Viac ako osemnásť rokov, od marca 2007 a prvého ligového duelu za Ružomberok, až po máj 2025 a posledné vystúpenie za Slovan, trvala profesionálna futbalová kariéra Juraja Kucku.
Tridsaťosemročný stredopoliar sa pre pretrvávajúce zdravotné problémy rozhodol povedať definitívne zbohom ligovým trávnikom. O svojom kroku hovoril na piatkovej tlačovej konferencii na Tehelnom poli.
„Je to moja posledná sezóna v Slovane, v profesionálnom futbale, v kariére... Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale je veľmi dobre premyslené,“ povedal na úvod Juraj Kucka.
Možno ďalšia operácia
Verdikt o konci dlhej a úspešnej cesty futbalového profesionála, ktorý postupne vystriedal až osem klubov (Ružomberok, Sparta, Janov, AC Miláno, Trabzonspor, Parma, Watford, Slovan), sa rodil pomerne dlho.
„Premýšľal som nad tým už pred koncom minulej sezóny. Napokon som sa rozhodol, že to ešte chcem skúsiť. Žiaľ, v tomto ročníku som toho veľa neodohral. Od apríla minulého roka som bol takmer stále zranený. Mal som dve operácie a stále nie som úplne v pohode. Práve tento fakt mi napokon uľahčil rozhodovanie o tom, čo ďalej. Ďalšia sezóna by bola opäť náročná a dlhá a ja nie som fit. Celé to teraz iba tak látam, aby som mohol nastúpiť na ihrisko aspoň na konci sezóny,“ prezradil svoje myšlienkové pochody.
Rád by si zahral niekedy ešte aspoň na nižšej úrovni, ale musel by byť zdravotne v poriadku.
„Najskôr si musím dať do poriadku nohu. V pondelok som bol opäť na injekcii do kolena a doktor povedal, že keď sa to do určitého termínu môj stav nezlepší, budem musieť ísť na ďalší operačný zákrok. Cieľ je teda dať sa plnohodnotne do poriadku. Ak potom budem môcť hrať, bude to len plus, keď ešte niekde nastúpim.“
Vysnívaný zápas
V poslednej Kuckovej profesionálnej sezóne sa toho udialo pomerne veľa. Slovan nielenže obhájil zisk majstrovského titulu, ale premiérovo v histórii postúpil do hlavnej súťaže Ligy majstrov.
„Hoci som toho stihol napokon celkom dosť, nemám veľa odohraných zápasov a minút. Pre mňa to bola sezóna ako hojdačke. Začnem od Eura, ktoré som odohral po zranení ramena celé. Cez predkolá sme postúpili do Ligy majstrov, v nej som tiež stihol aspoň pár zápasov. V lige toho bolo menej, najskôr nás tréner šetril a potom prišlo zranenie. Dal som sa dokopy na vysnívaný zápas proti AC Miláno, chvíľu bolo dobre, ale prišiel ďalší problém a opäť operácia. Odvtedy som viac-menej zatvorený v posilňovni a dávam sa dokopy,“ pokračoval Juraj Kucka.
Zvláštne je, že koleno ho obmedzuje v bežnom živote a nie počas tréningovej záťaže. „Keď sa dobre rozcvičím, ide to, čo som dokázal aj proti Žiline. Maximálna záťaž mi neprekáža, ale potom cez deň neviem ani zísť po schodoch, či len tak sa rozbehnúť s deťmi. A to ma, samozrejme, trápi.“
V posledných mesiacoch išiel predovšetkým cez bolesť a „po hlave“. „Mesiac po operácii to bolo super, začal som behať, ale potom prišli veľké bolesti. Našli mi opuch na kosti, respektíve únavovú zlomeninu stehennej kosti. Keď bolesť prešla, opäť som začal, ale vrátilo sa to. Počas rozcvičky ma niekedy v kolene pichne tak silno, že sa takmer neudržím na nohách. Zvláštne je, že potom bolesť odíde a ja som šťastný, že môžem behať. Takto to funguje už tri mesiace. Aj preto chcem len dôstojne ukončiť sezónu a potom sa už budem dávať do poriadku,“ prezradil účastník všetkých štyroch veľkých turnajov v drese Slovenska.
Jeden krátky okamih
Seniorskú kariéru začínal v Podbrezovej, do ligy prvý raz nakukol v Ružomberku. „Z domu som odišiel v pätnástich a keď si teraz na to spomeniem, mám pocit, že to bolo celé len jeden krátky okamih. A už je koniec,“ zamyslel sa.
Čo mu bude zo života profi futbalistu najviac chýbať? „Kolektív, kabína. Rovnako emócie a adrenalín, čo som zažíval počas zápasov. Už to nebude také…,“ nechal chvíľu pauzu vo svojej výpovedi. „Ráno som sem prišiel, trénoval som, bol som s chalanmi, až popoludní som mal osobný život. Teraz si budem musieť naplánovať všetko sám, už to za mňa nebudú robiť druhí.“
Priznal, že v hĺbke duše panujú aj obavy, ako to zvládne. „Zároveň si však myslím, že sa nebudem nudiť a nebudem mať hluché obdobie. Nechám sa aj trochu prekvapiť, aké to bude a ako budem reagovať. Ťažko predvídať, čo všetko ma čaká, asi sa na to nedá úplne pripraviť,“ povedal „Kuco“, ktorý sa plánuje odsťahovať z Bratislavy späť do rodných Bojníc: „Na Slovan však určite nezanevriem, pretože mi prirástol k srdcu. Keď budem mať tú možnosť, chcem chodiť na zápasy. Zrejme aj syna budem vychovávať tak, aby bol slovanista.“
S „Hubkom“ sa nedohodli
Vo štvrtok oznámil koniec profesionálnej kariéry Tomáš Hubočan, deň na to Juraj Kucka. Až to vyzerá tak, že sa dvojica bývalých vynikajúcich reprezentantov a spoluhráčov z tureckého Trabzonsporu dohodla na spoločnom postupe.
