Obhájiť titul bolo možno ťažšie než po minulé roky, Levičania však žezlo z rúk nepúšťajú

Aj keď už pred štartom sezóny 2024/25 bolo zjavné, že konkurencia v SBL značne zosilnela, na jej konci sa z majstrovského titulu opäť tešia Patrioti Levice.

Po šiesty raz v klubovej histórii a po štvrtýkrát v rade. Už to samo osebe budí rešpekt, no ten si Patrioti celkom isto zaslúžia aj za to, ako si počínali za ostatných osem mesiacov. Navyše, v lige, kde nositeľmi kvality sú najmä cudzinci, triumf Levíc opäť nesie výraznú slovenskú „stopu“. 

Od vzniku našej najvyššej súťaže len jeden klub vybojoval viac titulov než Levičania. Dnes už neexistujúca Slovakofarma Pezinok ich má na konte sedem (jeden ešte pod marketingovým názvom BK Davay), kým basketbalisti zo srdca Tekova po víkende už len o jeden menej. Nasledujú tradičné značky ako Inter Bratislava s piatimi a BC Prievidza so štyrmi primátmi. Nik ďalší neuspel viac ako dvakrát.

A nemenej vzácna je šnúra štyroch titulov v rade. Spomínaný Pezinok ich medzi rokmi 1997 až 2002 dosiahol až šesť, ale inak? Veď len obhájiť, teda uspieť dvakrát po sebe, je vzácne. Podarilo sa to už len Prievidzi pred tridsiatimi a Interu pred jedenástimi rokmi.

Veril v skúsenosti svojej partie

Pod štyrmi titulmi v rade je podpísaný tréner Michal Madzin. Keď sme sa ho bezprostredne po sobotnom triumfe 85:76 v rozhodujúcom piatom finálovom stretnutí proti Interu Bratislava spýtali, aký veľký kameň mu spadol zo srdca, odvetil: „Ani by som nehovoril o nejakom kameni. Veľmi sme chceli a dúfali. Vedeli sme, proti komu hráme a tiež sme vedeli, že tie zápasy, ktoré sme prehrali, boli reálne na strane Interu. Treba športovo uznať, že v tých dvoch dueloch boli jednoducho lepší. Preto by som nehovoril, že sme v piatom zápase doma museli (vyhrať), ale veľmi, veľmi sme chceli.“

Náboj finálovej sérii však nedodával iba fakt, že sa hrala na maximálny počet stretnutí, ale aj jej vývoj, keď Levice najprv vyhrali doma 78:73 a potom aj v Bratislave 82:77. V oboch prípadoch Interu patrili prvé polčasy, ale aj tak prehrával 0:2 a zdalo sa, že Patrioti už-už siahajú na titul.

Osláviť ho doma mohli už v piatok 9. mája, lenže zaváhali - 96:107. Séria sa ešte raz vrátila do hlavného mesta, kde naň bola zvedavá rekordná návšteva 3200 ľudí. Inter si po výsledku 81:62 zaistil piaty duel a netajil sa, že chce využiť „momentum“.

Po vyhraných i prehraných bitkách tréner Madzin vždy deklaroval, ako verí, že jeho káder má dostatok skúseností, aby sa dokázal popasovať s čímkoľvek. A skúsenosti, vedno s víťaznou mentalitou, vyzdvihol aj vtedy, keď už bolo po všetkom: „Skúsenosti v prvom rade. Ono to nie žiadna fráza. V boji o titul si to treba uhrať a naši chalani to uhrali. Vrátime sa k tomu, že spomínané dva zápasy naozaj šli na stranu Interu... nejaké neutrálne lopty, ktoré pozbieral náš súper, ktorý bol v tom momente agresívnejší a preto sme ich nezbierali my. K tomu nejaké chyby, ktorých sme sa dopustili. Klobúk dolu, ako chalani reagovali v piatom zápase a preto je titul v našich rukách.“

Kouč, ktorý v marci oslávil 39. narodeniny, jedným dychom dodal: „Som nesmierne hrdý a šťastný, ako sme to zvládli a teším sa na oddych a rodinu.“ Času na oddych by mohol mať tréner Madzin cez leto viac ako po minulé roky, keďže podľa našich správ práve z tohto dôvodu nebude v letnej predkvalifikácii MS 2027 pokračovať ako asistent pri národnom tíme.

Na Facebooku pribudne ďalšia spomienka

Dôležitou súčasťou štyroch levických titulov boli aj slovenskí reprezentanti David Abrhám a Boris Bojanovský. Môžu porovnávať...

„Každá sezóna je iná. Možno bezprostredne po zápase s Interom by som povedal, že to bolo jedno z najťažších play-off, aké som zažil. Aj keď pred dvomi rokmi sme vo finále s Komárnom prehrávali 1:3 na zápasy a dokázali sme vyhrať. Teraz však mal Inter veľkú kvalitu a my sme sa veľmi natrápili na to, aby sme vyhrali,“ vravel krídelník Abrhám.

Pri otázke, čo nakoniec zavážilo, že Levice opäť uspeli, kapitán Patriotov odpovedal: „Kontinuita. Dlhé roky sa tu pracuje dobre a výsledky to len potvrdzujú. Prišlo veľa ťažkých momentov, veľakrát sme v zápasoch prehrávali a predsa sme dokázali vyhrať. Tímový duch a celková atmosféra tomu výrazne napomáhajú.“

Pivot Bojanovský, ktorý sa nedávno – zrejme už naposledy – vrátil aj do národného tímu – sa usmieval od ucha k uchu: „Už mi to na facebooku stále vyskakuje, že spomienky spred troch rokov, spomienky spred dvoch rokov. Ale dobre, som rád, že to takto vyšlo, lebo naozaj to nebolo jednoduché. Tento rok hral Inter parádnu sériu a v poslednom zápase to mohlo ísť fifty-fifty, no som rád, že rozhodujúce zápasy v Leviciach neprehrávame.“