Výsledky na MS sú len odrazom diania v hnutí, vraví Mintálová. Zaujala ju Paňková

Keď sa pred dvoma rokmi, presne 24. septembra, tešila Eliška Mintálová na majstrovstvách sveta v londýnskom Lee Valley zo zisku striebornej medaily v K1 a zároveň aj z miestenky na vlaňajšiu parížsku olympiádu, nikto nemohol tušiť, že aj po svetovom šampionáte, ktorý sa v sobotu skončil v austrálskom Penrithe, zostane naďalej posledná slovenská medailistka na tomto podujatí.

Primát, ktorý ju neteší

Žiaľ, naši vodní slalomári sa na olympijskom kanáli z roku 2000 v Sydney na stupne víťazov nedostali ani raz.

„Elze“, ako ju volajú najbližší a známi, naďalej patrí tento primát. Keď sme ju oslovili, prvá otázka smerovala práve na cez víkend skončený penrithský svetový šampionát.

„Áno, sledovala som ho, ako sa hovorí jedným očkom,“ začala svoje rozprávanie s nami zverenka trénera Petra Cibáka mladšieho.

„Samozrejme, že svoje zohral pre televízneho diváka nepriaznivý časový posun a na druhej strane aj moje povinnosti, či už rodinné alebo vodnoslalomárske. Nenechala som si však ujsť individuálne súťaže a vôbec som nesledovala preteky v kajak krose.“

Slovenská výprava v Austrálii medailovo neuspela a prvý raz v histórii samostatnej republiky sa naši slalomári vrátili domov z MS bez cenného kovu. Prekvapilo ju to?

„Ťažko povedať, či prekvapilo. Skôr by som to povedala, že to je len odraz toho, čo sa deje v našom vodnoslalomárskom hnutí. Je všeobecne známe, že keď niečo nefunguje, tak sa to musí niekde prejaviť. Pamätám si, keď mali Česi svoje vnútorné problémy, ale nikdy ich nedali najavo pri vrcholných podujatiach.

Vždy na nich vystupovali ako tím a každý každému fandil, aby dosiahol čo najlepší výsledok. Všetci mali v sebe tímového ducha a navzájom sa podporovali. A Slováci? Už vlani sa utvorili skupinky a každá z nich si pracuje po svojom. Všetci sú individualisti a keď nie je dobrá partia, nie je ani vnútorná istota a za takýchto okolnosti sa len ťažko dajú dosahovať maximálne výkony.“

Na druhej strane Mintálovú môže aspoň trochu tešiť fakt, že zostala naďalej naša posledná slalomárska medailistka na MS…

„Neviem, či by som sa mala z tohto primátu tešiť. Podľa mňa je to skôr smutné, pretože viem, že každý športovec z našej výpravy išiel na šampionát s tým, že chce zabojovať o čo najlepší výsledok. A určite boli medzi nimi viacerí, ktorí túžili aj po umiestení na stupňoch víťazov.

Žiaľ, dosiahli sme ,len’ tri štvrté miesta a za tie sa už medaily nedostávajú. Treba však športovo priznať, že konkurencia vo vodnom slalome je veľká, viacero pretekárov už patrí do absolútnej svetovej špičky a žiaľ, v niektorých prípadoch sa nám obrátilo chrbtom aj šťastie. Napríklad Zuzka Paňková podala vo finále C1 i K1 parádne výkony, predviedla jazdy, v ktorých mala na medailu, ale v jednej jej neprial vietor a v druhej zase vodný valec. Taký je náš šport, v ktorom aj šťastie praje najlepšie pripraveným a našim zakaždým nejaký jeho kúsok chýbal.“

Penrith sa jej páči

Mintálová má dvadsaťšesť rokov, takže patrí do generácie, ktorá si už slalomársky kanál v Penrithe mohla vyskúšať.

„Áno, bola som tam dvakrát a žiaľ, oba razy som musela odtiaľ predčasne odísť. Prvýkrát to bolo pre začínajúci sa covid a druhý raz to bolo už síce po jeho skončení, ale tentoraz to zapríčinili sinice vo vode. Na druhej strane však musím povedať, že tento kanál sa mi páči," vraví.

„Je zasadený v peknom prostredí parku a sú na ňom náročné úseky, ale aj pádlovacie, takže slalomár musí byť veľmi dobre vybavený nielen technicky, ale aj fyzicky. V blízkosti je aj kanál pre rýchlostnú kanoistiku a všetko do seba veľmi dobre zapadá. Najväčšie jeho mínus je to, že je tam veľa hadov, na čo upozorňujú aj tabule. Sú všade, takže si naozaj treba dávať pozor, aby ste ich videli čo najmenej. Samozrejme, že aj ja som mala česť ich sledovať úplne zblízka a musím sa priznať, že to nebol pre mňa práve najlepší pocit.“

Napriek tomu, že sa jej penrithský kanál páči, na zimnú prípravu sa tam nechystá.

