Tréner čerstvých hádzanárskych majsteriek Európy v kategórii kadetiek PAVOL STREICHER si napriek zdravotným problémom, ktoré ho postihli v závere šampionátu, našiel čas na rozhovor pre Denník Šport. Na večer mala už slovenská výprava na programe presun z čiernohorskej Podgorice na Slovensko.
V čom spočívalo presvedčenie, že to zvládnete aj vo finále?
„Vyplývalo z konštantnosti výkonov v predchádzajúcich dueloch šampionátu. Zo siedmich stretnutí na ceste do finále nebol v našom podaní ani jeden vyslovene zlý.
Všetky boli na vysokej, resp. aspoň na solídnej úrovni. Bolo mi jasné, že ak nás chce niekto zdolať, musí byť lepšie nachystaný. To súvisí aj s fyzickou pripravenosťou."
Objavila sa v priebehu šampionátu vo vašej hlave myšlienka o zisku medaily?
„Nezamýšľal som sa nad tým. S blížiacim sa záverom turnaja sme dievčatám spomenuli príklad, keď španielske kadetky sa najskôr museli na šampionát kvalifikovať a potom to dotiahli až k zisku titulu majsteriek sveta. My sme išli postupne do každého zápasu s cieľom ho vyhrať."
Prvý polčas bol finále vyrovnaný, ale v druhom ste už držali opraty vo svojich rukách. Čím to bolo?
„V úvodnom nám nefungovala obrana, ale v útoku sme dokázali pohotovo odpovedať. Po prestávke sme stabilizovali defenzívu. Už sme dokázali zachytávať Chorvátky, ktoré sa nám ju snažili rozťahovať a vnikať.
Kým nám sily pribúdali, tak im, keďže sa nevedeli presadzovať, naopak ubúdali. V útoku sme našli riešenia na ich vysunutú obranu a dávali sme góly z prienikov alebo po fauloch z pokutových hodov."
Tréner vášho finálového súpera praktizoval celý čas vysunutú obranu 1-2-3, hoci vaše zverenky sa cez ňu dokázali presadzovať. Prekvapilo vás to?
„Neviem, čo ho k tomu viedlo. Ony ju majú vžitú prakticky od narodenia a najviac si v nej veria. Zrejme obranu 0-6 nemajú zvládnutú."
Dať 14 gólov vo finále ME, premeniť sedem pokutových hodov so stopercentnou úspešnosťou je veľký počin v podaní Márie Bartkovej. Súhlasíte?
„Je to chvályhodné. Navyše v semifinále skórovala jedenásťkrát. Majka potvrdila dobrú formu z prípravy. Na sústredenia prišla dobre nachystaná, v záverečnej príprave získala sebavedomie a ukázala to v zápasoch na ME."
Kedy ste už začali veriť, že posledný krok bude víťazný?
„Od 15. minúty druhého polčasu som si bol istý, že vyhráme. Aj keď Chorvátky znížili a po našich chybách dokázali skorigovať rozdiel, bol som presvedčený, že to uhráme skúsenosťou. Navyše brankárka predviedla vtedy dva dôležité zákroky. Zapadlo to pekne do seba."
Bol to v súboji o zlato najlepší výkon vášho družstva na šampionáte?
„Ťažko povedať, lebo sme mali viacero duelov s kvalitnými parametrami herného prejavu. Proti Španielsku to bol obojstranne kvalitný výkon, takisto s Dánskom sme hrali na vysokej úrovni alebo tiež proti Čiernej Hore.
Osobne ma teší, že po skončení turnaja skonštatovali zástupcovia EHF a prítomní experti, že sme predvádzali atraktívnu a modernú hádzanú. S tým sme na šampionát prišli, o to viac nás teší, že sme sa tak aj prezentovali."
Je to najväčší úspech vašej trénerskej kariéry?
„Predtým som bol pri víťazstve na akademických majstrovstvách sveta, ktoré sa v roku 1994 hrali na Slovensku v Bratislave, Trnave a Nitre. Dá sa však povedať, že titul z majstrovstiev Európy kadetiek, kde bolo 24 tímov, je pre mňa najviac."
Aké boli chvíle bezprostredne po záverečnom hvizde?
„Najskôr sa spievalo a tancovalo na hracej ploche, užili sme si ovácie našich fanúšikov. Potom sme išli spolu na večeru a v pondelok sa dievčatá za odmenu vybrali k moru.
Ja som zostal na hoteli, keďže ma postihla silná viróza, takže ešte pred odletom sa radšej snažil doliečiť."
