Najsilnejšie emócie cítil pri postupe do hlavnej fázy Ligy majstrov, Takáč na prestup zo Slovana netlačí

Jeho výkon v poslednom nadstavbovom kole sezóny vo futbalovej Niké lige akoby symbolizoval celú sezónu. Bez letnej posily Slovana Bratislava Dominika Takáča by belasí nepostúpili do Ligy majstrov a nebyť skvelých zákrokov 26-ročného brankára, na oslavy siedmeho titulu v sérii by nešli po víťazstve nad Košicami 1:0. Galantský rodák zatiahol v početnej nevýhode po vylúčení Gurama Kašiu roletu a po zápase zase odkryl svoje pocity.

Do zápasu ste vstúpili s istotou titulu a futbal išiel tak trochu do ústrania. Do popredia vystúpili oslavy, rozlúčka Juraja Kucku, ale aj Lukáša Pauscheka, Siemena Voeta a Idjessiho Metsoka. Tiež ste to tak cítili?

„Áno. Futbalu nepomohla červená karta pre Gurama už v 25. minúte. Škoda toho, lebo potom to nebolo o vysokej úrovni.“

Ale vďaka tomu ste zase vynikli vy. Mužstvo ste neraz podržali bravúrnymi zákrokmi.

„Radšej by som nevynikol… Kiežby to bol normálny zápas. Logicky, že som mal po vylúčení viac roboty, ale myslím si, že aj bez toho by to bolo zaujímavé, lebo Košice hrajú dobrý futbal. Museli sme sa stiahnuť a viac behať. Našťastie, neinkasovali sme a ja som si pripísal v Niké lige prvé domáce čisté konto v Slovane. Je to pre mňa určite pozitívum, ale vymenil by som ho za taký normálny zápas.“

Normálny zápas by to nebol tak či tak už len pre rozlúčku Juraja Kucku s profesionálnou kariérou.

„Bol to jeho deň. Kuco si ho zaslúžil, spravil veľmi veľa nielen pre Slovan, ale pre celý slovenský futbal. Verím, že si to užil. Jeho rozlúčka bola pekná a zároveň smutná. Jeho rozhodnutie treba rešpektovať. Ďakujem mu, že som s ním mohol stráviť jeden rok v spoločnej šatni a takisto pár reprezentačných zrazov. Prajem mu pevné zdravie.“

Bude vám veľmi chýbať?

„Určite áno. Každého sa dá nahradiť len do určitej miery. To, čo Juraj dával mužstvu, či už z pohľadu osobnosti alebo v tréningovom procese, bolo niečo výnimočné. Od takého hráča sa naučíte veľmi veľa. Reč je o obrovskom profesionálovi. Bola radosť ho sledovať každý deň.“

O jeho veľkosti svedčí už to, že tak trochu v úzadí zostali ďalšie tri rozlúčky.

„Oni neuzavreli profesionálnu kariéru, len pôsobenie v Slovane. Ale aj pre nich to bolo emotívne. Zvlášť, keď hovoríme o Lukášovi Pauschekovi, ktorý je tunajší odchovanec a strávil tu dlhé roky. Každému z odchádzajúcich chalanov želám len to dobré, najmä pevné zdravie a veľa úspechov.“

Štyri odchody predznamenávajú veľkú obmenu kádra. Rozmýšľate nad tým, ako bude Slovan vyzerať v ďalšej sezóne?

„Zbytočne by som rozmýšľal, keďže ja to ovplyvniť nemôžem. Verím, že budeme mať opäť silné mužstvo a znova dokážeme niečo veľké.“

Tento ročník mal asi všetko – titul, Ligu majstrov, lúčenia…

„Asi áno. Až sa mi trasú nohy, aká únava na mňa došla. Hlava sa mi točila už vtedy, keď sme v zápase so Žilinou spečatili titul. Pri každom zákroku som dvojmo videl loptu. Bolo toho naozaj veľa a pre mňa to bola skvelá skúsenosť. V každom prípade, máme za sebou úspešnú sezónu.“

Viete si predstaviť, že by sa dala ešte prekonať?

„Predstaviť si to viem, musíme sa o to pokúsiť. O tom je šport. Stále sa musíte snažiť víťaziť a dokázať niečo veľké.“

Na čo budete najviac spomínať práve vy?

„Je toho veľmi veľa, ale najsilnejšie emócie som cítil po postupe do hlavnej fázy Ligy majstrov. Odveta s FC Midtjylland mala asi všetko. Otočili sme na 3:2 v závere, čo bol asi najkrajší večer v mojej kariére.“

Čakajú vás ďalšie silné emócie na Tehelnom poli, alebo sa už rysuje váš prestup do silnejšej súťaže?

„Naozaj neviem. Úprimne, z týchto otázok som už trochu unavený. Rád by som vám odpovedal, ale možno vy v médiách viete viac. Môžem sa pýtať ja… Teraz vážne. Neriešim to. Teší ma, že som zdravý a že môžem hrať. Uvidíme. Každý sa tým zaoberá a pritom mám ešte na dva roky zmluvu, takže asi zostávam. Nikam sa netlačím. Myslím si, že je na mne vidieť, ako dobre sa tu cítim.“

Na záver sa predsa len vráťme k zápasu. V podstate už išlo len o to, kto získa korunu pre kráľa strelcov. David Strelec vyrovnal gólom do siete Košíc Tigrana Barseghjana a obaja skončili na čele s dvadsiatimi zásahmi. Počas duelu si však príliš neprihrávali… Ako ste to vnímali z bránky?

„Nechcem to nejako rozoberať. Počas celej sezóny si navzájom dopriali, loptu si vždy posúvali. Teraz to už však bolo pre oboch určite veľmi náročné. Nemyslím si, že by nechceli, ale po vylúčení boli hore osamotení.“