Hovorí sa, že žiadny hráč nie je viac ako klub. Svätá pravda, ktorú nemôže nikto spochybniť. Lenže existujú hráči, ktorí dokážu svojím príbehom prekryť víťazstvo vlastného mužstva.
Dokonca sú aj takí, ktorí dokážu zatieniť majstrovské oslavy, hoci to ani nie je ich cieľ.
Odchod cez oslavný špalier
Juraj Kucka to dokázal. Slovanisti nastúpili do sobotného duelu posledného nadstavbového kola s Košicami (1:0) už ako istí šampióni s vedomím, že po stretnutí zdvihnú nad hlavy trofej siedmy raz v sérii, ale javisko si uchmatol 38-ročný stredopoliar, ktorý odohral posledný zápas v profesionálnej kariére.
Ale nejde len o to. Už pred úvodným výkopom sa postavil na ihrisko so svojou rodinou, pričom ho spomienkovými predmetmi obdarovali generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml. a športový riaditeľ Róbert Vittek.
Potlesk fanúšikov mal grády, ale v 33. min boli emócie ešte silnejšie. Práve vtedy symbolicky stiahol tréner Vladimír Weiss st. z ihriska svojho zverenca s číslom 33. Juraj Kucka ešte obišiel celé ihrisko, naplnené Tehelné pole mu tlieskalo a na konci schádzal z trávnika cez oslavný špalier, ktorý vytvorili oba tímy.
Od trénera, ktorý ho svojho času zobral na majstrovstvá sveta 2010 do Juhoafrickej republiky, dostal bozk na rozlúčku.
„Je to úžasné. Nič viac som si nemohol priať. Bolo krásne zakončiť kariéru takýmito krásnymi oslavami titulu. Priznávam, boli tam aj slzy a nie raz. Taký je život… Najsilnejší moment bol, keď som schádzal z ihriska a všetci mi tlieskali. Vtedy to na mňa doľahlo,“ priznal Juraj Kucka v mixzóne, keď už mal za sebou aj dvíhanie pohára.
Zázrak, že hral
Na rozlúčku Juraja Kucku (a samozrejme aj oslavy titulu) prišlo 14 125 divákov. „Veľmi si vážim, čo organizátori pre mňa spravili. Bol to pre mňa nezabudnuteľný deň. Budem na to spomínať do konca života. Samozrejme, človek by chcel vždy vypredaný štadión, ale verím, že v budúcnosti sa bude Tehelné pole napĺňať ešte viac. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí nás podporovali celú sezónu,“ uviedol rodák z Bojníc.
Juraj Kucka futbal miluje a keby ho nezradil zdravotný stav, určite by pokračoval ďalej. Teraz bolo pre neho ťažké odkrútiť si poslednú polhodinku v kariére.
„Vydržal som s pomocou liekov a tie príliš nezaberali. Trápil som sa, ale chcel som na ihrisku silou mocou byť do tej symbolickej 33. minúty. Pol roka som mimo hry a to, že som sa dal dokopy na tento zápas, je v podstate zázrak. Chcel som sa rozlúčiť na ihrisku a dôstojne, čo sa mi v reprezentácii nepodarilo. Keby mi to nevyšlo ani v klube, vyčítal by som si to do konca života.“
Fráza o nahraditeľnosti
Na Juraja Kucku ste sa mohli v sobotu večer na Tehelnom poli opýtať kohokoľvek a určité veci by sa vám v odpovediach stále opakovali. Lúči sa hráč, ktorého je ťažké nahradiť a hráč, ktorý bol absolútny profesionál.
„Vždy odovzdal maximum a je to jeden z futbalistov, ktorého som miloval. Zakaždým to odrel, mal obrovskú kvalitu. Bude ťažko nahraditeľný,“ povedal tréner Slovana Bratislava Vladimír Weiss starší.
Ďalej túto myšlienku rozvinul: „To je len taká fráza, že každý je nahraditeľný. Ja to tak nevnímam. Áno, aj Messi odišiel a Barcelona našla Yamala. Je to futbalový život, ale takí hráči sú ťažko nahraditeľní na ihrisku i v kabíne, kde bol Kuco moja pravá ruka. Máme Ibrahima, ktorý je výborný futbalista, ale ešte sa musí veľa naučiť, aby sa dostal na úroveň Juraja. Musí nabrať skúsenosti, ale má veľký talent.“
Strelec: Kuco je absolútna legenda
David Strelec patrí skôr medzi introvertných hráčov, ktorí radšej rozprávajú nohami na ihrisku ako slovami v mixzóne. Pri mene Juraj Kucka však išla z neho myšlienka za myšlienkou.
„Kuco je absolútna legenda. Nielen v rámci Slovana, ale celého slovenského futbalu. Je to jeden z najlepších hráčov, akého sme kedy mali. Veľký makač. Som veľmi rád, že sa mi podarilo byť súčasť jeho kariéry. Bude nám veľmi chýbať. Uvidíme, do akej miery sa nám ho podarí nahradiť. Nebude to ľahké," hovoril David Strelec.
"Veľmi nám bude chýbať v kabíne, pre mladších hráčov predstavoval vzor profesionála. Medzi prvými prišiel, medzi poslednými odchádzal, pre futbal robil maximum. Riešil ešte aj to, aký má mať vankúš či paplón. Má môj veľký obdiv. Jeho príbeh slúži aj pre nás ako motivácia, že stále sa dá zlepšovať. Čím bol starší, tým bol lepší. Klobúk dolu pred ním,“ poznamenal David Strelec.
„Kucovi“ sa dostalo uznania aj od súpera. Nielen špalierom pri schádzaní z ihriska. „Po zápase Juraj prišiel za mnou. Ak by to neurobil, sám ho vyhľadám. Mám husiu kožu… Pre mňa je česť, že som bol tréner v ére, keď hral. Odchádza futbalista, ktorého nebude ľahké nahradiť na všetkých úrovniach. Má môj obrovský rešpekt. Takýto emotívny koniec by si želal každý hráč,“ povedal tréner východniarov Roman Skuhravý.
Najskôr liečba, potom uvidíme
A čomu sa teda bude Juraj Kucka venovať v budúcnosti? „Môj plán je v prvom rade sa dať zdravotne dokopy,“ skonštatoval 112-násobný slovenský reprezentant.
Následne doplnil: „Rozmýšľam nad budúcnosťou, ale v prvom rade si musím dať dokopy koleno. Chvíľu to určite ešte potrvá… Keď budem v pohode, potom príde aj na tieto myšlienky. V tejto chvíli ešte neviem, čomu sa budem venovať, veď som len teraz skončil. Ale určite sa to dozviete.“
Nastúpite ešte za rodnú Prievidzu? Zorganizujete rozlúčkový zápas? To boli otázky, ktorým Juraj Kucka čelil pár minút po konci profesionálnej kariéry. „Zatiaľ nad tým neuvažujem. Veď len teraz som skončil, dajte mi chvíľu vydýchnuť. Na toto všetko mám čas. Končím len s profesionálnym futbalom a verím, že si ešte niekde zahrám. A rozlúčkový zápas? Myslím si, že niekedy v budúcnosti bude…“ dodal Kucka.