Adam Gajan v drese Minnesoty-Duluth. (zdroj: Archív Adama Gajana)
Adam Gajan vyletel ako kométa pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte do 20 rokov. Ovládol ho parádnymi výkonmi, stal sa najlepším brankárom turnaja. Výkony ho vystrelili na 35. miesto. Stal sa nielen najlepšie draftovaným mužom s maskou v slovenskej histórii, ale aj draftu roku 2023. Odvtedy sa posunul z juniorskej USHL do univerzitnej NCAA. Za Minnesotu-Duluth však odchytal v uplynulom ročníku len 21 zápasov, keď ho trápilo zranenie.
Kde sme vás práve zastihli?
„Akurát som v Duluth, bol som tam týždeň, máme teambulding a potom ma čaká týždeň vo Vancouvri s jedným trénerom brankárov a development kemp v Chicagu. Mám v Amerike celkom nabitý program.“
Prezraďte, s akým trénerom brankárov budete pracovať a čo vás čaká?
„Tréner sa volá Lyle Mast, Chicago Blackhawks sa s nim dohodlo. Myslím si, že mi vie pomôcť na veciach, ktoré potrebujem zlepšiť.“
Musíte pracovať na niečom konkrétnom?
„To na čom pracujem celé leto. Mať väčší pokoj v bránke, chytať rozumnejšie. Nemusím stále využívať svoju atletickosť a výbušnosť. Treba si na to vždy počkať. Musím pracovať na trpezlivosti. Robíme na tom vo Zvolene s Dušanom Vlkom. S ním som dvakrát na ľade do týždňa.“
Adam Gajan v drese Minnesota-Duluth. (zdroj: Archív Adama Gajana)
Stále platí, že ste v bránke príliš rýchly?
„Áno, to sa nezmení z ničoho nič. Niektorí musia pracovať na tom, aby sa zrýchlili, u mňa to je naopak. Potrebujem sa naučiť to dobre manažovať.“
Odohrali ste prvú sezónu v NCAA, aká bola?
„Bol to ťažký ročník. Mali sme jedenásť nováčikov, bolo to cítiť, keďže v juniorke sú hokejisti do 21 rokov, na univerzite do 25 rokov. Začiatok sezóny sme dostávali náklady. S Minnesotou som napríklad čelil 35 strelám už po prvej tretine. Chytal som veľa, len som sa v novembri zranil. Vyvrtol som si členok. Myslel som si, že vymeškám dva zápasy, nakoniec z toho bolo dva a pol mesiaca. Sezóna nebola ideálna, nabral som však nové skúsenosti.“
Zasekol sa mi nôž do ryhy, blbosť, čo by sa nestala malému dieťaťu a stala sa mne. Dlho ma to bolelo, prakticky som s tým bojoval až do konca sezóny.“
Čo ste mali konkrétne s členkom a ako sa vám to stalo?
„Bol som sám na ľade a spadol som. Zasekol sa mi nôž do ryhy, blbosť, čo by sa nestala malému dieťaťu a stala sa mne. Dlho ma to bolelo, prakticky som s tým bojoval až do konca sezóny. Potom som si dal dva mesiace voľno od korčúľ. Ako sa som sa vrátil na Slovensko, už naplno trénujem.“
Smerom do budúcej sezóny je čo cieľom?
„Čaká ma kvalitnejšia NCAA, keďže povolili aj príchod hráčov z kanadských junioriek. Bude to náročnejšie. Pre hokej to bude len dobré. Čo sa týka mňa osobne, chcem mať lepšiu sezónu nielen individuálne aj tímovo. Musím sa však sústrediť na proces, aj keď je to niekedy ťažké. Výsledky možno nie sú ideálne, ale keď pozeráme videá s trénermi a skautom z Chicaga, moja hra sa pomaly zlepšuje. Každý rok si uvedomím, koľko toho ešte neviem.“
Aký máte dlhodobý cieľ aj smerom k Chicagu?
„Z vedenia Blackhawks sa so mnou neponáhľajú, sú v prestavbe nielen v prvom tíme, ale aj na farme, kde je veľmi veľa mladých hráčov. Niekedy je ťažké sa nepozerať do budúcna, treba sa však sústrediť len na prítomnosť, aj keď snom je NHL. Verím, že podpíšem v pravom čase, či po tejto sezóne alebo po ďalšej.“
Pred dvoma rokmi si vás vybrali Blackhawks ako najvyššie postaveného brankára v drafte v slovenskej histórii, cítite väčšiu zodpovednosť?
„Snažím sa nad tým nerozmýšľať, ale niekde vzadu v hlave to mám. Nikdy v živote som nebol prospekt. Aj za reprezentáciu do dvadsať rokov som prvýkrát chytal až priamo na šampionáte. Bolo tam päť, šesť brankárov, ktorí odchytali v mládežníckych reprezentáciách veľmi veľa. Nedostal som veľa šancí.
Nikdy som nebol veľká nádej v mladšom veku. Posledné dva roky sa to zmenilo. Uvedomujem si, čo som dokázal, ale draft neznamená nič. Dve sezóny odvtedy neboli ideálne, ale súvisí to s tým, že sa snažím zmeniť hru.
Môžem chytať ako doteraz a na level NCAA mi to ešte bude stačiť, ale ak sa chcem dostať na najvyšší stupeň, musím zmeniť hru. Preto neboli výsledkovo dva roky najlepšie. Verím však procesu a tomu, že mi nové veci pomôžu dlhodobo. Keď to ustojím, všetko sa pozitívne zmení a odrazí sa to aj na výsledkoch.“
V blížiacom sa drafte môže ísť zo Slovákov najvyššie brankár Michal Prádel, môže vás napodobniť?
„Mišovi som hneď písal po majstrovstvách sveta do 18 rokov, ako super chytal. Poznáme sa z kempov, ktoré robí Janko Lašák. Všetci brankári sme veľká komunita. Podporujeme sa. Okolo Michala sa môže hocičo stať. Ja sám som vedel, že neboli odhady okolo mňa správne, keď som zhruba tušil, kto si ma vyberie. Neviem, ako to má on. Dúfam, že pôjde vysoko. Naším brankárom to môže len pomôcť a namotivovať mladších chalanov.“
Prádel je pre Slovensko atypický, keď má takmer dva metre, ako sa vám páči po branárskej stránke?
„Poznám ho z kempov, až do osemnástky som ho nevidel chytať zápasy. Na šampionáte sa mi veľmi páčil. Je veľký, vyžaruje z neho v bránke pokoj. Možno si aj ja musím zobrať od neho príklad. Mišo bude výborný brankár. Má skvelé predpoklady.“
Budúcu sezónu sú na programe nielen majstrovstvá sveta, ale najmä olympiáda, nastal už u vás čas zabojovať o seniorský národný tím?
„Je to to isté ako s otázkou, kedy podpíšem profesionálny kontrakt. Chcel by som si už zachytať za mužskú reprezentáciu. Jediný spôsob, ako sa tam prebojovať, je odchytať výbornú sezónu v klube. Treba sa sústrediť na prítomnosť. Keď budem pripravený, verím, že šancu využijem.“
