Deväťročný Dalibor Dvorský s Thomasom Stormom. (zdroj: archív T. Storma)
Patrí medzi najuznávanejších koučov zručností vo Švédsku. Pomáhal vychovať tridsiatku hráčov pre NHL. „Ak máte otvorenú mysel, chcete sa učiť nové veci a posúvať svoje levely zručností, Thomas Storm je váš človek," povedal o ňom hviezdny útočník Henrik Zetterberg. Medzi odchovancov 68-ročného trénera Thomasa Storma patrí aj Dalibor Dvorský.
S Daliborom ste pracovali od ôsmich rokov, aký bol, keď prišiel s rodičmi do Švédska?
„Keď je hráč podobne mladý, je ťažké ešte určiť, na čo má. Dalibor sa však odmalička javil, že je zručný a mal hokejové srdce. Pamätám si, ako mal náročný program, veľa tréningu, veci okolo správneho stravovania. Páčilo sa mi, ako to zvládal. Vo Švédsku to nie je obvyklé absolvovať také množstvá.
U nás si o vás ľudia hneď myslia, že ste sa zbláznili. Napriek náročnému programu bol Dali vždy šťastný a nikdy som ho nevidel unaveného. Neustále sa chcel zlepšovať, počúval a snažil sa učiť nové veci. Mal som rýchlo problémy, aby som pre neho našiel nové cvičenia, lebo sa veľmi rýchlo učil. Základy pochytil hneď.“
Pri jeho hre vás najviac zaujme streľba, ako ste ju vnímali od jeho mladých rokov?
„Pomohlo mu, že sme trénovali streľbu v náročných situáciách, ktoré nie sú obvyklé. Strieľali sme z jedného kolena alebo po otočke. Na začiatku sa tak sústredil na cvičenia, ale netriafal bránku.
Po pár týždňoch mu to však šlo skvele a vedel trafiť horný roh po otočke, alebo z prvej, či po teči. Postupne sme pridávali náročnejšie veci, ktoré volám cirkusantským tréningom. Verím, že ak chcete byť výborným hokejistom v NHL, švédska hviezda Toronta William Nylander je toho príkladom. Musíte mať úžasné zručnosti a top koordináciu pohybu a očí.
Špičkoví hráči to všetko vedia, lebo podobné veci trénujú odmalička. Robia veľa s hokejkou aj mimo ľadu, žonglujú s loptičkou na hokejke, či o stenu. Kedysi bol hokej o bitkách a tvrdosti, nemal som to rád. Stále je hokej náročný a tvrdý, ale potrebujete viac zručných hokejistov.“
Dalibor Dvorský s Thomasom Stormom. (zdroj: archív T. Storma)
Hovorí sa o vás, že máte skvelé oko na talent. Kedy to vzniklo?
„S hokejistami pracujem vyše päťdesiat rokov. Naučil som sa to. Nikdy pred mladými hráčmi nehovorím, že na to nemajú. Stalo sa mi to možno raz, keď som povedal rodičom, aby zmenili šport, lebo ich syn na to nemá. Nikdy neviete, z koho sa vypracuje top hokejista.
Dnes musíte začať s hokejom veľmi mladý, lebo najvyšší level je tak vysoko, že nemôžete hrať tenis, futbal a v pätnástich si povedať, že chcete hrať hokej. Nemáte dostatok času, aby ste sa všetko naučili. Z tohto hľadiska si myslím, že Švédsko bude mať v budúcnosti problémy, lebo náš hokejový zväz brzdí hráčov a tímy, ktoré príliš veľa trénujú.
Myslím si, že to nie je cesta. Je dôležité odmalička naskočiť na cestu, ktorá je správna. Určite si aj Dalibor vypočul svoje za to, že si nedá fastfood z McDonaldu a radšej si dá pre dobrú budúcnosť jogurt a banán, ale to sú veci, ktoré vás odmala posunú ďalej.“
Vašimi rukami prešlo množstvo mien, koho by ste vypichli z hokejistov, ktorým ste pomohli ku kariéram v NHL?
„Najviac z nich vyčnievajú Nicklas Lidström, Pavel Daciuk a Hernik Zetterberg. Mali sedemnásť, osemnásť rokov, keď som s nimi pracoval. Naučil som sa od nich mnohému. Prišli po hodinách hokejbalu, korčuľovania a individuálnej prípravy.
Vychoval som skoro tridsať hokejistov, s ktorým som začal pracovať od ôsmich, deviatich rokov až do tínedžerských rokov a dostali sa na úroveň NHL. Dočkal som aj v Tumbe Stanley Cupu, keď ho doniesol Kevin Stenlund za triumf s Floridou Panthers.
