Tomáš Rigo strieľa gól, pozerajú sa Róbert Boženík (vpravo) a dole prekonaný brankár Luxemburska Anthony Moris. (zdroj: TASR)
Nemcov sme doma prešli na „bavoráku“, zatiaľ čo oni sa viezli v ojazdenom Pole. V Luxembursku sa už odohrával úplne iný príbeh.
Slovensko doňho obsadilo rovnaké postavy. Náš trénerský štáb chcel napísať scenár podľa starej pravdy – nikdy nemeň víťaznú zostavu.
Ukázalo sa, že pravda v tomto prípade príliš zostarla. Iba krívala s paličkou a dlhé šedivé vlasy jej padali do očí.
Rovnakí účinkujúci
Slovenská reprezentácia nastúpila proti Luxembursku v tom istom zložení ako proti Nemecku. K magickému štvrtkovému večeru a fantastickému výkonu z Tehelného poľa sa priblížiť nedokázala.
Popravde, iba naivný človek si mohol myslieť, že sa jej to podarí. Mentálna únava, fyzická únava, krátky čas na prípravu, cestovanie, vybité baterky.
Na druhej strane ihriska motivovaný súper, ktorý podľahol doma Severnému Írsku 1:3, takže tri dni kul plán veľkej odplaty.
Plus, čo treba zvlášť podčiarknuť, s veľmi dobre organizovaným tímom.
Taktická mapa
Taktická schéma sa v porovnaní s prvým kolom zo slovenského pohľadu otočila. V Luxemburgu sa domáci postavili do kompaktného stredného bloku.
Vynikajúco vykrývali centrálne koridory pre prvé kolmé prihrávky. Až dvoch hráčov postavili blízko k Stanislavovi Lobotkovi, aby ho vypojili z medzihry, čo sa im podarilo.
Okrem toho starostlivo zatvárali našu ľavú stranu. Dávali si veľký pozor na Lea Sauera a ešte väčší na Dávida Hancka. Oboch okamžite napádali. Nedovoľovali im rozvinúť kreatívny proces.
Zároveň neustále držali zhustený stred, relatívne voľný priestor nechávali iba napravo.
Tam operoval zozadu Norbert Gyömbér, ktorý nie je pravý obranca. Pred ním Dávid Ďuriš, skvelý proti Nemecku. Na reprezentačnej úrovni však stále neskúsený a tentoraz ešte aj vyšťavený.
Garde im zo stredopoliarov robil najčastejšie Matúš Bero. Ondrej Duda si hľadal miesto skôr na opačnom póle, aby kombinoval s Dávidom Hanckom a Leom Sauerom.
Dole hlavou
Náš prvotný plán nefungoval. Milan Škriniar ako ľavý stopér nemohol rozohrávať podľa potrieb. Hral cez nohu a napriek tomu, že túto rolu v minulosti mnohokrát úspešne zvládol, teraz sa v nej neuplatnil.
Respektíve futbalisti Luxemburska mu zverený part sťažovali ako mohli. Umne ho napádali zvnútra, takto ho tlačili aj s loptou na ľavú nohu, čiže dosiahli čo chceli.
Dôležité je uvedomiť si, že zverenci trénera Jeffa Strassera nepatria medzi veľké hviezdy futbalu, preto museli vsadiť všetko na kartu disciplinovanosti.
Šancu si dávali, len pokiaľ do bodky plnili taktický zámer. Plnili ho do bodky. Vďaka tomu vyzerali vo viacerých situáciách na rozdiel od našich výborne.
Trpezlivo čakali na horšiu prihrávku, prípadne slabší dotyk, aby mohli okamžite vyvinúť tlak na loptu. Získavali ju v lese tiel stredu poľa, pretože boli kompaktnejší, stáli bližšie pri sebe.
Slováci hrali zozadu predvídateľne. Pravá strana veľmi nešla, stopérovi Ľubomírovi Šatkovi tiež veľmi nešlo. Nemali sme kade, neštimovalo nám personálne zloženie.
Zmena k lepšiemu
Oblúkom sa dostávame k otázke, či nemeniť víťaznú zostavu je téza aktuálna alebo zastaralá.
Do druhého polčasu urobil tréner Francesco Calzona dve striedania. Namiesto praváka Ľubomíra Šatku poslal na trávnik ľaváka Adama Oberta, čím zároveň inicioval rošádu v strede obrany.
Okrem toho stiahol z pravého krídla Dávida Ďuriša. Na jeho miesto posunul Matúša Bera, zatiaľ čo na obežnú dráhu stredu poľa vypustil novú kométu menom Tomáš Rigo.
Zrazu nadobudla slovenská skladačka iný rozmer. Nie že by dokonale do seba zapadla, no jednotlivé kamene prestali škrípať a drhnúť.
Ľavý obranca súpera Florian Bohnert už nevytváral číselnú prevahu. Náš tím sa oveľa lepšie uložil. Adam Obert mu poskytol ďalšie dimenzie rozohrávky zozadu.
Sňal tlak z Milana Škriniara a hre dodal balans. Zvýšil konštruktívny prejav, spevnil pozičné postavenie a ponúkol vyššiu pohybovú rýchlosť pri bránení či dostupovaní.
Hviezdna stať
Tomáš Rigo napísal špeciálnu kapitolu. Na konci hviezdnu. Nič sa nedeje náhodou, hovorievajú múdri ľudia. Čerstvý prírastok Stoke City sa stal piatym elementom.
Okamžite rozhýbal naše rady. Na sekundu sa nezastavil, pýtal si loptu medzi línie, nebál sa tesných priestorov ani zodpovednosti.
Raz nás skoro zabil, pretože po jeho ľahkej strate malo Luxembursko najväčšiu príležitosť zápasu. Danel Sinani v nej trafil žrď.
Rodáka z Popradu chyba nepribrzdila. Dovtedy lietal po ihrisku, kým sa nevzniesol do absolútnych výšin.
Symbolicky sa pod jediný a tým pádom rozhodujúci gól podpísal aj ďalší striedajúci hráč Ľubomír Tupta. Práve po jeho akcii, ktorú založil Stanislav Lobotka, sme v 90. minúte skórovali.
Legionár z gréckej Larissy zakončoval z hranice šestnástky. Inak fantastický brankár Antony Moris loptu iba vyrazil a Tomáš Rigo vystrelil Slovákov do neba.
Presnejšie na kótu šiestich bodov, na prvé miesto v tabuľke a k bližšie k naplneniu sna o postupe na svetový šampionát.
Na záver
Moderný futbal je mimoriadne rýchly. Zmena predstavuje dynamiku. Hrať s rovnakou základnou zostavou nebýva vždy najlepšie riešenie.
Iste, nemôžete meniť veci bezhlavo, aby ste nezničili skelet, ktorý z dlhodobého hľadiska predstavuje stabilitu. V detailoch sa však prispôsobiť okolnostiam evokuje bystrosť, čiže vitalitu.
Ak má byť malé Slovensko úspešné na veľkom medzinárodnom fóre, potrebuje všetky spomenuté atribúty. Flexibilitu nevynímajúc.
