Na konte mal takmer dve stovky štartov v slovenskej extralige, väčšinu z nich odohral v drese trenčianskej Dukly a Dubnice nad Váhom, ale mihol sa aj v bratislavskom Slovane. Nazbieral 32 bodov s bilanciou 17 gólov a 15 asistencií.
Na ľade si obrovitý obranca získal rešpekt vďaka poctivej a fyzickej hre, ale mal aj vodcovské schopnosti, ktoré zúročil aj na trénerskej striedačke či poste generálneho manažéra.
Paradoxne s koučovaním nezačal na Slovensku, ale na Islande, kde aj ukončil hráčsku kariéru.
Skonal ako 41-ročný, na následky infarktu po tom, čo odkoučoval tréning prvého mužstva Dukly Trenčín.
Úspešný aj z Islandu
Vo svete profesionálneho športu nemajú všetci vydláždenú cestu k úspechom, sláve a uznaniu. Nie každý bol obdarený veľkou dávkou talentu, ale ani to ich neodradilo od ich túžbe prekonať či sa priblížiť svojim snom nesmierne náročnou a tvrdou drinou.
Keď sa skĺbi vôľa, odhodlanie a vytrvalosť, sen sa môže stať skutočnosťou. Takéto príbehy sú cenné a silné, pretože rozhodnutie obetovať športu celý život a mať úspech, je vnímané naozajstným uznaním ľudí, ktorí tomu rozumejú.
K takým osobnostiam patril aj Ján Kobezda, ktorý milovanému hokeju zasvätil celý život.
Nepatril k takým hokejistom, ktorých si aj laik na ľade všimne, ale jeho bolo na klziskách vidieť. Robustný obranca si vedel spraviť poriadok a sršal z neho rešpekt až do hľadiska. Veď meral takmer dva metre a vážil takmer rovnú stovku.
Ako hráč bol poctivý a neoblomný, a to isté si preniesol aj do trénerského života, ktoré neskôr prepojil aj s funkcionárčením.
Ako kouč išiel postupnými krokmi. A keď myslíme postupnými, tak to doslovne. Po prvý raz totiž vykorčuľoval na ľadovú plochu v trénerskom oblečení, s hokejkou v jednej ruke, tabuľou v druhej a píšťalkou v ústach na tréningu hokejového trpaslíka.
Na ďalekom Islande. Práve na ostrove, kde ľudia majú radi šport, ale milujú futbal a hádzanú, hokej teda rozhodne nie.
Dá sa povedať, že začal naberať trénerské schopnosti v takom prostredí, kde bola hokejová rada nad zlatom.
Postupne sa z rodák z Ilavy presunul tam, kde to najlepšie poznal. Na Považie. Teda tam, kde v kluboch Dubnice nad Váhom a hlavne Dukle Trenčín, strávil drvivú časť svojho života.
V Dubnici nad Váhom sa stal koučom juniorky, neskôr dva roky A-tímu v II. lige. Štyri roky pôsobil v juniorskom tíme HK Bulldogs, svoje poznatky a skúsenosti potom zúročil v sezóne 2013/14, keď ako tréner juniorky Dukly dosiahol na zlatú medailu. Na trénera, ktorý začínal na Islande v skutku veľký úspech.
Odvtedy sa venoval svojej firme a pokračoval vo vzdelávaní na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde študoval trénerstvo, špecializáciu ľadový hokej.
Manažér aj tréner
Nie vždy platí, že dobrý hokejista je po hráčskej kariére aj dobrým trénerom. V športovom svete nebýva zvykom, že platí trojkombinácia dobrý hráč, dobrý tréner a aj dobrý funkcionár.
Pri Jánovi Kobezdovi sa to ale skĺbilo tak, že to vedel aj s hokejkou v ruke, aj na trénerskej striedačke aj pri riadení celého klubu. Dokonca spojil druhú funkciu s treťou, keď to považoval za správne.
To, že je Dukla Trenčín patrila na Slovensku medzi kluby, kde vyrástli hokejisti svetovej extratriedy, je dobre známe. Po rozdelení Československa, v ktorej získala federálny titul, dominovala aj v prvých sezónach samostatnej súťaže.
Neskôr však prišli rôzne problémy a v klube s bohatou tradíciou mali niekedy ťažkosti ufinancovať extraligový ročník. Ani takýchto výziev sa Kobezda nebál a v máji 2015 sa stal generálnym manažérom Dukly.
