Brankár HK Nitra Dylan Ferguson. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Dylan Ferguson je zaujímavou posilou pre HK Nitra. Dvadsaťšesťročný brankár si zachytal v minulosti aj v troch zápasoch v NHL.
V minulom ročníku bojoval so Samuelom Hlavajom o post jednotky v Iowe Wild v AHL.
Prečo ste sa rozhodli pre ponuku Nitry?
„Prvým dôvodom bolo, že chcem chytať vo veľa zápasoch. Posledné dva roky som nedostal v zámorí veľa príležitostí. Javilo sa mi, že toto je najlepšia možnosť, čo sa mi ponúkala. Hrával som v AHL, KHL, pár zápasov som dostal v NHL. Mal som problémy so zraneniami. Potrebujem dobrú sezónu.
Zoberte si, že Calvin Pickard chytal pred pár rokmi tu za rohom vo Viedni a posledný rok bol vo finále NHL v drese Edmontonu Oilers. Stále sa chcem vrátiť do NHL. Slovenská extraliga je slušná súťaž, ktorú tiež pozorujú skauti. Chcem im ukázať, že môžem chytať konzistentne na vysokej úrovni.“
Nitra hrá veľmi ofenzívnym štýlom, zrejme budete mať mnoho práce, tešíte sa na to?
„Áno, veď to je moja robota, pomôcť tímu za každej situácie. Chcem, aby spoluhráči mali pocit, že majú za sebou brankára, ktorý predvedie veľké zákroky.“
Váš tím vyzerá pred sezónou ako suverénny favorit na titul, vedeli ste to pred príchodom?
„Dostalo sa mi to do uší a je to veľké pozitívum. Každý hráč to chce. Vyhral som v minulosti titul v ECHL a bol to najlepší pocit. Bude to náročná sezóna, určite však chceme s Nitrou získať titul.“
Dylan Ferguson na tréningu HK Nitra. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Máte rád podobný tlak, že len titul je úspechom?
„Je to viac motivácia ako tlak. Nazval by som to, prirodzeným očakávaním.“
Vedeli ste pri podpise, že HK Nitra oslavuje storočnicu?
„Áno, povedali mi to, keď sme ešte rokovali. Je tu veľká história a je skvelé byť jej súčasťou.“
Manažér Tomáš Chrenko nám prezradil, že nie ste typickým cudzincom, ale už pred príchodom ste si vyhliadli byt a podobné veci, čo k tomu môžete povedať?
„Moja priateľka, ktorá teraz prichádza za mnou, si všetko okolo zisťovala. Chcela vedieť, kde budeme bývať, aké sú tu reštaurácie, bývanie a veci, čo by sme mohli spolu podniknúť. Sama bude učiť deti angličtinu, aby si niečo privyrobila. Povedala mi o Nitre všetko.“
V minulom ročníku bol vašim konkurentom v bránke Iowy Wild aj slovenská reprezentačná jednotka Samuel Hlavaj, aký ste mali vzťah?
„Samo bol jedným z mojich parťákov v tíme. Vychádzali sme skvele. Je výborným brankárom. V Iowe to bolo náročné, lebo nikto nečakal, že Jesper Wallstedt ostane dolu na farme. Boli sme tam traja. Ani ja som nechytal veľa, o to viac si cením šancu od Nitry.“
Má Hlavaj šancu byť NHL brankárom?
„Jednoznačne som tom o presvedčený. Od druhej polovice minulej sezóny bol suverénne naším najlepším brankárom v Iowe. Zobral si miesto jednotky pre seba a už ho nepustil.“
O Wallstedtovi sa dlho hovorilo, že je generačným talentom, draftovali ho v prvom kole, majú to brankári o to náročnejšie, keď je podobný typ tlačený dopredu?
„Určite to bolo ťažšie. Úprimne vám poviem, že to malo byť na farme len o mne a Samovi. Vedenie Minnesoty sa však rozhodlo nechať na farme aj Wallstedta. Niekedy to tak chodí v profilige. Predsa len ja už budem mať 27 rokov a podobná situácia pre mňa nebola dobrá. AHL je skôr liga pre mladších hráčov, aby sa zlepšovali."
V NHL dostane minimum brankárov väčšiu šancu pred 25. narodeninami, ako to celé vnímate?
„Je to určite ťažké najmä pre brankárov, ktorí majú kontrakt len pre AHL. Ak si spravíte v lige dobré meno, viete si zarobiť. Väčšinou to však môže byť tak, že sú veľké rozdiely. Hráč môže zarobiť 500 tisíc, ale aj 50 tisíc dolárov za sezónu."
Keď si trúfate stále na NHL, motiváciou môže byť kariéra Tima Thomasa, ktorý sa dostal do profilige po tridsiatke, čo poviete?
„To by bolo pekné. Ukázal som, že viem chytať aj na úrovni NHL. Rád by som sa tam znova dostal. Brankár to má však ťažšie. Vždy, keď sa ma niekto spýta, či hrám hokej, odpoviem mu, že som brankár. Je to šport v športe, porovnateľný možno len s quarterbackom v americkom futbale.“
Mali ste obľúbeného brankára, keď ste vyrastali?
„Ako som vyrastal, čítal som skvelú knihu Patricka Roya. Obdivoval som ho, podobne aj Roberta Luonga, keď chytával za Vancouver. Mal som aj možnosť ho stretnúť, keď som mal dvanásť rokov. Po nich dvoch som obdivoval Marc-Andreho Fleuryho, s ktorým som mal šancu zachytať si aj vo Vegas a potom v Minnesote. Je skvelý človek. Aj to je súčasťou našej práce, keď si to viete užiť a robiť si srandu, lebo brankársky post je extrémne náročný na psychiku.“
Fleury mal na dnešnú dobu už neobvyklý atletický štýl chytania, ako ste sa na to pozerali?
„Chytal tak, ako vedel a naučil sa, preto bol tak výborný. Vidím to na sebe, počas kariéry som zbytočne počúval príliš veľa ľudí a menil som štýl, čo nebolo dobré. Teraz sa snažím chytať tak, ako to sám cítim, že je najlepšie. Keď zastavíte puk, nič iné vás nemusí zaujímať.“
Nedávno oznámil koniec kariéry Jaroslav Halák, spomínate si pri ňom na niečo konkrétne?
„Vždy sa mi vynoria jeho úžasné výkony na začiatku kariéry v NHL, keď potiahol Montreal do finále konferencie. Predčil vtedy Careyho Prica a dokázal vychytať Ovečkinov Washington aj Crosbyho Pittsburgh. Ako dieťa som to sledoval. Halák ukázal, ako vyzerá chopenie sa šance, keď ju dostanete.“
Chytali ste rok aj v KHL za Dinamo Minsk, nemali ste problém s ligou v terajšej situácii?
„Celkom sa mi tam darilo, ale neporozumel som si s trénerom. Bola tam zlá komunikácia. Postupne som prestal dostávať šancu. Mohlo sa to odvinúť lepšie, ale pozerám sa už len na budúcnosť.“
Nemali ste morálnu dilemu pred podpisom?
„Keď som bol tam, sústredil som sa len na hokej. Nepozeral som politiku, ani veci, ktoré sa dejú okolo.“
