Prežíva skvelé obdobie. Darí sa mu na ihrisku - na klubovej aj reprezentačnej úrovni - aj mimo neho, keďže s manželkou očakávajú druhý prírastok. Práve preto možno vynechá dôležité kvalifikačné zápasy proti Severnému Írsku a Luxembursku.
Obranca DÁVID HANCKO v exkluzívnom rozhovore pre Šport vysvetľuje, že prvoradá je preňho rodina, pridáva však aj možný ideálny scenár a obísť sme nemohli ani minulotýždňový skvelý triumf v mestskom derby nad Realom.
Budeme v úzkom kontakte
Začnime novinkou, o ktorej vo štvrtok informoval tréner Slovenska Francesco Calzona, že pre nadchádzajúce dva zápasy národného tímu nebudete možno k dispozícii. Spomenul však, že existuje šanca, že októbrové zápasy nebudú úplne bez vašej účasti. Ako to teda momentálne je?
„V prvom rade chcem povedať, že rodina je pre mňa všetko. Kristýnka kvôli mne obetovala veľa, takže si zaslúži, aby som bol teraz pri nej. S trénerom sme však dohodnutí, že sa budeme snažiť urobiť maximum, aby som to stihol.
V týchto veciach sa nedá plánovať a dopredu rozhodovať, preto pôjdeme deň po dni a uvidíme. Priorita je však momentálne moja rodina.“
To vám nemôže nikto akokoľvek vyčítať. Vzhľadom na váš vzťah k reprezentácii si však vieme predstaviť, že pre vás nie je jednoduché povedať národnému tímu nie, ak teda napokon nebudete môcť pricestovať…
„Samozrejme, je to ťažké! Pre mňa je najdôležitejšie, aby boli moji najbližší zdraví. Je to pre mňa najviac. Vtedy dokážem predvádzať najlepšie výkony, keď mám čistú hlavu a všetko je v poriadku.
Samozrejme, bavil som sa o tom aj s reprezentačnými spoluhráčmi, keďže termín pôrodu sme vedeli už dlho. Riešil som to aj s trénerom, či už v septembri po Luxembursku, ale aj v predchádzajúcich dňoch.
Najradšej by som bol od začiatku s chalanmi a mrzí ma, že to v tejto chvíli neviem sľúbiť. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby som mohol hrať, ale keď to nevyjde a nebudem k dispozícii, verím, že vyjde to najdôležitejšie, čím momentálne žijem.“
Viete si predstaviť, že by ste pricestovali priamo do Belfastu, alebo potom na Slovensko, možno dokonca aj v deň zápasu?
„Určite áno, táto možnosť vyplynula z našej vzájomnej debaty s trénerom či spoluhráčmi. Pýtal som sa na to chalanov, pretože som nechcel byť voči nim nefér. Aby nemali pocit, že si robím, v úvodzovkách, čo chcem. Chalani ma podporili a povedali mi, že im to nebude prekážať a budú radi, nech už prídem kedykoľvek.
Potom to bude, samozrejme, na trénerovi. Ak mi povie, aby som prišiel, bez ohľadu na to kedy, sadnem na lietadlo a pricestujem. Budeme v úzkom kontakte.
Ideálny scenár bude, že všetko dopadne super s pôrodom a ja potom budem môcť pomôcť reprezentácii.“
Pocitovo náročnejší bol Real
Ideálny ste mali futbalový september, počas ktorého ste odohrali šesť zápasov s bilanciou 5-1-0. Čo je najcennejšie, v drese Slovenska ste zdolali Nemecko (2:0) a v drese Atletica mestského rivala Real (5:2). Zažili ste niekedy v kariére - z pohľadu hodnoty víťazstiev - lepší mesiac?
„Čo sa týka mien súperov a veľkosti zápasov veru asi nie. Som neuveriteľný šťastný, že to takto dopadlo. Rovnako aj za celý môj vstup do pôsobenia v Atleticu. Zo začiatku sa nám síce výsledkovo nedarilo, ale myslím si, že moje výkony boli na úrovni. Pritom to bola pre mňa veľká výzva.
Vo Feyenoorde som už mal vybudovanú určitú pozíciu a teraz som sa vrátil znovu na štartovaciu čiaru s tým, že si musím opäť všetko vybojovať. O to viac sa teším, že som dostal dôveru aj v dôležitých zápasoch.“
Ktorý z týchto dvoch krásnych triumfov vo vás zanechal výraznejšiu stopu?
