Barbora Karkušová v zápase proti Portugalsku, ktorým sa začala úspešná púť slovenských kadetiek na ME hráčok do 17 rokov v Čiernej Hore. (zdroj: FB SZH/@hfmontenegro )
Slovenské hádzanárske reprezentantky šokovali Európu triumfom na kontinentálnom šampionáte hráčok do 17 rokov v čiernohorskej Podgorici. Partia okolo kapitánky Barbory Karkušovej zaujala nielen výsledkami, ale i herným prejavom.
Nielen o ME ozdobených titulom, ale aj o začiatkoch či plánoch do budúcnosti sme sa pozhovárali so 17-ročnou rodáčkou z Bratislavy žijúcou v Stupave, kde si od detstva spolu so sestrami - o 4 roky staršou krídelníčkou Hanou a o 2 roky staršou pivotkou Kristínou - oblieka dres miestneho HC Tatran.
Aké boli vaše hádzanárske začiatky?
„Keď som začala navštevovať základnú školu, tak v Stupave zakladali projekt Golden Team. Dostala som sa do športovej triedy a odtiaľ k hádzanej. Od piateho ročníka som bola súčasťou tamojšej hádzanárskej akadémie."
Vždy ste hrávali na poste strednej spojky?
„Nie, najprv na krídle, ale po prechode medzi mladšie žiačky ma jeden z trénerov dal hrať na spojku. Odvtedy so tam zostala."
Je pre vás ako tvorkyňu hry viac dobrá prihrávka a uvoľnenie spoluhráčky ako samotný gól?
„Určite áno, na strednej spojke dávam hre myšlienku a väčšinou vytváram príležitosti spoluhráčkam. Na druhej strane dokážem sa aj sama presadiť."
Kapitánka tímu slovenských hádzanárok do 17 rokov Barbora Karkušová ako prvá prevzala do svojich rúk trofej určenú pre majsterky Európy. (zdroj: FB SZH/@hfmontenegro )
Ste kapitánka majsteriek Európy. Aký je to pocit?
„Neopísateľný. Som vďačná, že mi tréneri dali dôveru a mohla som byť kapitánka tak skvelého kolektívu už aj v priebehu úspešnej kvalifikácie. A to, čo sme dosiahli na európskom šampionáte v Čiernej Hore, je naozaj neskutočné.“
Vždy ste mali povahu líderky?
„Áno. Platí to v podstate od detstva. Vždy som chcela niekoho viesť a byť najlepšia. Asi som sa s tým narodila.“
Dokážete zvýšiť hlas v kabíne či na palubovke?
„Určite, nemám s tým problém. A vážim si, že moje spoluhráčky to nevnímajú tak, že by som ich chcela dať nejako dole. Práve naopak! Sú to emócie, ktoré k zápasom patria a platí to aj naopak. Neraz baby zvýšia hlas na mňa. Vždy sme však v pohode, po skončení stretnutia si všetko vysvetlíme a pokračujeme ďalej.“
Rešpektujú vás spoluhráčky?
„Berú ma ako kapitánku, ale určite sa nad dievčatá z titulu tejto funkcie nevyvyšujem. Keď však treba niečo vyriešiť, spýtať sa trénerov, tak sa na mňa obrátia. Som spojivko medzi hráčkami a realizačným tímom."
Museli ste v Podgorici riešiť vážnejší problém?
„Našťastie, na majstrovstvách neboli žiadne krízové situácie. Každá z nás si uvedomovala, prečo sme tam boli, takže nebol dôvod niekomu dohovárať a podobne. S prehľadom sme to zvládli."
Ako líderka mávate aj trému pred zápasmi?
„Nervozitu určite pociťujem. Myslím si, že každý má do určitej miery trému. Najmä, keď ide o niečo, na čom človeku záleží. Na ME som ju mala často. Potom aj po šampionáte pred kamerami a mikrofónmi bol trochu stres, ale už si zvykám."
Slovenská spojka Barbora Karkušová so zlatým tanierom po triumfe na majstrovstvách Európy hádzanárok do 17 rokov v Podgorici. (zdroj: FB SZH)
Čo pre vás znamená zlatá medaila z ME?
„Jej ziskom sme spravili veľký krok nielen v našich kariérach, ale vyslali sme aj veľký signál do sveta, že Slovensko tu je, naša hádzaná má kvalitu a dokážeme ju aj ukázať. Medailu si veľmi vážim, doma pôjde možno do rámčeka.“
Verili ste pred šampionátom v útok na cenný kov?
„Ťažko povedať. Náš hlavný cieľ bol, aby sme si zabezpečili postup na majstrovstvá sveta. Potom sme šli postupne, nemali sme v hlavách vyslovene medailu. Nechceli sme robiť okolo toho veľký rozruch, no keď sme videli, že ak plníme pokyny trénerov, zápasy nám vychádzajú. Zistili sme, že môžeme ísť naozaj ďaleko.“
Ako vnímate eufóriu, ktorú ste doma vyvolali?
„Je to krásne. Ani som nevedela, že tak veľa ľudí u nás hádzanú sleduje. Navyše aj tým, ktorí možno doteraz menej, dali sme im impulz, aby začali.“
Čo bude dôležité vo vašich kariérach, aby ste naďalej napredovali?
