, že využívame jednu šestku a povedzme dve osmičky. Tréner to má dané tak, že každú pozíciu v mužstve má zdvojenú hráčmi podľa jeho videnia futbalu. Mňa berie práve ako šestku a ja som to tak aj vždy bral.“
Pekná spomienka na Belfast
Keď vyrátame všetky absencie, keďže okrem Stanislava Lobotku naďalej chýbajú aj Tomáš Suslov, Denis Vavro a zrejme nepríde ani Dávid Hancko, znie to až desivo. Tak to však malo byť už v septembri a napokon ste Nemcov zdolali 2:0 a vyhrali ste aj v Luxembursku (1:0). Máte aj preto absolútnu dôveru v trénerov systém?
„Áno, myslím si, že všetci hráči mu dôverujú. Vo finále je to aj tak najmä o tom, ako bude mužstvo vyzerať spolu na ihrisku. Jasné, že individuality sú veľmi dôležité a keď chýbajú, mnohokrát to je poznať a cítiť. Aj počas minulého zrazu nám však chýbali Lukáš Haraslín, Ivan Schranz či Tomáš Suslov a vďaka tímovému výkonu sme to dokázali zvládnuť aj proti takému silnému súperovi, aký bolo Nemecko. Preto pevne verím, že sa nám to podarí znovu.“
Čo si predstavíte, keď sa povie Severné Írsko, teda váš najbližší súper, proti ktorému nastúpite v piatok večer v Belfaste?
„Určite peknú futbalovú spomienku, keď sme sa vďaka víťazstvu na ihrisku Severného Írska prebojovali cez baráž na majstrovstvá Európy.“
Ako vnímate zmenu postavenia Slovenska, keďže ste aktuálne prví v skupine so stopercentným bodovým ziskom?
„Je to určite príjemná pozícia, aj keď ešte nie sme ani v polovici kvalifikácie. Tento zápas bude pre nás kľúčový. Severní Íri neprehrali doma už sedemkrát po sebe, ale my chceme a potrebujeme v ťažkom vonkajšom dueli potvrdiť naše postavenie.“
Genku chýbala ľahkosť
S Genkom ste zvládli posledné dva ligové zápasy v Belgicku. Potrebovali ste to ako mužstvo na zlepšenie pohody a psychického rozpoloženia?
„Áno, bolo to dôležité. Potrebovali sme ich zvládnuť najmä výsledkovo, pretože sme boli akoby v kŕči, v tíme nám chýbala ľahkosť. Som rád, že sme zvládli aj posledný zápas s Denderom, hoci to bolo proti poslednému tímu tabuľky.“
Európska liga je bonus a takisto cenná skúsenosť. Ako zatiaľ vnímate to, ako sa vám darí na medzinárodnej scéne?
„Začali sme cenným víťazstvom nad Rangers vonku. Žiaľ, keď sme to mali potvrdiť doma proti Ferencvárosu, tak sme to nezvládli. Je to teda také päťdesiat na päťdesiat, čo sa týka pocitov. V Európskej lige máme polovicu možných bodov a štart v najvyššej súťaži nebol určite tiež najlepší, ale ani najhorší. Musíme sa odraziť od toho, že sme teraz zvládli dva ligové zápasy po sebe. Verím, že to bude už len lepšie.“
V Genku máte vybudovanú silnú pozíciu a belgickí novinári vás vnímajú nielen ako oporu tímu, ale aj ako mentora pre 17-ročného Karecasa. Je to naozaj taký veľký talent, ako sa o ňom hovorí?
„Áno, je veľký talent. Prvý štart v lige si pripísal, keď mal pätnásť rokov, v druhej lige vtedy hrával pravidelne. Mimochodom, v júni v príprave nastúpil proti Slovensku za Grécko. Prišiel z našej akadémie a ja ako starší a skúsenejší hráč sa mu snažím pomôcť. Dávam mu rady, ktoré som nazbieral počas svojej kariéry a verím, že ich zužitkuje.“
Mário Sauer: Viem, prečo som tu
Jediný úplný nováčik, ktorý zatiaľ nebol na zraze seniorskej reprezentácie, je Mário Sauer.
Vzhľadom na jeho pozíciu v strede poľa a absenciu Stanislava Lobotku nie je vylúčené, že by už pri prvej možnej príležitosti mohol dostať šancu aj v jednom z kvalifikačných zápasov.
„Stanovo zranenie je veľká strata pre slovenskú reprezentáciu. Percentuálne možno trochu stúpla moja šanca nastúpiť, ale ja viem, prečo som tu. Chcem čo najskôr navnímať nevyhnutné veci, či už takticky, alebo v rámci kolektívu.
Verím, že sa do toho čo najrýchlejšie dostanem. Sen každého chlapca je dostať sa do reprezentačného áčka, aj ja som v to dúfal odmalička. Keď som prestúpil do Francúzska a začal som pravidelne hrávať, až vtedy som však začal naozaj veriť, že by reprezentačná pozvánka mohla skutočne prísť,“ uviedol na otázku Športu 21-ročný stredopoliar FC Toulouse Mário Sauer.