„Môj ocino sa ma opýtal presne túto otázku. Aj jemu som hovoril, že je pre mňa ťažké to uchopiť a určiť, no zápas s Realom bol asi predsa len z pohľadu pocitov náročnejší.
Možno aj preto, že hoci s Nemeckom nám všetko vychádzalo, vnímali sme, že výkon súpera nie je ideálny. Možno aj preto, že nás trochu podcenil.
V derby sa išlo od začiatku do konca z oboch strán naplno. Každý vedel, proti komu nastupuje. Celkovo však budem na oba zápasy veľmi dlho spomínať.“
Boli dni pred vaším premiérovým zápasom proti Realu špecifické, alebo ste už dostatočne skúsený na to, aby vás takéto niečo emočne rozkolísalo?
„Na jednej strane je pravda, že takéto zápasy sa už stávajú pevnou súčasťou mojej kariéry, keďže som sa dostal na takúto úroveň, čo si nesmierne vážim. Zároveň som si však uvedomoval, že proti Realu môžem hrať prvý raz v živote. Zostavu sa väčšinou dozvedáme neskôr, preto som dlho nevedel, či nastúpim.
Tréner to totiž dosť mení a ja som bol v stredu v základe proti Vallecanu, pričom derby bolo už v sobotu. Som veľmi rád, že som nastúpil, koľko som odohral a aký výkon som predviedol.
O to viac, že som predsa len mal v hlave, čo ma čaká a akým hviezdam budem čeliť.“
Presne ste to pomenovali, že hoci v kariére ste už zažili mnoho veľkých zápasov, teraz ich máte na programe každý tretí-štvrtý deň. Cítite rozdiel?
„Áno, je to pre mňa ďalší stupienok smerom nahor. Veľmi mi v tom pomáhajú spoluhráči, respektíve celkovo všetko v klube. Musím si na to len zvyknúť.
Keď sa pozriem na Antoina Griezmanna alebo na Juliana Alvareza, pre nich sú to už bežné zápasy. Aj to je pre mňa pomoc, že to tu nik príliš nerieši. Samozrejme, všetci sme vnímali, že ideme na Real, že je to derby a jeden z najdôležitejších zápasov sezóny.
Oni však takýchto stretnutí odohrali už nespočetne veľa, hoci zrejme taktiež niekde vzadu v hlave cítia, že to má ešte o niečo väčšiu dôležitosť ako iné zápasy.“
Pekný narodeninový darček
K samotnému zápasu s Realom jednoduchá otázka: ako sa vám hralo?
„Super. Musím sa priznať, že som bol nervózny, ale už po prvej akcii to bolo lepšie. Hneď po výkope sme mali signál cezo mňa, tréner nám to kreslil v kabíne.
Keď mi tá prihrávka v piatej sekunde vyšla, lebo sme z toho získali rohový kop, potešil som sa. Okamžite som bol aj vďaka tomu v zápase. Celý čas som sa snažil plniť si svoje úlohy, pristupovať k protihráčom čo najrýchlejšie a čo najagresívnejšie.
Práve to je totiž najdôležitejšie. Akonáhle dáte kvalitným hráčom súpera čo i len štipku priestoru, dokážu to využiť.
Som rád, že mi vyšli súboje v defenzíve, ale aj v medzihre, kde som mal dobré prihrávky. Snažil som sa tiež podporovať útok, hoci z toho to tentoraz nebola priama asistenciu.“
Keď ste v 83. minúte schádzali z ihriska, tribúny vám tlieskali. Španielske médiá hneď po zápase chválili nielen mužstvo, ale aj vás osobne. Písali, že ste ukázali v derby presne to, pre čo si vás Atletico vybralo. Ako sa vám to čítalo a ako ste vy osobne vnímali toto veľké víťazstvo?
„Snažil som sa užiť si to celé čo najviac, aj keď som vedel, že už o tri dni hráme proti Frankfurtu. Až doteraz sme mali úplne šialený program, od reprezentačnej pauzy sme hrali prakticky každé tri dni. Bolo to náročné fyzicky aj mentálne, ale stihol som si to aj užívať.
