Ondrej Molnár patril v ročníku hráčov narodených 2005 k najväčším slovenským talentom. Incident na školskom florbalovom turnaji spred troch rokov ho pripravil o šancu v mládežníckych reprezentáciách, kde dostal trest. Po troch rokoch v kanadskej juniorskej OHL sa vrátil do rodnej Nitry. V nabitom kádri by rád potvrdil svoj ofenzívny talent. V otvorenom rozhovore dvadsať ročný útočník vysvetľuje aj moment, ktorý mu negatívne ovplyvnil kariéru.
Keď sa pozrieme na káder v Nitre, núka sa výzva vybojovať si v ňom stabilnú pozíciu... Čo poviete?
„Vnímam to pozitívne, stále som mladý hráč. Dodá mi to ďalšie skúsenosti. Teším sa na novú výzvu. Je tu storočnica, som domáci. Potenciál máme veľký. Verím si, je len dobré, že je aj na tréningoch veľká konkurencia. Musíme ísť naplno, nikto nemá miesto isté.“
V príprave ste mali smolu. Zlomili vám palec na ruke. Ako to je vážne?
„Mám to zlomené, ale chcem s tým hrať. Môžem s tým strielať. Do začiatku sezóny by som mal byť úplne v poriadku. Chcem hrávať aj preto, aby som nevypadol z rytmu. Mám zápasové tempo.“
Chcete sa ukázať o to viac, že na začiatku sezóny bude chýbať pre zranenie najlepší hráč tímu Samuel Buček?
„Uvidíme, chcem hrávať aj v presilovke. Myslím si, že na to mám, všetko bude závisieť od mojich výkonov. Musím si nastaviť hlavu. Neberiem sa už ako junior. Mám na to, aby som bol jedným z lídrov.“
Prvé dva útoky sú v Nitre extrémne nabité. Ste pripravený, že popri uzdravení kádra na vás môže ostať len tretí útok?
„V Nitre máme všetky štyri útoky ako prvý. Nie je to vôbec problém. Skôr bude dôležité, aby sa našli vyrovnané dvojičky, trojičky.“
V kádri sú aj draftové nádeje Tomáš Chrenko a Adama Nemec. Sledujete ich? Spomeniete si aj na svoje začiatky?
„Je to pre chlapcov super, sú šikovní hráči. Rád im pomôžem, snažia si osvojiť informácie. Nitra to robí dlhodobo výborne s mladými. Potom sa im to vracia. Tiež som tu bol s košíkom od pätnástich...“
Vašu kariéru ovplyvnila bitka na školskom florbalovom turnaji, po ktorej ste dostali zákaz hrať za mládežnícku reprezentáciu. Ako sa na celú situáciu pozeráte s odstupom času?
„Vnímam to ako minulosť, nevraciam sa k tomu. Predtým ani potom som nemal žiaden incident, ani priestupok. Samozrejme, že mi je ľúto, čo sa stalo tomu chalanovi. Na druhej strane si stojím za svojim, že som sa bránil. Zmenil som sa ako človek, každá zlá vec je na niečo dobrá. Možno som mohol byť inde, ale už sa k tomu nevraciam. Snažím sa prijať ako to je, pozerať sa stále dopredu. Je to škoda, mohol som byť aj draftovaný."
Myslíte si, že vám ušiel draft najmä pre spomínaný incident?
„Myslím si, že určite kvôli tomu. Je to smutné.“
Už sa všetko vyriešilo?
„Áno, nepozerám sa na to, je to za mnou.“
Vráťme sa k trom rokom v kanadskej juniorke. Nechceli ste sa vrátiť do Európy skôr?
„Nechcel som zostať ako starší hráč v juniorke, lebo si myslím, že som tú ligu prerástol. Nedávalo mi to na konci veľa. Skúšali sme sa dostať na farmu, ale s agentom sme si vyhodnotili, že bude lepšie tam ísť ako podpísaný hráč. Lepšie to načasovať. Určite sa chcem do zámoria vrátiť.“
Počuli sme, že Nitra bola v hre už vlani. Čo ja na tom pravdy?