„Máme malého synčeka, takže pre nás je to veľmi ďaleká destinácia. Navyše je aj drahá, takže dlhšie sústredenie v Austrálii si ani nemôžem dovoliť,“ vysvetľuje svoje dôvody.

„Na Reunion by som sa bála ísť pre hurikány, ktoré sa tam neraz objavia a v brazílskom Riu de Janeiro je zase počas našej zimy veľmi horúco. Tréningy sú tam skoro ráno alebo až večer, čo našej malej rodinke tiež nevyhovuje. Za takýchto okolností to vyzerá tak, že pôjdeme s partnerom a malým asi do Spojených arabských emirátov, ktoré letecky nie sú až tak ďaleko a určitý čas prípravy strávim aj vo francúzskom Pau. To je však ešte relatívne ďaleko.“

Prvá medzinárodná previerka

Ako sme už v našom denníku písali, Eliška v máji tohto roka porodila synčeka Noela a na konci augusta sa vrátila do pretekárskeho kolotoča, keď sa predstavila na majstrovstvách Slovenska v Čunove, na ktorých bola v K1 v kvalifikácii jasne najlepšia, ale vo finále inkasovala „päťdesiatku“ a skončila v ňom posledná šiesta.

Malá medailová náplasť bol pre ňu suverénny domáci titul v súťaži 3xK1 v tíme KTK Dukla Liptovský Mikuláš spolu s Chlebovou a Haššovou.

Čo všetko stihla odvtedy?

„Bola som napríklad na sústredení v talianskej Ivrei, kde sa netradične až na jeseň uskutočnia na budúci rok majstrovstvá Európy. Dôvod je ten, že už predtým v júni alebo v júli bude svetový šampionát v Oklahome, v dejisku vodnoslalomárskych súťaži na OH 2028 v Los Angeles.

Teraz v piatok idem zase na sústredenie do pražskej Troje, ale deň predtým mám ešte príjemné povinnosti, keďže vo štvrtok mám promócie.“

Eliška študovala na FTVŠ v Bratislave päťročný odbor kondičné trénerstvo a hoci jej pôrod skomplikoval záver štúdia, nakoniec všetko zvládla.

„Na štátnice som išla až na druhý termín. Spravila som ich 30. júla, takže odvtedy mi už odpadli aspoň štúdijné povinnosti,“ pochválila sa nám Mintálová, ktorá sa cez víkend znovu predstavila v Čunove v rámci pretekov olympijských nádejí a zo štyroch jázd bola dva razy prvá, raz druhá a neuspela len v úvodnej sobotňajšej.

„Musím sa priznať, že pred týmito pretekmi som si musela dať týždeň absolútne voľno, pretože som sa už cítila totálne vyčerpaná. Nielen fyzicky, ale aj psychicky, takže som musela svoje telo úplne zresetovať. Na vodu som išla dva dni pred súťažou a v sobotu o deviatej ráno boli v čunovskom areáli len dva stupne Celzia.

Bola mi neskutočná zima, takže nečudo, že som dostala ,päťdesiatku’. Potom to už bolo v poriadku, ale aj tak som na trati bojovala aj s kŕčami v bruchu. Nečudo, nemala som predtým dostatočnú regeneráciu, nechutilo mi ani poriadne jesť, takže sa to prejavilo takýmto spôsobom. Telo by aj chcelo správne reagovať, lenže keď nevládze brušné svalstvo, tak je to v slalome blbé. Nič sa však nedeje, ja idem postupne krok po krosu.“

Na Mintálovú ešte čakajú posledné preteky v tejto sezóne a zároveň to bude aj jej prvá medzinárodná previerka od vlaňajšej parížskej olympiády.

„Na konci októbra budem štartovať v londýnskom Lee Valley na pretekoch ICF, čiže práve tam, kde som pred dvoma rokmi dosiahla zatiaľ najväčší úspech v kariére. Nemám žiadne výsledkové očakávania, jednoducho sa len chcem porovnať s medzinárodnou konkurenciou.

Pre mňa je stále jednoznačná priorita čo najlepšie sa pripraviť na budúcoročné nominačné preteky, aby som si vybojovala miesto v reprezentačnom tíme. A k úspešnému splneniu tohto cieľa smerujú všetky moje postupné kroky, ktoré absolvujem na konci tejto sezóny. Ja viem, že všetko chce svoj čas, ale môžem sa napríklad pochváliť, že už som sa dostala na svoju zimnú hmotnosť.

Samozrejme, že svalová hmota zatiaľ zďaleka nie je taká, ako počas mojej špičkovej výkonnosti, ale ešte mám pred sebou vyše pol roka, aby som to dokázala zvládnuť podľa svojich predstáv,“ dodala členka KTK Dukla Liptovský Mikuláš.