Vtedy tridsaťdeväťročného bývalého obrancu, ktorý veľkú časť kariéry prežil práve v Dukle, vymenovali do novej funkcie.
Netrvalo dlho a prišlo k spojeniu dvoch pozícii. Začiatkom januára 2017 skončil Josef Turek na pozícii hlavného trénera extraligového Trenčína.
Kormidla sa ujal generálny manažér Kobezda spoločne s Júliusom Pénzešom a Viliamom Čachom.
Kobezda pôsobil v zlúčenej funkcii už rok predtým, Duklu spolu s asistentom Marcelom Hanzalom doviedol do play-off, no vo štvrťfinále s ňou nestačil na neskoršieho finalistu z Banskej Bystrice.
„Pre nepresvedčivé výkony a výsledky sme odvolali trénerskú dvojicu Turek - Petrovický. Pri mužstve bude pôsobiť trénerský triumvirát. Ja budem hlavným trénerom, som zodpovedný za to, čo sme poskladali, a tak musím ukázať, že to malo význam.
Asistentom trénera bude Július Pénzeš, tretím trénerom, ktorý bude mať poradnú funkciu, bude Viliam Čacho, ktorý je šéftrenérom mládeže Dukly a má dobrý prehľad aj o A-tíme.
Situácia je neľahká. Verím, že sa nám to ešte podarí otočiť. Dúfam, že nám k tomu pomôžu aj naši fanúšikovia a budú hráčov povzbudzovať," vyjadril sa vtedajší šéf vojakov.
Len päť kôl
Kobezda sa postavil na striedačku poslednej Dukly v 36. kole a mužstvo pod jeho vedením okamžite stoplo sériu prehier a zaznamenalo tri výhry v rade. V nasledujúcich dvoch dueloch síce vojaci prehrali, ale raz po predĺžení a raz po nájazdoch.
Vyzeralo to nádejne, len potom prišiel osudný deň. Bol piatok 27. januára 2017 a výprava hráčov Trenčína bola po dopoludňajšom rozkorčuľovaní pripravená na cestu do Košíc, kde ich večer čakal duel 41. kola.
Tam však autobus vyrazil bez hlavného trénera, pretože sa po rozkorčuľovaní sťažoval na zlý zdravotný stav. Privolaná sanitka ho preto odviezla do nemocnice, kde mu srdce dotĺklo naposledy.
„Ján Kobezda absolvoval s tímom rozkorčuľovanie, počas ktorého mu prišlo nevoľno, následne bol prevezený do nemocnice, kde však na následky infarktu zomrel. Autobus s hráčmi, ktorý cestoval do Košíc, sa na ceste otočil a duel bol zrušený," zvestoval mimoriadne smutnú a hlavne šokujúcu správu manažér Dukly Eduard Hartmann.
„O ničom sme netušili. Tréning prebehol štandardne. Dozvedeli sme sa to cestou do Košíc od trénera Pénzeša. Okamžite sme sa otočili späť do Trenčína, tá atmosféra sa ani nedá opísať. Veľmi ťažko sa to prijíma,“ vyjadril sa vtedy pre portál hokejportal.sk útočník Jakub Gašparovič.
Večne usmievavý a dobrosrdečný Ján Kobezda tak vydržal na lavičke svojej milovanej Dukly len päť stretnutí…
Smutná rozlúčka
Na taký skorý odchod do hokejového neba nebol nikto pripravený. Na poslednej rozlúčke, ktorá sa konala o niekoľko dní na cintoríne v Dubnici nad Váhom, bolo typické januárové počasie.
Chodníky a cesty boli pokryté snehom, obloha zatiahnutá, teplota klesla tesne pod nulu. Na pohrebe sa však zišla celá hokejová elita.
Nechýbal vtedajší šéf extraligy Richard Lintner, František Hossa, Róbert Švehla, Ján Pardavý, či Tomáš Kopecký. Nechýbali ani ďalší predstavitelia slovenských klubov. Cintorín v Dubnici zaplnilo niekoľko stoviek smútiacich.
„Janka som poznal od štyroch rokov, stále tomu nemôžem uveriť,“ len ťažko hľadal slová dlhoročný funkcionár Dukly Trenčín Viliam Ružička.
Dohrávaný duel v Košiciach síce Dukla prehrala, ale odlepila sa z posledného miesta a nakoniec sa v tom ročníku udržala v najvyššej súťaži.