Bol január roku 2023. Športoví fanúšikovia prvýkrát naplno spoznali meno Nela Lopušanová. Vtedy ešte len štrnásťročná útočníčka predviedla hokejovému svetu svoj generačný talent.
Na svetovom šampionáte do 18 rokov dala favorizovaným Švédkam populárny michigan gól, keď si hráč naberie puk spoza bránky na čepeľ hokejky a zasunie ju do horného rohu bránky.
V piatich zápasoch na turnaji strelila deväť gólov a na tri prihrala. Odvtedy sa stala na Slovensku, ale aj vo svetovom hokeji fenoménom. Videá s jej kúskami vždy obletia sociálne siete.
Ako napríklad nedávny moment, kedy kreatívne prihrala lobovanú prihrávku na spoluhráčku počas nedávnych majstrovstiev sveta v hokejbale do 20 rokov.
Slovensku pomohla v Poprade k bronzu, keď ovládla kanadské bodovanie s 11 gólmi a 18 bodmi v šiestich zápasoch.

Športový multitalent
V ženskom hokeji a najmä hokejbale už dávno vedeli, že Slovensku vyrastá v rodinnom domčeku v Žiline-Štrážskom mimoriadne talentovaná dievčina, ktorá odmalička preháňala po klziskách a ihriskách chlapcov. Už v jej útlom veku bolo jasné, že z nej bude športový multitalent.
„Už ako trojročná skákala pravidelne cez švihadlo a driblovala prirodzene s futbalovou loptou. Všetko jej hneď išlo. Za dedinský futbalový klub dávala do trinástich rokov góly,“ zaspomínala si mama Slávka, ktorá priznala, že po narodení Nely sa veľa nevyspala.
„Od narodenia bola strašne zlá, nechcela spať a plakala. Bola veľmi živá. Každú hodinu bola hladná. Do dvoch rokov to trvalo, kým sme sa vyspali. Hodinu a pol sme ju uspávali v kočíku,“ zasmiala sa mama, ktorá hrávala na škole volejbal.
Otec Jozef zas hrával futbal, ale len v nižších ligách. „Brali sme to prirodzene, až jeden rodič nám povedal, keď ju videl ako šesťročnú miešať s pukom, že takto to nedokážu ani ďaleko staršie deti,“ povedal otec Jozef Lopušan.
Pre Nelu bol najväčší vzor starší brat Šimon, ktorý pôsobí v prvoligovej Dubnici. „Odmalička som sa chodila pozerať na brata, futbal som hrávala len zápasy. Od začiatku u mňa vyhrával hokej,“ vravela Nela, ktorá je už suverénna líderka ženskej reprezentácie. Pritom má len sedemnásť rokov.
Aj keď sú súrodenci, s bratom majú odlišné povahy. „Šimon je jemnejšia povaha, Nela je 'erdeg' baba, vie si spraviť poriadok. Má tvrdohlavú povahu, ide si za svojím cieľom. Nerada prehráva. Keď niečo chce, dáva do toho všetko,“ priblížila mama.
Naučilo ju chlapčenské prostredie
Naučilo ju to čisto chlapčenské prostredie, nielen v hokeji, ale aj na škole v Žiline, kde bola jediným dievčaťom v triede. Teraz paradoxne v Amerike študuje so samými dievčatami.
„Musela som byť prvá v sprche, alebo posledná. Mala som vlastnú šatňu, ale stalo sa mi, že ma nechceli pustiť, tak sme sa aj pobili.
Nebolo to vždy príjemné, ale naučilo ma to veľa. Som teraz oveľa viac nad vecou. Vždy som si hovorila, že im to vrátim na ľade,“ zaspomínala si Nela Lopušanová. Dnes sú z jej bývalých spolužiakov aj fanúšikovia, ktorí jej želajú úspech.
Viedli sme ju, aby bola sebavedomá, nie zakríknutá, ako často my Slováci“
Na vysvetlenie pridala príhodu z hokejových začiatkov. „Bola som tuším tretiačka, hrali sme ešte na tretinky ihriska. Rozhodcovia nepískali fauly, tak som sa rozbehla cez celé klzisko a narazila som tvrdo chalana, ktorý spadol na zem. Už v tom veku som dostala vylúčenie do konca zápasu. Nenechám si skákať po hlave,“ priznala.
„Viedli sme ju k tomu, aby bola sebavedomá a nie zakríknutá, ako bývame často my Slováci. Dôležitá je zdravá drzosť, nemusíš byť ticho. Páči sa mi taká tá americká sebavedomá mentalita, že chcú niečo dokázať,“ doplnil otec Jozef Lopušan.
Všetky Lopušanovej góly na hokejbalových MS do 20 rokov v Poprade!
Tvrdosť nad dievčenským plačom
Výkonnostne Nela rýchlo rástla aj preto, lebo sa vedela vyrovnať chlapcom. „Keď som bola malá, tak som bola na turnajoch s dievčatami, plakali, pripadalo mi to veľmi dievčenské. S chalanmi ma to viac bavilo, lebo som mohla hrať do tela,“ usmiala sa.