Kevin nie je hviezda, ale je veľký chlap, ktorý odviedol skvelú robotu. Hral skvele v oslabeniach, keď bol v najlepšej forme, tak tím nedostal gól počas jeho 300 striedaní, pritom hral čast spomínané oslabenia! Jeho otec mi prvýkrát volal, keď mal deväť rokov. Rozprával som vtedy s mladým hráčom, že by som chcel, aby aspoň jeden doniesol do Tumby Cup. Vlani sa to konečne podarilo. Bola z toho veľká party, na zimák prišlo asi okolo tisíc ľudí.“
Koho by ste ďalej spomenuli?
„Určite Gabriela Landeskoga, pri ktorom som bol šťastný, že sa dokázal tento rok vrátiť. Celkovo ročník hráčov 1992 z Hammarby bol špeciálny. Pracovali s veľkým srdcom. Traja hráči to dotiahli až do NHL.
Erik Gustafsson hráva za Detroit Red Wings, Patrik Nemeth, ktorý hrával roky v NHL a teraz pôsobí vo Švajčiarsku a samozrejme Landeskog. Išli sme s nimi, keď mali jedenásť na turnaj do Kanady.
Niektorí to nezvládli, ale spomínaní hráči to milovali. Vo Švédsku nás za to hanili, že boli v takom mladom veku v Kanade. Pre hráčov to však bolo veľké, keď ich brala televízia a robili už rozhovory. Milovali to. Aj preto pracovali ešte tvrdšie, nielen s tímom, ale pridávali si extra veci individuálne.“
Thomas Storm s víťazom Stanley Cupu s Floridou Kevinom Stenlundom. (zdroj: archív T. Storma )
V jeho tínedžerskych rokoch ste pracovali s Pavlom Daciukom. Bol už vtedy kúzelníkom s pukom?
„Bol talentovaný, ale ešte bol veľmi chudý. V tej dobe hrali v NHL prevažne len obrovskí chlapi. Pavel bol veľmi rýchly a inteligentný. Pamätám si, ako počas Pavlových začiatkov hovoril trénerovi legendárny Bret Hull, nech mu dá do formácie toho hráča s číslom trinásť, nepoznal ešte jeho meno.
Pochopil, že mu stačilo len čakať na puk, lebo Pavel ho skoro vždy našiel. V štyridsiatich rokoch dal množstvo gólov vďaka Daciukovi. Mal oči vzadu na hlave.“
Na druhej strane, keď ste ho videli bez výstroju, šmatlal, hrbil sa, nepovedali by ste, že môže mať tak geniálne schopnosti a pochyb, čo si o tom myslíte?
„Je to pravda, bol neobvyklý hráč. Spomínam si na príbeh, ktorý mi rozprával vtedajší generálny manažér Detroitu Red Wings Ken Holland. Sedel v hoteli v lobby, čítal si noviny a mal vyzdvihnúť Pavla. Nikto nechodil, iba starí ľudia, alebo malí. Až po chvíli ho zbadal a neveril, že je hokejistom a myslel si, že má problémy s vlastným telom.“
Aké to bolo pracovať s Lidströmom, ktorého považujú za najlepšieho obrancu histórie?
„Aj Nicklas bol veľmi chudý. V športovej škole mimo Štokholmu mi hovorili, či mu nemôžem pomôcť v posilňovni, aby pribral. Mal pätnásť alebo šestnásť rokov. Mal som pár kamarátov vzpieračov z národného tímu a tí mi hovorili, že majú steroidy, ktoré pomôžu Nickovi, aby mu narástli svaly.
Nosili ich zo Sovietskeho zväzu. To sme však nedovolili a pracovali sme poctivo, aby mu narástli svaly. Lidström bol špeciálny hokejista, s Daciukom a Zetterbergom boli veľmi tichí.
Rozprávali na začiatku málo anglicky. V kabíne sa hovorilo len po anglicky. Radšej po tréningoch ostávali dlhšie hodiny, aby nebol nikto v šatni, keď tam prídu. Viac trénovali a stali sa kamarátmi, čo sa ukázalo potom aj na ľade.“
Na záver odbočme od hokeja. Okrem trénovania ste vášnivým cyklistom a roky ste obdivovali Petra Sagana. , čo k tomu môžete povedať?
„Sagan bol úžasný. Čo dokázal na Tour de France alebo keď bol trojnásobným majstrom sveta. K tomu dokázal robiť šou, nebol ako iní cyklisti, vedel sa predať. Ako keď jazdil na zadnom kolese do cieľa, ktorý bol na konci stúpania.
Obdivoval som aj jeho záver kariéry, keď bol na olympiáde v horskej cyklistike (v Rio de Janeiro 2016 - pozn.). Dodnes si pamätám, ako švédsky komentátor hovoril, že nemá body v rebríčku a pred ním je množstvo pretekárov. Za päť minút bol medzi prvými, no zabrzdili ho defekty.“