„Určite to bolo v hre, ale chcel som dohrať sezónu v OHL. Pozitívne je, že som sa naučil dobre anglicky. Veľmi dobrú podporu som mal aj od rodiny, v ktorej som býval. Zlepšil som sa aj hokejovo, pre Nitru som sa rozhodol až teraz.“
Zahrať dobre v Nitre, dostať sa do reprezentácie a vrátiť sa do zámoria... Dobre to chápeme?
„Áno. Pre mňa sú inšpiráciou chlapci ako Oliver Okuliar, Pavol Regenda alebo Miloš Kelemen, ktorí si vybojovali zmluvy aj bez draftu. Celý život som rád reprezentoval, mal som ísť aj na šampionát do dvadsať rokov. Ušli mi dva, aj osemnástky, čo ma zamrzelo, ale nedopadlo to dobre. Verím, že smerom k seniorskému národnému tímu to bude lepšie.“
Cítite krivdu, alebo to už beriete ako motiváciu?
„Bolo to ich rozhodnutie, rešpektujem ho, aj keď hokejovo som do tímov patril. Teraz to určite beriem ako motiváciu.“
Kedysi vám to v mládeži išlo veľmi dobre s Daliborom Dvorským a Jurajom Pekarčíkom. Túžite si zopakovať spoluprácu v seniorskej reprezentácii?
„S chlapcami sa poznám roky, boli sme veľmi dobrá partia. Spomenul by som ešte Alexa Čiernika. Výsledok na Hlinkovi bol kedysi výnimočný. Určite by som si s chalanmi zahral rád v národnom tíme.“
Fanúšikovia veľmi nesledujú zámorské juniorky. Ako ste sa zmenili po hernej stránke?
„Som viac obojsmerný hráč, zlepšil som sa po defenzívnej stránke. Naučili ma tam brániť, zrýchlil som korčuľovanie. Niekedy som veľa nahrával, teraz to beriem viac na seba. Mužský hokej bude náročnejší, ale som pripravený.“
Naučili vás brániť až v Kanade?
„Do zámoria som prišiel iba ako ofenzívny hráč. Pozerali na mňa, čo robím. Musel som sa začať vracať, na menšom ihrisku nesmiete dupľom vypustiť obranu. Bolo tam množstvo súbojov, tak sa to na mňa prirodzene nalepilo, že musím hrať na obe strany. Ak som dobre nebránil, vznikal v defenzíve chaos. Dobre mi to vysvetlili, hrá sa mi dnes jednoduchšie. Keď začnete dobre v obrane, ide sa vám ľahšie do útoku.“
Pamätáme si, že ste aj pri rozhovoroch ste boli hanblivý, myšlienky ste nevyjadrovali ako teraz. Pomohla vám aj po tejto stránke Kanada?
„Určite, už aj doma bývam sám. Nie som junior. Treba sa k tomu postaviť ako chlap. Komunikácia s médiami k tomu patrí.“
Pri vašej minulosti budú „hejteri“ čakať na vašu chybu viac, ako pri iných hokejistoch. Uvedomujete si to?
„Nebojím sa, že sa niečo stane. Som vyrovnaný človek, aj keby niečo prišlo, vyriešim to s chladnou hlavou.“
Od podobne talentovaného hokejistu sa čakajú najmä body, góly. Ste na to pripravený?
„Počítam s tým, ale v prvom rade chceme niečo dosiahnuť, ako tím. Ak mi dajú rolu, že mám viac brániť, budem to robiť.“
Pre vás - ako rodáka z Nitry - čo znamená hokejová storočnica?
„Obrovskú motiváciu, je nás tu dosť veľa domácich. Berieme to vážnejšie, ale nechceme si na seba vytvárať tlak. V Nitre je každý rok kvalitný klub. Pravdou však je, že nás nezaujíma nič iné ako titul.“
Doma to máte o to ťažšie, že sa nečakajú len výhry, ale aj pekný hokej. Ako to vnímate?
„Baví nás to tu hrať, máme výborných fanúšikov. Vedia pochopiť, že príde aj horšie obdobie.“
Ste najlepším klubom v lige s najhorším zimákom. Čo na to vravíte?
„Je to tak, ako to je. Verím, že sa dočkáme nového štadióna. Zaslúžime si to.“