„Nie, nedohodli sme sa, náhodne to takto vyšlo,“ pousmial sa záložník Slovana a na adresu stopéra Žiliny dodal: „Jeho kariéra je tiež veľmi pekná. Vedel som to už trochu skôr, keďže sme si volali. Tiež toho zvládol dosť, pritom už pred pár rokmi som mal pocit, že by mal ísť do futbalového dôchodku. Ešte to však potiahol…“
Z klubu sa ako prvý dozvedel o Jurajovom rozhodnutí tréner Vladimír Weiss st. „Hneď mi povedal, že sa o tom ešte porozprávame. Napokon ma však on a ani chalani nijako neprehovárali. Asi cítili, že som rozhodnutý a už to nezmením. Sme v každodennom kontakte a vedia, ako som na tom. Prijali to ako fakt,“ uviedol Kucka, ktorý zatiaľ vôbec neuvažuje nad trénerskou či funkcionárskou dráhou.
Slovan zastupoval na tlačovke PR manažér Tomáš Schügerl. „V mene klubu by som sa ti veľmi rád poďakoval. Pred tromi rokmi sme boli v očakávaní, aký futbalista sem príde. Športovo si predpoklady určite naplnil, ale ešte viac zaujala tvoja ľudská stránka. Vieme, čo si znamenal pre celú kabínu a pre celý klub. Je pre nás česť, že si u nás tri roky pôsobil,“ povedal smerom ku končiacej legende slovenského futbalu Tomáš Schügerl a ohľadom plánovanej rozlúčky počas duelu s Košicami dodal: „Bude určite dôstojná. Detaily si ešte necháme pre seba, ale bude toho naozaj dosť a bude to stáť za to. Chceme mu pripraviť takú rozlúčku, akú si zaslúži.“
Kariéra Juraja Kucku v kocke:
Bojnický rodák (26. februára 1987) začínal s futbalom v Prievidzi.
Cez Radvaň a Podbrezovú sa začiatkom roka 2007 dostal do Ružomberka, kde sa prvý raz predstavil v najvyššej súťaži.
Debutoval v 2. kole jarnej časti sezóny 2006/07 (skupina o titul) v domácom zápase proti Artmedii Petržalka (0:2).
V sezóne 2006/07 si pripísal napokon ďalších päť štartov. V nasledujúcom ročníku mal bilanciu 24 duelov a 5 gólov.
Na jeseň 2008 nevynechal ani minútu, v osemnástich stretnutiach skóroval trikrát. Účinkovanie v lige posunul na 48 zápasov / 8 gólov a v januári 2009 po ňom siahla pražská Sparta.
November 2008 bol preňho prelomový z pohľadu slovenskej reprezentácie, pretože vtedy dostal premiérovú pozvánku do národného tímu. Neprišla od nikoho iného než od Vladimíra Weissa st., súčasného trénera Slovana Bratislava.
V Sparte pôsobil presne dva roky, po ktorých prestúpil za 4 milióny eur do FC Janov.
Počas pôsobenia v Prahe sa dostal do záverečnej nominácie Slovenska na majstrovstvá sveta 2010 v Juhoafrickej republike. Odohral tam tri zápasy, z toho dva – v skupine s Talianskom (3:2) a v osemfinále s Holandskom (1:2) - v základnej zostave.
Po štyri a pol roku v FC Janov zažil obrovský transfer, keď odišiel do slávneho AC Miláno.
Ako hráč „rossoneri“ nechýbal v drese Slovenska na druhom veľkom futbalovom sviatku: Eure 2016 vo Francúzsku. Ako jeden z mála hráčov absolvoval kompletných 360 minút, teda všetky štyri naše vystúpenia.
V júli 2017 prestúpil zo San Sira za 5 miliónov eur do Trabzonsporu, kde sa stretol s ďalšími tromi slovenskými hráčmi: Jánom Ďuricom, Tomášom Hubočanom a Matúšom Berom.
V januári 2019 sa vrátil pod Apeniny, keďže podpísal kontrakt s FC Parma.
V auguste 2021, dva mesiace po účinkovaní na Eure 2020 v drese Slovenska, si splnil detský sen. Vo veku 34 rokov sa mu podarilo dostať do anglickej Premier League: na sezónne hosťovanie po ňom siahol FC Watford.
V anglickej lige absolvoval 26 zápasov (1 gól). V talianskej Serii má na konte 253 stretnutí (30), v tureckej Süper lig odohral 33 duelov (3) a v českej lige 45 zápasov (11).
Vo štvrtok 23. júna 2022 oznámil jeho angažovanie Slovan Bratislava, s ktorým si na jeseň 2024 zahral v skupine Ligy majstrov aj proti svojmu bývalému klubu AC Miláno.
V lete 2024 nechýbal v drese Slovenska na Eure 2024, ako jeden len z dvoch hráčov (druhý je Peter Pekarík) absolvoval všetky štyri záverečné turnaje, na ktorých sa naša krajina predstavila v ére samostatnosti.
V drese Slovana napokon odohral tri sezóny, počas ktorých nastúpil v 57 ligových dueloch a strelil deväť gólov. Celkovo má jeho bilancia v Niké lige podobu 105 duelov a 17 presných zásahov.
V marci tohto roka oznámil koniec v slovenskej reprezentácii, za ktorú odohral dovedna 112 zápasov a v nich zaznamenal 14 gólov.
Deviateho mája 2025 informoval o definitívnom konci celej profesionálnej kariéry, posledný zápas by rád odohral v sobotu 17. mája proti Košiciam.