Keď Matej Tóth ukončil v roku 2021 kariéru, postupne prevzal po ňom štafetu najlepšieho slovenského chodca. Odvtedy to potvrdzuje na každom svetovom vrchole. Minulý mesiac na atletických MS v Tokiu skončil siedmy v pretekoch na 35 km.
DOMINIK ČERNÝ mal v cieli dvojnásobnú radosť, aj jeho snúbenka Hana Burzalová dosiahla na rovnakej trati životný výsledok, bola dvanásta. Svoj dlhoročný vzťah pred dvoma týždňami zavŕšili svadbou. Dobrý dôvod, aby sme rozhovor s 27-ročným členom Dukly Banská Bystrica o stravovaní začali odvíjať od svadobného stola.
Boli ste na hostine disciplinovaní?
„Úplne nie. Svadbu sme plánovali tak, aby bola až po sezóne. Tá sa vydarila, takže nebol dôvod striktne dohliadať na disciplínu v jedení. Nejaký koláč, prípitok aj pivo bolo, ale nič extra.“
Odolali ste svadobnej torte?
„Nie. Mali sme až dve. Jeden deň sme ochutnali jednu, na ďalší deň druhú. Jedlo bolo dobré. Mali sme na výber tri, bola tiež klasická polnočná kapustnica. Museli sme s Hankou dopĺňať energiu, lebo sme tancovali do šiestej do rána.“
Je pre chodcov nebezpečné, ak sa počas sezóny nekontrolujú v jedení? „Musíme dbať na hmotnosť, pretože každé kilo spomaľuje výkon. Na druhej strane nedostatkom môže prísť k energetickému deficitu, čo tiež negatívne ovplyvňuje výkon. Preto je veľmi podstatné strážiť si jedálniček.“
Čím je vaša strava ako vytrvalostného športovca charakteristická?
„Je racionálna. Mala by obsahovať všetky mikro aj makro nutrienty. Preferujem stravu zloženú prevažne z komplexných sacharidov a vyváženú stratégiu, s určitým počtom kusov ovocia a zeleniny.“
Tri dni pred pretekmi nejeme absolútne žiadne strukoviny ani zeleninu, ovocie iba obmedzene. Pijeme len vlažné alebo teplé nápoje.“
Ako vyzerá vaše zvyčajné denné menu?
„Raňajky pred tréningom sú ľahšie. Najčastejšie špeciálna ovsená kaša, pečivo, banán. Obed je u mňa najkomplexnejšie jedlo, má obsahovať dostatok bielkovín, tukov a sacharidov. Večera ľahšia, aby organizmus cez noc čo najefektívnejšie zregeneroval.
Dôležité však je, čo jeme tri dni pred pretekmi, aby sme pripravili žalúdok a črevá na výkon.
Nejeme absolútne žiadne strukoviny ani zeleninu, ovocie obmedzene. Je veľa zásad, ktoré pred pretekmi dodržiavame, no toto je zásadné. Pijeme už len vlažné či teplé nápoje, žiadne bublinkové. Skrátka, aby nebolo v tele nič prebytočné a organizmus sa cítil ľahký.“
Čo znamená špeciálna ovsená kaša?
„Pripravujeme ju s naším nutričným špecialistom Liborom Vitekom, ale pôvodný recept pochádza od Hankinho brata, ktorý je bývalý profesionálny hokejista, dnes už tréner.
Tvorí ju ovsená kaša, rastlinné mlieko, orechové maslo, najčastejšie arašidové kvôli zníženiu glykemického indexu. Keď sa kaša uvarí, pridáme jogurt, v prípravnom období plnotučný, počas súťaž nej sezóny nízkotučný, bobuľové ovocie a za hrsť orechov. Vlašské alebo mandle.
Orechy jeme každý deň. Sacharidy znamená ryža, zemiaky, cestoviny, rôzne druhy strukovín. Určite nie čokoláda. Mäso jem kuracie, hovädzie, ale aj morské plody či ryby.
Nepreferujem príliš veľa bielkovín. Snažím sa, aby som ich prijal primerane, čo je jeden - jeden a pol gramu na kilogram hmotnosti. Celkovo je to u mňa do sto gramov bielkovín, čo je veľmi ťažké neprestreliť.“
Jete rád?
„Áno. Keď mi chutí, je to pre mňa aj signál, že je všetko v tele v poriadku.“
Čo máte najradšej?
„Nedávno sme sa s Hankou snažili prísť na to, aké jedlo mi nechutí. Nenašli sme nič. Moja srdcovka sú však slané hranolčeky s kečupom, už od detstva.
Stane sa, že si ich dám aj počas sezóny, na doplnenie energie. Hlavne keď mám energeticky náročné dni a spálim šesť-sedemtisíc kalórií. To neviem na hradiť bežnou racionálnou stra vou, tak je priestor aj na hranolčeky.“
Často chodíte na dlhé sústredenia, hlavne do Južnej Afriky. Ako sa tam stravujete?
„V Afrike je veľmi dobrá strava i cenovo veľmi dostupná. Napríklad veľký hovädzí stejk, osemstogramový na celý tanier vyjde na osem-desať eur. U nás v reštaurácii by stál 40-50 eur. V supermarkete sú tiež oveľa nižšie ceny ako u nás.
Na sústredení máme stravu zabez pečenú, alebo si varíme sami. Máme výhodu, že náš tréner Roman Benčík, prípadne Ľuboš Machník, ak je s nami, sú na sú stredení aj kuchári. Varia, aby nám ušetrili čas, chodia tiež na kupovať do supermarketu.“
Takže nie je náročné pripra viť jedlo ani v odľahlých destináciách?
„V dnešnom svete to nie je problém asi nikde. V Južnej Afrike je často výber lepší ako u nás. Vonku najčastejšie máme problém s vodou, nie je vždy pitná. Riešime to filtrovanými vodami alebo nákupom veľkých galónov vody. Takmer som za budol...
V zahraničí nemáme možnosť dať si bryndzové halušky. Už sme si zvykli, že po návrate z dlhšej cesty ideme na prvé jedlo na bryndzové halušky. Darí sa nám túto obyčaj úspešne dodržiavať už dva roky.“
Rozumiete si s vareškou?
„Áno. Aj doma zastávam po zíciu kuchára. Máme to podelené. Ja som kuchár a Hanka má na starosti upratovanie bytu. Baví ma variť, akurát narážam na časový problém.“
Ako vyzerajú vaše raňajky v deň pretekov?
„Je to zvyčajne chlieb, maslo, nejaký džem. Plus banán. Skrátka ľahké raňajky, ľahko stráviteľné.“
Pijete ráno pred súťažou kávu na povzbudenie? „Áno. Ak je dostupná kvalitná, espresso.“
Čo prijímate počas pretekov?
„Na jednej občerstvovačke máme k dispozícii istý objem tekutín. Špecificky zarobené nápoje zamerané na daný výkon a organizmus. Máme vyrátané, koľko približne litrov potu strácam, a na základe toho sa snažím dopĺňať iontový nápoj s elektrolytmi.
Na druhej občerstvovačke máme športové gély, ktoré dopĺňajú energetickú náročnosť.“
Koľko tekutín priemerne vypijete počas 35 km?
„Na MS v Tokiu to bolo šesť litrov.“
Aká kuchyňa vám najviac vyhovuje?
„Talianska. Je jednoduchá a veľmi dobre sa z nej cítim."
