Slovenské futbalistky uzavreli októbrový zraz prípravným zápasom proti Maďarsku. Pre Michaelu Martiškovú mal však duel špeciálny význam – bol súčasťou jej premiérového pôsobenia v ženskej reprezentácii. Devätnásťročná útočníčka si tak pripísala prvé štarty medzi ženami.
Splnený sen
Čo vravíte na zápas s Maďarskom, v ktorom ste prehrali 0:1?
„Bol to fyzicky náročný zápas, čo ste mohli vidieť. Súperky boli pri držaní lopty dominantné a my sme ju niekedy až tak nevážili. To nás neskôr stálo veľa síl, pretože sme sa museli vracať dozadu. K tomu pripočítajme nešťastný gól, a tak sa to aj napokon skončilo.“
Pre vás sú to však výnimočné chvíle, keďže to bol začiatok vašej reprezentačnej kariéry. Ako to vnímate?
„Určite áno. Celý tento októbrový zraz vnímam ako splnený sen. Premiérovo som nastúpila proti Ukrajine a teraz aj proti Maďarsku, za čo som veľmi vďačná.“
Čo povedať k tomu gólu, ktorý napokon rozhodol o triumfe súperiek?
„Žiaľ, aj taký býva niekedy futbal.“
Nová výzva v Taliansku
Pristavme sa pri vašom futbalovom príbehu, ktorý na Slovensku zarezonoval. Zo Slovana ste prestúpili do Juventusu Turín a následne ste sa presunuli na hosťovanie do Bologne. Ako ste to prežívali?
„Všetko to bolo veľmi rýchle a ani som to nečakala. Pre mňa je to, pochopiteľne, veľmi úspešný rok. Je totiž sen každej futbalistky a ja som zato vďačná. To, čo sa mi udialo, ma len motivuje k tomu, aby som na sebe ešte viac pracovala.“
Čo ste už stihli postrehnúť v novom prostredí? Aký je futbal v Taliansku?
„V porovnaní so slovenskou ligou je veľký rozdiel v taktike. Taliansky futbal je o tom, že stále dookola riešite taktiku.“
Zmenil status legionárky niečo vo vašom mentálnom nastavení smerom k reprezentácii?
„Myslím si, že sa nezmenilo nič. Do reprezentácie chodím vždy rovnako nastavená, pretože to vnímam ako česť, že môžem hrať za Slovensko a nosiť na sebe tento dres. Preto musím prísť vždy správne nastavená, aby som mohla s hrdosťou reprezentovať.“