„Musíme sa hlavne udržiavať a nestrácať chuť hrať.“
Aký dlhý čas na oddych si doprajete?
„Myslím si, že desať dní by určite padlo vhod. Tréneri však vedia najlepšie, čo máme robiť. Môj tréner z klubu je navyše aj v reprezentácii, takže ma usmerní.“
Ešte rok budete kadetky a potom dva roky juniorky. Vaša generácia má za sebou prvý veľký turnaj, po ktorom sa vzhľadom na zisk titulu budú očakávať ďalšie úspechy. Aké sú vaše priania v súvislosti s MS 2026 a ME 2027, na ktorých budete určite štartovať?
„Predovšetkým by som si priala, aby sme ukázali všetkým, že náš triumf na kontinentálnom šampionáte nebol takpovediac jednorazová záležitosť. Budeme chcieť potvrdiť, že tvrdo pracujeme na sebe aj ďalej. Myslím si, že máme na to, aby sme aj na ďalších vrcholných podujatiach figurovali na popredných priečkach."
Kapitánka slovenskej hádzanárskej reprezentácie do 17 rokov mala na ME kadetiek v čiernohorskej Podgorici často dôvod na radosť. (zdroj: FB Slovak Handball Federation)
Na reprezentačnej úrovni vás vedie duo Pavol Streicher - Ľuboš Hepner. Ako by ste ich charakterizovali?
„Asistent Hepner ma trénuje aj v klube. Je to najväčší motivátor, akého poznám. Keď si niečo zoberie do hlavy, tak ide za tým. Pán Streicher má množstvo skúseností a dodáva nám pokoj a istotu. Obaja nám prejavujú dôveru. Vždy, keď nás pošlú na palubovku, tak veria, že tam odovzdáme maximum. Keby sme mali iných trénerov, tak ani neviem, či by nám mohli viac vyhovovať."
Vďaka výkonom na šampionáte ste boli pod drobnohľadom rôznych pozorovateľov, skautov či trénerov. Neprišli už prvé ponuky na zmenu dresu?
„Mne osobne nie, o ostatných dievčatách neviem. Keby náhodou aj áno, tak im to doprajem."
Aké máte plány do budúcnosti?
„Raz by som si chcela ísť hrať do zahraničia a vyskúšať si kvalitnú zahraničnú súťaž. Ešte som nerozmýšľala nad konkrétnou ligou. Uvidíme, ako to bude o pár rokov so študijnými povinnosťami. Momentálne študujem na obchodnej akadémii v Bratislave."
Ako vidíte svoju ďalšiu kariéru? Čo by ste chceli v hádzanej dosiahnuť?
„Teraz, kým som na strednej škole, budem hrávať ďalej v Stupave za staršie dorastenky aj ženy. Triumfom na ME sa mi splnil jeden sen a pokiaľ ide o ďalšie méty, tak by som chcela niečo dosiahnuť aj v ženskej kategórii."
Máte svoje hádzanárske vzory a vysnívaný klub?
„Klub ani nie, ale rada som sa inšpirovala sledovaním najmä hviezdnej nórskej strednej spojky Stine Oftedalovej."
Stíhate sa venovať niečomu inému ako hádzanej?
„Väčšinou je to oddych, najmä spánok. Ak je však možnosť, tak si rada pozriem nejaký film, alebo trávim čas vonku s kamarátmi."
Kapitánka majsteriek Európy Barbora Karkušová po zisku titulu na ME hádzanárok do 17 rokov zaspávala s víťaznou trofejou. (zdroj: FB SZH)
Signál pre celú krajinu a motivácia pre deti
HC Tatran Stupava mal v zlatom tíme hádzanárskych kadetiek dvojnásobné zastúpenie v hráčskom kádri. Okrem kapitánky Barbory Karkušovej v ňom figurovala aj brankárka Anežka Stránska. V realizačnom tíme pôsobil ako asistent trénera Ľuboš Hepner.
„V prvom rade som veľmi šťastný a pyšný na zlato kolektívu dievčat. V Stupave sme na naše hráčky i trénera hrdí. Je to veľký úspech, za ktorým je veľa úsilia, tréningovej driny a odhodlania, ktoré museli reprezentantky podstúpiť, aby dosiahli takúto métu. Naše odchovankyne absolvovali v rámci základnej školy kvalitný tréning v rámci projektov Golden Team a Handball Academy. To ich tiež posunulo k tomuto úspechu, za ktorým je celý tím, rodičia, tréneri a ďalší nápomocní ľudia. Zisk titulu majstra Európy je signál pre celé Slovensko a zároveň určitá motivácia pre deti, aby začali športovať, venovať sa či už hádzanej alebo inému športu. Je to veľmi dôležité. Myslím si, že práve takýto významný úspech dokáže naštartovať, možno zmeniť pohľad rodičov a ich rozhodnutie, aby ich priviedli práve k tomuto športu," vyjadril sa televíznych novinách Markízy Roman Vígh, zástupca HC Tatran Stupava.
