Na snímke vľavo tréner Slovenska Oliver Vidin. (zdroj: TASR)
Srbský kouč Oliver Vidin prevzal mužskú reprezentáciu iba nedávno. Od začiatku deklaruje, že v prebiehajúcej predkvalifikácii MS 2027 nemôže mať Slovensko skromnejšie ambície než je postup.
Po víťaznom debute však prišli dve zaváhania, a tak o všetkom rozhodne až stredajší súboj s Ukrajinou, na ktorý vedno s asistentmi Wojciechom Walichom a Marošom Helmecym svojich zverencov intenzívne pripravoval.
Víkendový zápas Ukrajiny so Švajčiarskom (73:64) sa vyvinul celkom vo váš prospech, súhlasíte?
„Nemyslím si, že v náš prospech. Aj keby vyhrali Švajčiari, museli by sme vyhrať o jeden bod. Takto musíme o dva či tri. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že my musíme zvíťaziť, aby sme išli ďalej. Od začiatku som cítil, že to bude takto, že každý z tejto trojice bude mať príležitosť, iba to treba dokázať na palubovke.“
Po prvom strete s Ukrajinou ste netajili nespokojnosť, no keď ste ho analyzovali, čo ste zdôraznili svojim zverencom? Čo z tých poznatkov sa prenieslo do „game planu“ pre stredajšiu odvetu?
„V prvom rade sme si ten zápas prehrali, lebo sme nemali rotáciu, ktorú potrebujeme mať, aby sme mohli hrať takým štýlom, ktorý je pre nás víťazný. Mám na mysli štýl, keď často striedame viacerých hráčov na obvode, hrajú krátke striedania – troj či štvorminútové – a počas nich odovzdajú maximum...
Ak súper hrá fyzicky, musíte hrať fyzickejšie. Potrebujete časté zmeny. Lenže nemali sme pre zranenie Matúša Malovca, hrajúceho na pozícii tri, ktorý má dobré telesné parametre. Po minúte sme prišli o Hliváka, ktorý potom nehral ani vo Švajčiarsku. Pritom v prvom stretnutí bol možno našim najlepším hráčom, mal najvyššie +/- hodnotenie.
Ukazuje sa, že bez dvoch hráčov z rotácie je to ťažké. To sa nám prihodilo aj vo Švajčiarsku, kde sa rýchlo vyfauloval Šimon Krajčovič. Keby sme mali šiestich hráčov na obvode a točili ich ako v prvom dueli proti Švajčiarom, bol by to iný príbeh. Proti Ukrajine sme to videli v prvom polčase, keď sme vyhrávali. Ale v momente, keď nie je rotácia, náš výkon padá.“
Nemôžeme si dovoliť stratené lopty. Druhá vec, musíme zastaviť ich útočný doskok. Tam nejde ani o silu, ale skôr o chcenie. My musíme zostať sústredení a viacej chcieť.“
Aká je situácia v kádri pred posledným vystúpením v rámci tejto predkvalifikácie?
„Hlivák je naďalej zranený a nebude hrať. Uvidíme, čo Merešš s kolenom, na koľko minút môže vybehnúť. Ďalší hráči majú tiež nejaké zdravotné problémy, ale hrajú. Timo Malovec je preťažený, lebo v každom zápase hrá cez tridsať minút, čo na tejto úrovni nie je ľahké.“
Od začiatku nebolo isté, či Timotej Malovec pre školské povinnosti v USA zasiahne vôbec do prvého duelu, no odohral tri doterajšie a nastúpi aj vo štvrtom...
„Je to pre nás veľká vec. Timo je v tejto zostave nenahraditeľný. Je vysoký, má dobré telesné parametre. Nemáme iného hráča, ktorý by dokázal pendlovať z pozície na pozíciu, z tri na štyri, podľa toho, kde ho potrebujeme viac. Veľmi by nám chýbal, keby ho nebolo.“
Vo Švajčiarsku na seba výrazne upozornil aj debutant Peter Kováčik. Bolo to pre vás príjemné prekvapenie?
„Nie je to pre mňa prekvapenie. Videl som na tréningu, čo chlapec dokáže. Už nie je taký mladý, má dvadsať rokov. Je len o rok mladší od Tima Malovca. Zhovárali sme sa spolu. Budúci rok s ním budeme veľmi seriózne počítať a ja verím, že s každým rokom bude lepší a lepší a bude môcť stále viac odovzdávať slovenskej reprezentácii na ihrisku.“
Teraz ste mali týždeň bez zápasu. Mohli ste viac potrénovať. Ako z tejto perspektívy vyzerali dni pred najdôležitejším, záverečným duelom?
„Viac riešime taktiku. Tréningy sú kratšie, hodinu a štvrť, maximálne hodinu a pol. Väčšia intenzita, ale v kratších časových úsekoch. Tak sme trénovali, tak sme hrali. Uvidíme, čo nám to prinesie, ale sme pripravení. Nemôžeme si dovoliť stratené lopty. Druhá vec, musíme zastaviť ich útočný doskok. Tam nejde ani o silu, ale skôr o chcenie. My musíme zostať sústredení a viacej chcieť.“
Takže v stredu večer to bude – ako Američania hovoria – zápas „do or die“, teda dokáž to, alebo zhyň, však?
„Presne tak.“