Otec je jej najväčší kritik. „Keď bola mladšia, v aute to bol často po zápasoch len môj monológ. Postupne som zistil, že to nemá význam, ale časom aj Nela pochopila, že som už niečo pochytil,“ pripomenul začiatky Jozef Lopušan.
Práve on jej poradil, keď má proti Švédkam využiť michigan. „Inokedy som ho neposlúchala, toto bolo prvýkrát. Odhadol moment, keď tam mám ísť. Bola som dovtedy príliš zviazaná taktikou.“
Prvý michigan v zápase dala paradoxne svojej Žiline, keď bola ako štrnásťročná na hosťovaní v Dolnom Kubíne.
Práve technicky náročné zakončenie spoza bránky sa stalo ukážkou jej výnimočných zručností. „Triky ani netrénujem, iba si to skúsim a väčšinou mi to ide,“ poznamenala Nela, čo len potvrdzuje jej genialitu.
Svoje schopnosti si zlepšila cez pandémiu, keď bola stále s loptičkou či pukom a hokejkou na dvore za domom.
Michigan vie v plnej rýchlosti
Jej michigan je o to krajší, že ho robí v plnej rýchlosti. „Keď zastavím za bránkou, neviem ho spraviť, len v rýchlosti, keď naberiem puk. Šmýka sa mi to, neviem to nabrať v stoji, tam má aj brankár väčšiu šancu, že nedostane gól. Snažím sa teda prekvapiť, aj keď teraz je to ťažšie,“ vysvetlila.
Na žilinských tréningoch vedela prekvapiť mužských kolegov, góly strieľala aj skúsenému Stanislavovi Škorvánkovi. O skvelej technike talentovanej hokejistky sa vyjadrovali aj najväčšie slovenské hviezdy. Marián Hossa s Mariánom Gáboríkom vraveli, že podobné veci nedokážu. „Tomu až tak neverím, určite by to tiež zvládli,“ povedala Nela.
Svojou bezprostrednosťou očarila lídrov reprezentácie. „Na hokejistovi roka za mnou prišiel Martin Fehérváry, predstavil sa a chvíľku sme pohovorili, rovnako aj s Tomášom Tatarom, bolo to super,“ pokračovala najlepšia slovenská hokejistka.
Michigan odpozerala od Andreja Svečnikova či Trevora Zegrasa, ale o najobľúbenejšom hokejistovi má jasno. „Fandila som odmalička Chicagu. Patrick Kane je môj najobľúbenejší hráč. Podobne sa mi páči teraz Connor Bedard,“ priznala.
Povahovo introvert
Nela Lopušanová je povahovo introvert, na sociálne siete pridáva príspevky len zriedka. Videá s jej gólmi obleteli svet, zdieľali ich najväčšie kanadské médiá. Aj pri tréningoch je pritom radšej, keď ju nikto nesleduje.
„Nepozerám ani svoje rozhovory, maximálne si ich prečítam,“ uviedla úprimne šestnásťročná hviezda, ktorá sa najlepšie cíti na ľade. „Na hokeji mám najradšej to, že na ľade nemusím riešiť nič, otvoril sa mi celý svet, nový život, zážitky a môžem precestovať svet. Mám slobodu.“
V pätnástich sa rozhodla odísť na strednú školu do Ameriky. V Bishope majú jeden z najlepších ženských hokejových programov. Už po čase si Lopušanová vybojovala štipendium na University of Wisconsin, čím si splnila sen.
V USA mala ťažšie začiatky, musela sa zlepšiť v angličtine, ale dnes si už prostredie nevie vynachváliť. „V Amerike som si zvykla veľmi rýchlo, vyhovuje mi aj škola, keď dopredu viem, kedy mám testy,“ zasmiala sa najpopulárnejšia slovenská hokejistka súčasnosti.
Sedemnásťročná hokejistka má prioritu sa posunúť do NCAA, ale tiež rozmýšľa nad ženskou NHL, ktorá sa zlepšuje. „Chcela by som si ju zahrať. Je super, že ženám platia ako profesionálkam. S dievčatami z tímu špásujeme, že by sme si tam chceli zahrať pred plnými štadiónmi,“ zaželala si.
Darí sa jej aj v novom olympijskom športe
Lopušanová predviedla aj v Amerike svoju všestrannosť, s hokejovým tímom sa jej nepodarilo vyhrať celoštátny titul, keď prehrali vo finále. Vynahradila si to vo flag footballe, čo je ekvivalent amerického futbalu.
Hráči sa pri ňom nezrážajú, ale berú si vlajky, ktoré majú na nohaviciach. Inak sa hrá podobne ako americký futbal. Nela patrí na škole medzi najlepšie a ako krídelníčka, respektíve wide reciever pomohla tímu prvýkrát v histórii k štátnemu titulu.
Za odmenu si zahrali aj v Buffale počas zápasu NFL pred 80-tisíc ľuďmi. „Spoluhráčky ma pozvali do tímu, je to aj na letnej olympiáde. S bratom sme hrali veľa športov, naučila som sa dobre chytať loptu, keď som chcela byť futbalovou brankárkou.
Vo flag footballe mi to pomohlo. Možno si ho zahrám aj po tejto sezóne, ale, samozrejme, že hokej je stále prioritný,“ zdôraznila krídelníčka.