Interista Milan Szabó (vľavo) rýchlo dostupuje k strieľajúcemu Levičanovi D´mitrikovi Tricovi. (zdroj: TASR)
Presne takto znie najpodstatnejšia otázka pred utorňajším štvrtým pokračovaním finálovej série Slovenskej basketbalovej ligy. Odpoveď na ňu dá, samozrejme, až samotný duel.
Jeho úvodný rozskok je naplánovaný na 19.00 hod. a prizerať sa mu bude zhruba 3200 divákov vo vypredanej Gopass aréne na bratislavských Pasienkoch. A tiež tisíce pred obrazovkami.
Patrioti sa v obdobnej situácii ocitli pred rokom. Proti Spišským Rytierom viedli 2:0 na zápasy a všetko mohli ukončiť pred natešeným levickým obecenstvom.
Lenže Spišiaci po heroickom vzopätí síl vyhrali 75:72 a prekazili tak domácim plány. Levičania sa však revanšovali vo veľkom štýle: o päť dní neskôr triumfovali na Spiši o priepastných 40 bodov 104:64, sériu vyhrali 3:1 a domov si odviezli trofej.
Levice o titul, Inter o prežitie
Podobný scenár sa tento raz nedá očakávať – teda, že by Interu naložili o štyridsať. Avšak nie je vylúčené, že v utorok rozhodnú a ako prví zdvihnú nad hlavu celkom novú Trofej Stanislava Kropiláka pre víťazov SBL.
V hlavnom meste vyhrali Patrioti už minulú stredu 82:77 a keďže predtým uspeli aj doma 78:73, ujali sa vedenia 2:0. Lenže Bratislavčania kontrovali piatkovým víťazstvom 107:96 v Leviciach.
A hoci kouč Aramis Naglič, rovnako ako niektorí jeho zverenci už podotkli „Táto séria by si zaslúžila aj piaty zápas,“ cesta k nemu nebude jednoduchá...
Ak by sme mali podľa doterajšieho priebehu sériu predikovať, čo rozhodne duel číslo štyri, tak celkom isto disciplinovanosť a dôraz. Znie to lapidárne, no dosiaľ sme vždy videli výborný basketbal hodný finále. A predsa prichádzalo k pasážam, keď sa kopili individuálne či kolektívne chyby. Niekedy za ne mohla umná hra súpera, inokedy výpadok v koncentrácii či únava opôr.
Kto bude trestať a kto pykať?
Spomínané výpadky však boli krátke a práve rýchlosť a razancia reakcie jedného alebo druhého kolektívu rozhodovala, či z nich súper vyťaží jeden-dva koše, alebo bodovú šnúru.
Aby sme boli konkrétnejší: spomeňme si na „nešťastné“ rozhodnutia interistov Isaiaha Cousinsa a Dontaya Caruthersa v zlomových momentoch záverečných štvrtín prvého i druhého zápasu, ale tiež na záverečných päť minút tretieho duelu, keď sa Bratislavčania, hoci hrajúci pod tlakom, dopustili len jedinej straty a zahodili iba jeden nájazd na kôš a jednu šestku.
Rovnako by sa na konkrétne situácie dalo pozrieť aj z levickej perspektívy a ako príklad vytiahnuť dôležité trojky. Kým v koncovkách zápasov číslo jeden a dva prichádzali ako trest za chyby interistov, v treťom – hoci ich dali v posledných piatich minútach štyri – si so súperom vymieňali „kôš za kôš“.
Nič nie je nemožné
Inter mal dobre rozohrané už prvé finále v Leviciach, no vypadol z rytmu a v závere pykal.
O to viac sa očakávalo, ako odpovie v druhom zápase. Opäť ho lepšie rozohral, no po zmene strán ho začal strácať a v koncovke si ho pre vlastné chyby i dobrú hru Patriotov nedokázal vziať späť. Za stavu 2:0 bolo všetkým jasné, že Levice už siahajú na titul.
Prečo? Pretože zdolať ich trikrát v rade nevyzerá príliš reálne. A predsa! Spomeňme si, že presne to dokázali Patrioti vo finálovej sérii – hoci vtedy sa hrala na štyri výhry - pred dvomi rokmi, keď s Komárnom prehrávali 1:3 na zápasy a napokon triumfovali 4:3.
