Slovenský národný tím má pred sebou dva kvalifikačné zápasy proti Severnému Írsku (10. 10. v Belfaste) a Luxembursku (13. 10. v Trnave). Priezvisko Sauer figurovalo na súpiske už aj naposledy, no tentokrát sa tam objaví dvakrát. K 19-ročnému krídelnému útočníkovi Leovi totiž pribudne aj 21-ročný stredopoliar Mário. Bratislavský rodák odpovedal na mediálnom termíne slovenskej reprezentácie na otázky zástupcov médií.
Nie je to tak dávno, čo ste s vaším mladším bratom Leom stretli v národnom tíme do 21 rokov. Teraz ste si to zopakovali v seniorskej reprezentácii. Aký je to pocit?
„To, že tu môžeme byť a navyše spolu, je pre nás obidvoch veľká pocta. Skvelé to bolo už v dvasaťjednotke, ale tu v áčku je to ešte vážnejšie. Určite sme obaja šťastní.“
Čo vám povedal na vašu pozvánku do národného tímu?
„Bol rád a hneď mi gratuloval ešte pred ich zápasom v Európskej lige. Určite sa teší z toho, že sme tu spolu.“
V septembrovom zápase proti Nemecku (2:0) bol Leo jeden z hlavných aktérov. Ako ste to prežívali?
„Pamätám si to presne. Na zraze dvadsaťjednotky sme sedeli v Šamoríne v reštaurácii a okrem nás tam boli aj iní ľudia mimo realizačného tímu a nás chalanov. Dosť som tam vykrikoval, najmä keď vtedy posadil toho Rüdigera. Je to nezvyčajné, že 19-ročný chalan podal takýto výkon. Bol som z neho šťastný a naplnilo ma to hrdosťou.“
V lete ste odišli do francúzskej ligy, čím sa váš hráčsky status výrazne zmenil. Kedy ste začali uvažovať nad tým, že by mohla prísť pozvánka od trénera Calzonu?
„Dostať sa do reprezentácie je podľa mňa sen každého chalana a ja som v to, samozrejme, tiež dúfal. Dúfal som v to odmalička a možno som tušil, že to časom príde, ale stalo sa tak až po mojom odchode do Francúzska. Keď som tam začal pravidelne hrávať, prišli aj úvahy o pozvánke do národného tímu.“
Nie ste milo zaskočený z toho, že ste v Toulouse dostali takú minutáž už krátko po prestupe?
„Priznám sa, že som. Asi nikto z vás a ani ja sme nečakali, že to pôjde až takto a že dostanem taký veľký priestor. Som veľmi rád, že mi tréner verí a že som nastúpil zatiaľ v každom zápase francúzskej ligy. Či už ako člen základnej zostavy, prípadne ako náhradník. Dúfam, že to takto bude pokračovať aj ďalej.“
Tím Toulouse je jeden z najmladších vo Francúzsku. Uľahčilo vám to aklimatizáciu v novom prostredí?
„Musím povedať, že kolektív je naozaj super. Chalani sú rôznych národností, takže všetko sa komunikuje v angličtine. To isté platí aj o ľuďoch v klube. Cítim sa tam veľmi dobre a prijatý, čo je základ pre to, aby mohol človek na ihrisku podávať kvalitné výkony.“
Kedy ste si prvýkrát povedali, že ste definitívne súčasť veľkého európskeho futbalu?
„Keď som hral proti Ronaldovi, tak to bol asi prvý moment, keď som si povedal, toto je asi sen. No a potom v zápase proti Parížu Saint-Germain, ktorý je momentálne najlepší tím na svete. Sú tam najlepší hráči vrátane Ousmana Dembeleho, ktorý získal Zlatú loptu.“
V októbri bude pre zranenie chýbať Stanislav Lobotka. Ako vnímate fakt, že pod vplyvom situácie by ste sa na premiérovom zraze mohli hneď dostať na ihrisko?
„To, že je Stano zranený, je pre slovenskú reprezentáciu veľká strata. Možno tá moja šanca percentuálne vzrástla, ale ja viem, prečo som tu. Teraz chcem čo najskôr navnímať veci, ktoré potrebujem. Či už ide o taktiku, alebo o kolektív. Verím, že sa do toho dostanem čo najrýchlejšie.“
V piatok čaká na slovenskú reprezentáciu kvalifačný zápas v Severnom Írsku. Aké máte očakávania?
„Myslím si, že to bude v ich podaní klasický ostrovný futbal. V domácom prostredí majú Severní Íri veľmi dobré výsledky a skoro všetko povyhrávali. Určite nás čaká ťažký zápas, ktorý je v tejto skupine pre nás jeden z najdôležitejších.“
Skúste nám priblížiť, aký je z vášho pohľadu rozdiel medzi Niké ligou a tou francúzskou.
„Ten rozdiel je hlavne v divákoch, vo Francúzsku sú plné štadióny. Rozdiel je tiež v servise. V Žiline sa všetko robilo na špičkovej úrovni, ľudia robili, čo mohli, ale je to rozdiel. Je to skrátka iný futbalový svet. Samozrejme, na ihrisku sú kvalitnejší hráči, tí sú rýchlejší a silnejší. Stále je to futbal, tá istá hrá. Len na vyššej úrovni.“
Slovensko má po dvoch zápasoch na konte šesť bodov a je v hre o postup na budúcoročný svetový šampionát. Čo na to vravíte?
„Som šťastný, že môžem byť toho súčasťou. Verím, že splníme náš cieľ, ktorý je jasný a celkovo, že budem môcť byť súčasťou niečoho veľkého.“
Na rozdiel od brankára Dominika Greifa ste akceptovali možnosť pricestovať aj za pomoci vlaku. Chcete niečo povedať k tejto téme?
„Ja som sem prišiel hrať futbal a nie riešiť iných hráčov. Dostal som pozvánku a bolo mi povedané, ako mám prísť. A tak som to urobil. Ak by mi bolo povedané, že mám prísť vlakom aj celú cestu, tak prídem, lebo je to reprezentácia a som tu prvýkrát. Je to pre mňa veľká česť.“
