Na Jaroslava Janusa sa v Prešove spoliehajú, že ich potiahne v tabuľke vyššie ako len k záchranárskym prácam. (zdroj: Peter Jesenský)
Prešovský nováčik sa pred novou sezónou 2025/26 zbavil viacerých slovenských opôr na čele s Marcelom Haščákom a Jakubom Sujom, avšak o čosi neskôr šokoval ešte raz. Tentoraz angažovaním hráča, ktorý bol v minulej sezóne v play-off hybnou silou HC Košice na ceste k majstrovskému titulu. Podpis Jaroslava Janusa ako posily na brankársky post môže byť pre Prešov „zlatá baňa“, teda aspoň na papieri sa to tak javí.
Aké to je prejsť z tímu majstra k nováčikovi? Lebo na prvý pohľad to vyzerá na extrémnu zmenu.
„Je to zaujímavé a myslím si, že ešte len bude. Košice mám veľmi rád a držím im palce. Majú určité finančné problémy a chcú to tento rok stavať na slovenských hráčoch. Tri roky v Košiciach však hodnotím veľmi pozitívne. Je to jedna z najlepších organizácií, kde som pôsobil, ak nie vôbec najlepšia. Veľmi som si to tam užil. Prešov ma však oslovil a som rád, že to vyšlo.“
Spomeniete si, koľko to bolo rokov, čo ste nesedeli v domácej prešovskej šatni?
„Už ani presne neviem. Odchádzal som odtiaľ po deviatej triede základnej školy do dorastu a juniorky Slovana. Za tie roky štadión prešiel veľkou obmenou, išlo to tu výrazne hore, prišli sponzori, zázemie sa rozšírilo a je na vyššej úrovni. Stále je však na čom pracovať a určite treba doladiť nejaké veci.“
Čo zohralo hlavnú úlohu v prospech Prešova po majstrovskej sezóne v Košiciach?
„Je tu vízia, ktorá ma oslovila. Kompetentní ľudia chcú hokej v Prešove posunúť možno až do slovenskej špičky. Prezentovali mi niekoľko projektov do budúcnosti Prešova ako hokejového mesta. Prvý krok bol postup do extraligy a druhý bude stabilizácia výkonnosti tak, aby sme sa nebavili o posledných priečkach. Prešov sa chce dostať na takú úroveň, aby sem hráči radi prichádzali hrať a vážili si ponuky z tohto klubu. Podpísal som zmluvu na dva roky s cieľom posunúť hokej v Prešove na vyššiu úroveň.“
Tréner Rudolf Jurčenko nám prezradil, že máte dobré predpoklady na mnohé športy. Prečo teda zvíťazil hokej?
„Vyrastal som v Jarovniciach a na ulici sme hrali všetky možné športy. A mali sme to aj v rodine. Sestra hrávala tenis, brat a otec zasa futbal a mamina volejbal. A prečo ma chytil práve hokej a brankársky post? Dostala sa mi do rúk prvá brankárska hokejka „lionka“ a hneď ma to oslovilo. Prišiel som na štadión a zrazu som bol akoby v inom svete. Bola to výzva už len to, že som musel dochádzať autobusom z dediny do mesta alebo ma vozili autom rodičia.“
Jaroslav Janus už v príprave na sezónu naznačil, že niektoré zápasy môže Prešov vyhrať aj vďaka nemu. (zdroj: Peter Jesenský)
Keď sa deti rozhodujú pre šport, väčšinou chcú strieľať góly, nie im zabraňovať. Aké to bolo vo vašom prípade?
„Brankár je najťažší post v športe. Vtedy som si to, samozrejme, neuvedomoval. Učarovala mi spomenutá hokejka a asi som mal radosť, keď som zabránením gólov súpera mohol pomôcť tímu. Žijem s tým už takmer 30 rokov a stále si to užívam. Dúfam, že mi to vydrží čo najdlhšie.“
V Amerike ste boli v tíme, ktorý si vybojoval Calder Cup. So Slovanom ste si zahrali play-off Kontinentálnej hokejovej ligy a v Košiciach zasa získali dva slovenské majstrovské tituly. Čo bolo s odstupom času v kariére najpozitívnejšie?
„Nedá sa vypichnúť jeden-dva momenty, ktoré boli najlepšie alebo najcennejšie. Samozrejme, vychytaný štvrťfinálový zápas proti tímu USA na MS do 20 rokov mi veľmi pomohol v ďalšej kariére, ale nebola to jediná dôležitá chvíľa. Mal som aj ťažké sezóny, ale riadim sa heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a snažil som sa užiť si každú časť svojej kariéry. Prešiel som si rôznymi cestami a som rád, že som zdravý a stále môžem pokračovať. Vidím to tak, že pokiaľ mám čo odovzdať mužstvu, či už výkonmi na ľade alebo prenesením skúseností na mladších hráčov, je to dobré.“
V prešovskom tíme vám bude kryť chrbát 24-ročný Samuel Vyletelka. Čo sa dá o ňom povedať?