Na zápase s Realom bola nielen Kristýnka s Adamkom, čo si veľmi vážim, ale boli tam aj moji rodičia. Zhodou okolností mal práve minulú sobotu ocino narodeniny, takže dostal pekný darček.
Po zápase sme šli všetci spolu domov a čo sa týka pocitu, bol naozaj veľmi podobný ako po súboji s Nemeckom. Všetko sú to momenty, keď si uvedomujem, prečo hrám futbal a prečo toľko makám.“
Fanúšikovia Atletica vo veľkom oslavovali, manželka Kristýna však v podcaste Rakety prezradila, že vy ste nikam nešli a zostali ste „na suchu“…
„Je to tak. Jednak som tu mal rodinu, potom aj v súvislosti s pôrodom už treba byť v pohotovosti a navyše som bol neskutočne unavený.
Nemal som chuť ísť s chalanmi na spoločnú večeru, ale zostal som doma a tam sme si to užili v rodinnom kruhu.“
Udivený z hráčov na lavičke
Od príchodu do Atletica ste vynechali zatiaľ iba dva duely, v oboch prípadoch však išlo o Ligu majstrov, takže na debut v tejto súťaži v červeno-bielom drese si ešte musíte počkať. Ide o prirodzenú rotáciu trénera?
„Áno, to je asi najlepšia definícia. Samozrejme, mrzí ma to, najradšej by som odohral úplne všetko. Rozumiem však, prečo sa to deje. Káder je celkovo taký nabitý, že sa niekedy naozaj divím, akí hráči sedia na lavičke. V takomto veľkom klube je to však normálne.
Ja môžem ovplyvniť len to, ako budem trénovať a aké výkony predvediem v zápasoch. Potom je to len na rozhodnutí trénerov. Oni musia premýšľať aj nad tým, že sezóna bude dlhá. Odohráme počas nej 50 či 60 zápasov, čo je neuveriteľné. Preto nás nemôžu „prepáliť“ hneď na začiatku.“
Aká celková nálada panuje momentálne v kabíne? Ako ste povedali, úvod nevyšiel podľa predstáv, ale triumf nad Realom isto mnohé zahojil…
„Posledný týždeň bol z tohto pohľadu kľúčový. V zápase s Vallecanom sme ešte v 79. minúte prehrávali 1:2, ale napokon sme otočili na 3:2. Potom prišiel Real a o pár dní výborný výkon chalanov v Lige majstrov proti Frankfurtu s víťazstvom 5:1.
Za týždeň sme doma trikrát vyhrali a vďaka tomu sa mnohé otočilo. Dovtedy totiž nebola spokojnosť s tým, že sme strácali body. Verím, že teraz sme už na správnej ceste.“
Vaša manželka v spomenutom podcaste zo žartu povedala, že triumfom nad Realom si Diego Simeone zabezpečil ďalšie desaťročie na lavičke Atletica. Zažili ste niekedy charizmatickejšieho kouča?
„Určite nie. Je naozaj veľmi emotívny a intenzívny. Snažím sa zvyknúť si na to, aby som absorboval všetky taktické pokyny a vedel ich preniesť na ihrisko.
Je to pre mňa výzva, keďže stále som tu krátko, ale myslím si, že sa mi zatiaľ darí robiť to, čo po mne chce. V dôležitých zápasoch som bol v základnej zostave, takže verím, že predvádzam presne to, čo odo mňa vyžaduje.“
ANGLICKÁ SKUPINKA
Dávid Hancko sa už stihol udomácniť v kabíne Atletica. „Všetci chalani sú super, pomáhajú mi. Zobrali ma medzi seba a myslím si, že máme super kabínu, čo ma teší. Ťažšia komunikácia je s tými, ktorí nevedia po anglicky, ale snažia sa oni a snažím sa aj ja.“
Ktorí spoluhráči sú jeho spriaznené duše? „Veľmi mi na začiatku pomohol Jan Oblak, na ihrisku aj mimo neho, čo si veľmi vážim. S ním, Alexom Sorlothom a Conorom Gallagherom tvoríme takú „anglickú“ skupinku, v rámci nej spolu trávime dosť veľa času,“ uviedol slovenský obranca.
7
zápasov La Ligy absolvoval Dávid Hancko, 6-krát bol v základnej zostave Atletica. Na konte má 1 asistenciu.
