Slovenského tenistu Alexa Molčana sužovali v uplynulom období zranenia natoľko, že kalendárny rok štartoval vo svetovom rebríčku ATP na 473. mieste.
Na konci marca bol dokonca 27-ročný reprezentant Slovenska na 643. pozícii, ale za sedem mesiacov urobil výkonnostný a herný skok. Molčan priblížil cestu rôznymi kategóriami turnajov a zmenu vo svojom mentálnom nastavení.
Už v druhej stovke
Na domácom Slovak Open v Peugeot aréne Národného tenisového centra v Bratislave vystupuje už ako hráč druhej svetovej stovky, v aktuálnej sezóne tak urobil skok o takmer 450 miest.
„Sezóna je zatiaľ pomerne fajn vzhľadom na situáciu, v ktorej som sa nachádzal. Vyhrabal som sa z dosť nepríjemného miesta. Som spokojný. Cieľ, ktorý sme si dali, aby som hral ďalší rok grandslamy, sa v podstate spln
Som rád, že som sa z toho dokázal vyhrabať. Nebolo to jednoduché obdobie, skrz operácie. Vynechal som toho veľmi veľa, preto som rád, že som sa ako keby niekam mohol vrátiť. Samozrejme, chcem byť ešte lepší, ale ideme postupnými krokmi. Zatiaľ smerujeme dobre,“ vyjadril sa Molčan.
Koleno aj zápästie
Operácie kolena a zápästia pribrzdili bývalého 38. najlepšieho hráča sveta natoľko, že prichádzali na rozum rôzne myšlienky.
„Všetko dokopy, psychika a fyzička. Dlho som netrénoval, dlho som nehral. Samozrejme, trpela tým psychika, pretože človek nemôže hrať turnaje a nemá ten impulz toho, čo ho najviac baví - turnaje a výhry.
Na druhej strane, keď som bol doma, tak som si to užil, lebo som bol s rodinou. Nebolo to úplne komfortné, pretože som nevedel, či ešte na to mám, či mi to zdravie ešte dovolí.
Všetky tieto pochybnosti som zrovnal a pochopil som, že stále na to mám. Teraz môžem trénovať, makať na plnú paru,“ priblížil slovenský tenista najnáročnejšie okamihy na ceste za návratom na kurty.
Raketovo dopredu
Najviac viditeľný progres prišiel od apríla do júla, za tri mesiace si vylepšil svoje postavenie o viac ako 200 miest.
„Na začiatku roka som bol na nejakom 600. alebo 700. mieste, už som išiel pomaly k osemstovke, lebo som obhajoval body.
Podarilo sa mi vyhrať dva turnaje nižšej kategórie Futures, čo mi pomohlo k tomu, aby som sa mohol dostať do hlavných súťaží na ITF turnaje.
Už to išlo a teraz som v druhej stovke. Pred dvoma mesiacmi sa mi zadarilo na dvoch challengeroch po sebe, to ma raketovo vyšvihlo dopredu,“ zamyslel sa Molčan.
Zvláštne časy na turnajoch Futures
Postupom času si prešiel rôznymi kategóriami podujatí, tohtoročnú cestu začínal na Futures. Potom prešiel na turnaje ITF a plynulo sa prepracoval na Challenger.
„Futures sú odrazovým mostíkom pre mladých hráčov, aby nabrali body. Samozrejme, hrajú to aj starší hráči, ale pre mňa to bolo také zvláštne, pretože som to naposledy hral niekoľko rokov dozadu.
Bral som to športovo, že som tam, kde som a musím takéto turnaje vyhrať, a hráčom ukázať, že kto som. Ukázal som, že patrím inde.
Na challengeroch to bolo trochu ťažšie, tam som mal pocit, že hráči, ktorí tam sú, tak to je ako keby iná liga. Pozeral som sa na to divne, ako keby mám 20 rokov a bol som v rebríčku na 500. mieste.
Dával som tomu až veľký rešpekt, ale postupom času som pochopil, že aj ja hrám dobre a viem ich zdolať, čiže to nemusím preháňať s rešpektom. Vyhral som sa, prišli výsledky, hrám challengre a chcem ísť na ATP turnaje,“ vyhlásil 27-ročný tenista.
Mentálny posun
Súčasné dianie v mužskom tenise prináša oveľa väčšiu početnosť kvalitnejších hráčov a aj bratislavský Slovak Open prilákal až 11 hráčov z najlepšej stovky.
„Challengre nie sú jednoduché, finále je vždy veľmi náročný zápas. Vyhrať dva turnaje po sebe sa často nezadarí a mne sa to vôbec nedarilo v minulosti, takže určite ma to nakoplo aj vzhľadom na situáciu, v ktorej som sa nachádzal.
Bol to pre mňa veľký mentálny posun, načerpal som z toho sebavedomie a veľmi mi to pomohlo. Všetci hráči, ktorí sú okolo 200. miesta a vyššie, tak hrajú veľmi kvalitný tenis. Triumfom v Šanghaji to len potvrdil Vacherot, pred turnajom bol na 204. mieste a zrazu vyhral tisícku.
Nikdy by som nepovedal, že práve on by to mohol. Nie je najmladší, bol to taký priemerný hráč na challengeroch a zrazu sa mu takéto niečo podarilo. Hráči okolo 200. miesta si menej veria, keď idú hrať proti najlepším a majú pocit, že nemôžu vyhrať, ale on tomu uveril,“ ozrejmil Molčan.
Impulz z Davisovho pohára
Ku skompletizovaniu úspešného návratu na kurty sa pridalo úspešné septembrové vystúpenie v Davisovom pohári, keď pomohol k triumfu nad Kolumbiou.
„Tešil som sa, že môžem konečne hrať. Keď som nehral na začiatku roka, tak som išiel s chlapcami do Chorvátska v pozícii ako keby sparing partnera. Stále som bol v reprezentácii, chýbalo mi to, že som nehral. V septembri som bol na to pripravený, dostal som šancu, využil som ju a vyhral som, čo ma potešilo,“ neskrýval pozitíva člen daviscupového tímu.
Robiť veci podľa seba
Molčanova zmena nastavenia prináša výsledky a naďalej má motiváciu pokračovať vo svojom napredovaní. „Pochopil som, že veci musím robiť podľa seba a to, čo mi najviac vyhovuje.
Samozrejme, je to o debate s trénermi, aby sme sa zhodli na tom, čo mi najviac vyhovuje. Pochopili sme, že sa nonstop u mňa nedá tlačiť na pílu, pretože príde nejaká brzda, napríklad zranenie.
Tento rok sme dosť rozumne rozvrhli, tréningový proces a turnaje, a zapadlo to do seba. Cieľom bolo, aby som sa ďalší rok dostal na grandslamy. Teraz je cieľom dostať sa aspoň do 160. miesta do konca sezóny.
Budúci rok bude samozrejme cieľom prebojovať sa do stovky. Bude to náročné, ale budem makať a robiť všetko, aby som sa tam dostal,“ dodal na záver Molčan.