„Je odo mňa výrazne mladší, predtým sme sa nepoznali. Bol dlhý čas v zámorí, takže sa len spoznávame. Sme kamaráti a trávime čas spolu aj mimo ľadu. Na tréningoch sa výkonnostne ťaháme ako dobrí parťáci. Verím, že spoločnými silami potiahneme Prešov k dobrým výsledkom.“
S pánom trénerom Jurčenkom ste spolupracovali na začiatku kariéry a teraz sa v Prešove opäť stretávate. Čo hovoríte na jeho dlhovekosť?
„Strávili sme dosť času spolu, určite mi pomohol najmä v prvej časti kariéry do mojich 20 rokov. Teraz nadišiel čas, aby som pomohol ja jemu, respektívu Prešovu. Klobúk dolu pred ním. Veľmi ho rešpektujem a teším sa na ďalšiu spoluprácu. Ak by nemal potrebné kvality, asi by už pri tíme nebol.“
Jaroslav Janus (vľavo) so svojím staronovým trénerom Rudolfom Jurčenkom po jednom z prípravných zápasov Prešova pred novou sezónou v najvyššej súťaži. (zdroj: Daniel Šarga)
Ako ste si užívali „Koňarov“ na tribúnach v prípravných zápasoch? Zvyknú skandovať aj vaše meno.
„Vždy to poteší, keď fanúšikovia hľadajú interakciu s hráčom. Najmä v domácich zápasoch sme hrali v príprave dobre a tesne sme zdolali Michalovce aj Spišskú Novú Ves. Verím, že s ostrým začiatkom súťaže pribudne ešte viac ľudí a budeme štadión vypredávať.“
Máte odkaz pre fanúšikov?
„Držte nám palce! Prídu lepšie, ale aj horšie časy, ale tak to v hokeji chodí. Treba byť trpezlivý a užívať si zápasy, ako sa len dá. Základ je brať veci pozitívne. Nechám aj dušu na ľade, aby sa víťazilo.“
Jurčenko o Janusovi: Súťaživý typ s dobrou pohybovou kultúrou
Keď Jaroslav Janus pred 20 rokmi odchádzal z Prešova do veľkého hokejového sveta, bol pri tom Rudolf Jurčenko. Legendárny brankár ZPA Prešov sprevádzal prvé Janusove kroky v brankárskych korčuliach a potom ho sprevádzal aj počas kariéry v Slovane Bratislava aj mládežníckych výberoch Slovenska.
Po dvoch desaťročiach sa Janus vrátil do Prešova a našiel tam čoskoro 74-ročného Jurčenka, ktorý stále zastáva post trénera brankárov v tíme nováčika najvyššej slovenskej súťaže. Rozhodne si stále majú čo povedať. Tu je krátky monológ trénera o brankárovi, ktorý by mal byť základný stavebný kameň defenzívy Prešova v nadchádzajúcej sezóne.
„Poznám veľmi dobre jeho anabázu. Máloktorý slovenský brankár pochodil toľko kvalitných klubov a všade zanechal pozitívnu stopu. Mal dobrú kariéru. Odkedy sa v Prešove prvýkrát postavil na korčule, mal som ho ja pod krídlami. Začal v šiestej triede trochu neskôr ako ostatní, ale bol dobrý. V 9. triede som ho už vzal do Slovana a potom pokračoval do Ameriky.
Od začiatku bolo na ňom vidno, že niečo z neho bude. Je súťaživý typ, aj keď prehrá alebo dostane lacnejší gól, hodí to za hlavu a ihneď sa skoncentruje na najbližší zápas alebo hru. Okrem toho má veľmi dobrú pohybovú kultúru, hrá dobre aj futbal a iné športy.
Naučil sa dosahovať stabilnú výkonnosť, čo je u brankára mimoriadne dôležité. Vždy sa veľmi rýchlo učil a napredoval, stále sa zdokonaľoval. Konkurenčné prostredie ho neodrádzalo, ale pomáhalo mu. V Slovane mal pri sebe Braňa Konráda, v Amerike v tíme Norfolku, kde vyhral Calder Cup, Dustina Tokarského. Sledoval som ho aj keď bol v Amerike, keďže s jeho rodinou sme susedia na jeho ulici, tak aj prostredníctvom nich.
Celkovo dobre sa s ním robí, lebo stále chce a napreduje. Pre súčasný Prešov je brankár veľmi dôležitý post, lebo nováčik to nikdy nemá ľahké. On si to uvedomuje a berie to ako ďalšiu výzvu v kariére. Ak bude zdravý, bude veľmi veľká posila.
V Slovane som mal aj Godlu a tiež mnohí ďalší slovenskí brankári mi prešli cez moje ruky v reprezentačných juniorských tímoch: Od Lašáka, cez Staňu, Križana až po Godlu. Môžem povedať, že za obdobie samostatnosti sme vychovali na Slovensku viacero dobrých brankárov a Jaro Janus bol jeden z najlepších.
Teraz bude mať 36 rokov a je z neho vyzretý brankár, ktorý už môže odovzdávať svoje skúsenosti mladším a zároveň si ešte vie udržať svoj post v bránke výkonnosťou. Možno má trochu ťažšie srdce na reprezentačných trénerov, že ho v poslednom čase nezavolali, keď mal dobrú formu. Ale to platí aj o iných starších brankároch a reprezentácia je iná téma.“
